Masarykova univerzita

Program Baby Signs

Ako sa dozvedáme na internetovej stránky www.babysigns.cz je program znakovej reči pre počujúce dojčatá a batoľatá Baby Signs najnavštevovanejším programom vo svojej kategórii v Českej republike aj zahraničí. Daný program býva v literatúre často označovaný ako znaková reč pre batoľatá a vo svojej podstate sa zaoberá využitím symbolických gest pri komunikácii s dieťaťom.

2.1 História

Autorkami programu Baby Signs sú profesorky vývinovej psychológie Linda Acredolo, Ph.D., a Susan Goodwyn, Ph.D. Ich počiatky výskumu sú datované od roku 1982, kedy dcéra doktorky Acredolo, Linda, vo veku jedného roku vyjadrila svoju potrebu ovoňať kvet ukázaním na daný objekt a naznačením čuchania. To podnietilo doktorku a jej kolegyňu k tomu, aby Lindu naďalej pozorovali. Spoločne si všimli, že Linda opakovane užíva niektoré znaky, ale aj vymýšľa nové jednoduché znaky pre veci, na ktoré chce upriamiť pozornosť okolia (Acredolo, L., Goodwyn, S., 2007). Svoje pozorovanie zamerali aj na iné deti vo svojom okolí a dospeli k záveru, že deti vo veku 10 až 24 mesiacov využívajú jednoduché znaky na to, aby vyjadrili slová, ktoré ešte nedokážu vysloviť. Na základe týchto okolností sa začali zaoberať otázkou, čo sa stane ak rodičia podporia tento prirodzený vývoj a začnú znakovú zásobu rozširovať (Tilton, M., 2010).

Dané okolnosti viedli k publikovaniu odborného článku, prípadovej štúdie o Kate v roku 1985. Prípadová štúdia zdokumentovala spontánne vytváranie symbolických gest a nadpriemerné jazykové schopnosti vo veku dvoch rokov. Ďalej sa autorky zamerali na rozvoj daných gest aj rozvoj verbálnej komunikácie.

V roku 1988 Acredolo, L. a Goodwyn, S. uverejňujú článok Symbolic gesturing in normal infants (Symbolické gestá u normálnych dojčiat, pozn. aut.). Článok obsahuje dve samostatné štúdie, v ktorých sú schopnosti Kate porovnávané so schopnosťami väčšieho vzorku detí. Z daných štúdií vyplynulo, že aj iné deti spontánne zaraďujú do svojej komunikácie gestá, avšak Kate je nadpriemerná v ich samostatnej tvorbe. Cieľom štúdií bolo dozvedieť sa viac o spontánnom rozvoji symbolických gest dojčiat a taktiež rozvoji verbálnej komunikácie.

V rámci svojich výskumov sa autorky programu Baby Signs často stretávali s obavami rodičov, ktorých základom bola domnienka, že ak budú podporovať a rozvíjať komunikáciu prostredníctvom gest, ich dieťa stratí záujem o verbálnu komunikáciu. A tak bol ďalší výskum ovplyvnený práve touto teóriou (Acredolo, L., Goodwyn, S., 2007).

Nasledujúci, niekoľkoročný výskum prebiehal pod záštitou Národných inštitútov zdravia v USA (NIH – National Institutes of Health). Počiatok výskumu sa datuje rokom 1989, a zapojilo sa do neho viac ako 140 rodín s deťmi vo veku 11 mesiacov. Rodiny boli rozdelené do dvoch skupín, v jednej deti používali znakovú reč a v druhej nie. Obe skupiny si však boli rovné v kategóriách: pohlavie dieťaťa, poradie dieťaťa v rodine, vzdelanie a príjmy rodičov, snaha vytvárať slová a vyjadrovať sa prostredníctvom slov. Vo veku 11, 15, 19, 24, 30 a 36 mesiacov rodiny navštívili laboratórium kde za použitia štandardných jazykových testov bolo vyhodnocované porozumenie reči a schopnosť reč používať. Výsledky výskumu ukázali, že deti vo veku 24 mesiacov, ktoré používali znakovú reč, majú rečovú produkciu ako deti vo veku 27 až 28 mesiacov. Tieto deti taktiež tvorili podstatne dlhšie vetné celky v porovnaní s deťmi, ktoré znakovú reč nevyužívali. Výsledky testov, vykonaných vo veku 36 mesiacov, už ukazovali na 11 mesačný rozdiel v produkcii reči, v prospech detí, ktoré užívali znakovú reč. Výsledok výskumu bol jasný, program Baby Signs i podpora detí vo využívaní znakovej reči pozitívne vplýva na celkový jazykový vývoj (Tilton, M., 2010).

Acredolo, L. a Goodwyn, S. uvádzajú, že po zverejnení výsledkov výskumu sa vynorili ďalšie otázky, zamerané na dlhodobý vplyv používania znakovej reči v rannom veku. Aj samotné autorky zaujímalo, či sa prínosy z ranného detstva odzrkadlia v období, kedy dieťa nebude znakovú reč používať. A tak po siedmich rokoch kontaktovali účastníkov pôvodného výskumu a prostredníctvom Wechslerovej inteligenčnej škály pre deti (WISC-III), najčastejším testom na meranie inteligencie u detí, vyhodnotili ich jazykový a intelektuálny vývoj. Výsledky ukázali, že v tom období 8 ročné deti, ktoré v minulosti využívali pri komunikácii znakovú reč majú o 12 bodov vyššie IQ ako ich neznakujúci vrstovníci. Celé výskumné šetrenie teda preukázalo, že znakovanie má nie len pozitívny vplyv na vývoj reči v rannom veku ale priaznivo pôsobí na celkový jazykový i kognitívny vývoj i v neskoršom období (Acredolo, L., Goodwyn, S., 2007).
Uvedené výskumy realizované odborníčkami na vývoj detí, vytvorili dostatočný vedecký základ na to, aby si program Baby Signs obľúbila široká verejnosť. Medzi jeho ďalšie kladné vlastnosti, ktoré ho stavajú do pozície najpreferovanejšieho programu ďalej patrí široká ponuka výukových materiálov, flexibilita v uspokojovaní potrieb každej rodiny a certifikované lektorky (Tilton, M., 2010).
Program Baby Signs v Českej republike a na Slovensku rozšírila Michaela Tilton. Jej prvá dcéra sa narodila v Amerika, kde sú programy znakovania s dojčatami a batoľatami veľmi rozšírené. Rozhodla sa pre program Baby Signs, ktorého kurzy spolu s dcérou absolvovala. Pri návrate do Českej republiky nenašla žiadne informácie o znakovaní s počujúcimi deťmi, a tak sa rozhodla kontaktovať Baby Signs, Inc. s návrhom, že dané kurzy a produkty privedie na český trh. V roku 2007 podpísala zmluvu s doktorkou Goodwyn o výhradnom zastúpení pre Českú a Slovenskú republiku. Po zaškolení vhodných lektorov sa začali v roku 2008 uskutočňovať školenia pre rodičov a po pol roku k nim pribudli kurzy pre deti Znakujeme so spevom a hrou (www.babysign.sk). Program Baby Signs sa na Slovensku rozšíril od roku 2010.

2.2 Metodika a prínos

Východiská

Základom programu znakovania s počujúcimi dojčatami a batoľatami je spojenie hovoreného slova s neverbálnym znakom, ktorý zastupuje konkrétnu osobu, predmet, zviera činnosť alebo situáciu. Tieto znaky vychádzajú z prirodzených gest, ktoré si vytvárajú všetky deti ranného veku na celom svete. Tieto prirodzené gestá často poskytujú inšpiráciu pre programy znakovania počujúcich detí.

Autorka publikácie, Jak se domluvit s kojencem a batolatem, delí užívateľov programu Baby Signs do dvoch skupín. Slovník znakovania prvej skupiny vychádza zo znakov príslušného znakového jazyka nepočujúcich. Druhá skupina výhradne používa a vychádza z prirodzených gest detí ranného veku (Vasilovčík Šustová, T., 2008).

Väčšina znakov programu Baby Signs vychádza z Amerického znakového jazyka pre nepočujúcich (ASL). Zložitejšie znaky sú prispôsobené motorickým schopnostiam a vnímaniu batoliat (Wegnerová, K. 2011). Na výbere súhrnu približne 100 znakov používaných v programe Baby Signs sa podieľali odborníci na vývoj a výchovu detí. Tieto znaky sú vybrané tak, aby čo najlepšie odpovedali komunikačným potrebám detí. „Filozofiou programu Baby Signs je to, že si môžete zvoliť ľubovoľné znaky a podľa potreby znaky modifikovať alebo si vymyslieť vlastné.“(Aacredolo, L., Goodwyn, S., 2007, s. 17). V rámci kurzov Baby Signs, organizovaných v Slovenskej a Českej republike, sú taktiež vyučované znaky, ktoré vychádzajú z ASL a sú prispôsobené detskej motorike. Z čoho plynú výhody, ako dostupnosť dostatku výukového materiálu pre mamičky i lektorky a schopnosť jednoduchšej komunikácie medzi mamičkami, lektorkami a batoľatami, ktoré ovládajú znaky z programu Baby Signs po celom svete.

Monta Z. Briant, autorka mnohých publikácií o znakovaní pre batoľatá a lektorka kurzov Baby Sings Language v Kalifronii uprednostňuje výučbu geste vychádzajúcich z Amerického znakového jazyka (ASL). Medzi hlavné dôvody patrí existencia veľkého množstva výukových materiálov pre ASL a dieťa získa základy jazyka nepočujúcich, ktoré môže využiť aj potom keď sa naučí hovoriť (Briant, M., 2010).
Základné pravidlá

V každej odbornej publikácii, zaoberajúcej sa znakovou rečou pre batoľatá je zhrnutých niekoľko odporúčaní, ktoré by mali rodičia pri znakovní dodržiavať. Autori Acredolo, Goodwyn, Briant a Šustová sa zhodujú na týchto základných pravidlách. V počiatočných štádiách je vhodné začať len s niekoľkými znakmi, ktoré je nutné vždy aplikovať na konkrétnu situáciu, aby si dieťa vytvorilo väzbu medzi znakom a realitou. Jednotlivé znaky je nutné sprevádzať slovne, hlasito a tento komentár v priliehavej situácii niekoľkokrát zopakovať. Je nutné aby každý rodič vnímal reakcie svojho dieťaťa, jeho schopnosti a individuálne tempo v učení a týmto faktom prispôsobil celý výukový proces. Dieťa by znakovanie malo vnímať ako hru.

Kedy začať

Už od narodenia je nutné vnímať neverbálnu komunikáciu dieťaťa a adekvátne na ňu reagovať. R. Suchá (2012) považuje za obdobie medzi šiestym a ôsmym mesiacom za optimálne kedy začať so znakovaním. Ak znak sprevádzame slovom a použijeme ho v zodpovedajúcej situácii, dieťa ho bude aktívne vnímať, avšak samostatne ho použije až medzi deviatym až jedenástym mesiacom. V dvanástich mesiacoch dieťa zvyčajne aktívne používa niekoľko desiatok znakov. L. Acredolo a S. Goodwyn (2007) uvádzajú, že dôležitým faktom pre zahájenie výučby znakovania nie je vek dieťaťa, ale jeho viditeľná pripravenosť komunikovať. Preto si všímame pozitívnych signálov, ktorými napríklad sú: dieťa ukazuje na veci, nosí rodičom hračky a predmety, hýbe hlavou na vyjadrenie súhlasu a nesúladu a prejavuje záujem o obrázkové knižky.

Prínos

Pre rodičov, ktorí sa začnú zaujímať o program Baby Signs zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní, či daný program zaradiť do výchovy svojho dieťaťa, najmä prínos programu a príklady z praxe. Vo väčšine článkov a publikácii o programe Baby Signs sa neustále opakujú tie isté príklady z kurzov v zahraničí, a tak som sa rozhodla túto problematiku zaradiť do svojho výskumu a uviesť príklady pozitívneho vplyvu programu BS z kurzov zo Slovenskej a Českej republiky.

• 
  znakovanie znižuje frustráciu detí i dospelých – deti prostredníctvom znakov presnejšie vyjadria svoje potreby a pocity, rodičia im rýchlejšie porozumejú a adekvátnejšie reagujú, čo má za následok, že deti menej plačú a zlostia sa
  

Príklad: Znakovanie s mojou dcérou nám najviac uľahčilo každodenné situácie ako sú obliekanie a jedenie. Pri odchode z domu dcére pomocou znakov vysvetlím, čo jej oblečiem a kam sa chystáme, hneď je pokojnejšie a obliekanie už nie je boj. Pri jedení oceňujem, že vie jasne vyjadriť kedy má dosť a kedy chce ešte druhú porciu.

• 
  znakovanie umožňuje skorú komunikáciu – dieťa je schopné vyjadriť pomocou znakov určité špecifické veci, napr. miesto bolesti, taktiež môže zvoliť tému rozhovoru, upriamiť pozornosť okolia na konkrétne miesto
  

Príklad: Veronika cestovala po prvýkrát v električke a z kočíka si všimla dievča, ktoré sedelo na sedačke a kopalo nožičkami. Veronika ukázala znak pre topánky, potom sa pozrela na svoje nohy a ukázala znak Kde je? Bolo potešujúce vidieť, ako si všíma svojho okolia a dáva to najavo.

• 
  znakovanie posilňuje interakciu medzi rodičom a dieťaťom – už samotné učenie znakov zvyšuje počet hodín aktívnej komunikácie medzi rodičom a dieťaťom, ak dieťa začne adekvátne reagovať a neskôr samé upozorňovať na podnety puto medzi nimi sa len zosilňuje
  

Príklad: Syn neustále znakoval to, o čom ma chcel informovať, čo videl, čo pokladal za dôležité a o čo sa chcel podeliť. Tak ma vtiahol do svojho sveta, ukázal mi jeho vnímanie reality. Začala som si tak všímať drobností a vecí, ktoré ako dospelý pokladáme za nepodstatné. Vďaka znakovaniu sa medzi nami vytvoril blízky a pevný vzťah.

• 
  znakovanie umožní poznať, ako je dieťa múdre – deti nepoužívajú znaky len na priame označenia ale často nimi vyjadria pocity ostatných, popisujú nové predmety na základe známych vecí alebo vyjadrujú spomienky
  

Príklad: Syn vo veku jedného roka a troch mesiacov si na ceste vlakom všimol pána s mamutom na bunde. Ihneď nás na neho upozornil znakom slona. Prekvapujúca udalosť sa stala až za tri dni, kedy sme sa s daným pánom vo vlaku opäť stretli a i keď nemal na sebe tú istú bundu, syn opäť použil znak pre slona, aby nám dal najavo, že si daného pána pamätá.

• 
  znakovanie zvyšuje sebadôveru a samostatnosť dieťaťa – prostredníctvom znakovej reči sa deti stretávajú s pochopením od okolia, na základe ktorého zažívajú len pocity úspechu
  

Príklad: Za najväčší prínos programu Baby Signs pokladám to, že môj syn s oneskoreným vývojom reči vo svojich sedemnástich mesiacoch dokázal pomocou znakov určiť centrum bolesti alebo vyjadriť, že mu nie je dobre, so znakmi: hlavička pálí.
Kritiku znakovej reči s počujúcimi batoľatami publikujú Kiesterovi (2011) vo svojej publikácii Kdo pak to mluví. Oponenti programov znakovania uvádzajú, že komunikácia prostredníctvom gest je vrodená a rodičia s batoľatami, túto formu komunikácie využívajú od nepamäti. Pokladajú kurzy, výukové programy, DVD i knihy s touto tematikou za zbytočne predražené a nezmyselné.