Model is-lm V ekonomickej teórii a hospodárskej praxi

2. Súčasné využitie modelu IS-LM v podmienkach otvorenej ekonomiky a hospodárskej praxe

V predchádzajúcej kapitole boli zdôraznené základné teoretické aspekty IS-LM modelu v rôznych variantoch , či už išlo o pôvodný IS-LM model, alebo jeho doplnenia IS-LM-BP model alebo Fleming-Mundellov model. Základným poslaním týchto modelov je kvantifikovať vplyv rôznych nástrojov monetárnej a fiškálnej politiky štátu na celkový výstup ekonomiky meraný v podobe hrubého domáceho produktu alebo úrokové sadzby. Základnou ideou je nájsť rovnovážny bod (ekvilibrium), v ktorom je rovnováha na trhu tovarov a služieb a na trhu peňazí. IS-LM-BP model ešte pridáva aj rovnováhu na devízovom trhu.

Pôvodný model IS-LM je bol aplikovateľný iba pre uzavreté ekonomiky. My, v rámci diplomovej práce sa budeme zaoberať aplikáciou modelu v podmienkach otvorenej ekonomiky, keďže štáty, ktoré budú predmetom výskumu, vrátane Slovenskej republiky sa zaraďujú medzi otvorené ekonomiky. Najprv je však dôležité upresniť, čo si pod pojmami otvorená a uzavretá ekonomika môžeme predstaviť. Otvorenosť alebo uzavretosť ekonomiky je merateľná. Ide o pomerový ukazovateľ, ktorý vyjadruje pomer medzi vývozom a dovozom a HDP krajiny. Uzavretá ekonomika je typická pre veľké, silné ekonomiky. Spomenutý pomer vývozu a dovozu k HDP je malý. Príkladom krajiny s uzavretou ekonomikou je USA (veľká krajina, veľká rozloha, veľa ťaží, je málo toho, čo nedokáže vyprodukovať, majú veľký počet pracovníkov a spotrebiteľov). Naopak, charakteristickým znakom otvorenej ekonomiky je, že pomer je veľký, pretože sa veľa vyváža a dováža. Táto ekonomika je na zahraničnom obchode závislá. Je typická pre malé štáty s malým počtom obyvateľov (napríklad Slovenská alebo Česká republika). Krajiny s otvorenou ekonomikou sú viac náchylné k prijímaniu kríz z iných štátov, z ktorých dovážajú alebo do ktorých vyvážajú. V prípade Slovenska sa často spomína vysoká prepojenosť s Nemeckom.
Otvorenosťou ekonomík krajín EÚ sa vo svojom výskume zaoberali analytici Poštovej banky, a nám môže poslúžiť ako prostriedok pri výbere krajín, ktoré budú predmetom aplikácie modelu IS-LM-BP. Je dôležité, aby pre aplikáciu IS-LM-BP modelu neboli vybrané najmenej otvorené ekonomiky, ako napríklad Francúzsko, Taliansko, či Grécko. Nasledujúci graf znázorňuje otvorenosť ekonomík naposledy zverejnených údajov za rok 2013.

Tabuľka č. 2 Otvorenosť ekonomík krajín EÚ

Zdroj: Poštová banka. Ekonomický týždenník (https://www.postovabanka.sk/ )

Ako môžeme vidieť z tabuľky č. 2, Slovenská republika je treťou najotvorenejšou ekonomikou v rámci EÚ. Do výskumu budú ešte zaradené aj Maďarsko (4. najotvorenejšia ekonomika EÚ) a Česká republika (10.najotvorenejšia ekonomika EÚ). Ďalším dôvodom k výberu týchto krajín pre potreby analýzy a výskumu bolo, že všetky tri krajiny patria ku krajinám Vyšehradskej štvorky V4 a ich ekonomický vývoj silno konverguje. Pre tieto krajiny teda budeme analyzovať model IS-LM-BP, ktorý predstavuje interpretáciu Keynesa v podmienkach otvorenej ekonomiky.
IS-LM-BP model v porovnaní s Mundell-Flemingovým modelom berie do úvahy aj prítok čistého kapitálu, ktorý je súčtom kapitálového a finančného účtu platobnej bilancie danej krajiny. Keďže platobná bilancia vystupuje ako ďalší ukazovateľ, ktorý by mal byť v rovnovážnom stave, vyrovnanosť platobnej bilancie je daná približne nulovým súčtom čistého exportu a čistého prílivu kapitálu.

1. Mundellov – Flemingov model otvorenej ekonomiky

„Základným rámcom makroekonomickej analýzy otvorenej ekonomiky je dnes Mundell – Flemingov model (IS-LM-BP model) s klasickými keynesovskými predpokladmi. Je modelom makroekonomickej rovnováhy, ktorá je v podmienkach otvorenej ekonomiky ovplyvňovaná vývojom na trhu tovarov (krivka IS), peňažnom trhu (krivka LM) a v rámci zahranično-platobnej bilancie (krivka BP). Krivka BP (balance of payments) predstavuje rôzne kombinácie národného dôchodku a úrokovej miery, pri ktorých je v rovnováhe platobná bilancia. Posun krivky BP sa v rámci tohto modelu obvykle spája s vytváraním nových rôznych kombinácií národného dôchodku a úrokovej miery, nevyhnutných na obnovenie rovnováhy platobnej bilancie (napríklad v dôsledku počiatočnej zmeny exportu, importu, zahraničnej úrokovej miery a pod.) Sklon BP pritom závisí od medzinárodnej mobility kapitálu (a tým aj cezhraničnej substituovateľnosti aktív), ktorý odzrkadľuje existenciu kapitálových reštrikcií a pružnosť subjektov pri rozhodovaní a realokácií investovaného kapitálu v dôsledku zmeny úrokových diferenciálov medzi krajinami.“ (Biatec, 2008, 19 s.)

Graf. č. 14 Základný Mundellov-Flemingov model

Zdroj: Vlastné spracovanie (Muchová, 2005)

V grafickej analýze Mudell-Flemingovho modelu budeme pracovať s dvoma kvadrantami. „V hornom kvadrante krivka XX predstavuje vzťah medzi dôchodkom a menovým kurzom, pri ktorom existuje rovnováha na trhu tovarov. Krivka má rastúci charakter, pretože vyššia úroveň outputu a sklon k spotrebe menší ako 1 bude viesť k prebytku ponuky tovar, čo vyvolá znehodnotenie menového kurzu (zvýšenie E) na udržanie rovnováhy na trhu tovarov. Nad krivkou XX existuje nadmerný dopyt po domácich tovaroch a pod krivkou sa nachádza nadmerná ponuka. Krivka LL vyjadruje vzťah medzi menovým kurzom a dôchodkom, ktorý je v súlade s rovnováhou na peňažnom trhu. Pri danej úrokovej miere bude existovať iba jedna úroveň dôchodku, pri ktorej sa peňažný trh vyčisťuje (za predpokladu, že cenová hladina je stála). Napravo od krivky LL sa dôchodok musí znižovať, aby sa dosiahla rovnováha na peňažnom trhu, zatiaľčo naľavo od krivky LL dôchodok musí rásť. V dolnom kvadrante krivka IS vyjadruje vzťah medzi úrokovou mierou a dôchodkom pri danom menovom kurze E, pri ktorom existuje rovnovážny stav na trhu tovarov a služieb (t. j. vnútorná rovnováha). Priamka LM vyjadruje kombinácie úrokovej miery a dôchodku, keď existuje rovnovážna situácia na peňažnom trhu. Priamka FF vyjadruje stav vonkajšej rovnováhy, ktorá je podmienená úrokovou mierou zodpovedajúcou svetovej úrovni. Obsahuje kombináciu úrokovej miery a dôchodku, pri ktorej existuje rovnováha platobnej bilancie. V dolnej časti grafu dokonale elastická krivka vonkajšej rovnováhy odráža predpoklad dokonalej kapitálovej mobility. Platobná bilancia sa preto bude nachádzať v rovnováhe jedine vtedy, keď úroková miera v domácej ekonomike (r) sa rovná zahraničnej úrokovej miere (r*). Krivka FF v súradniciach E-Y má stúpajúci charakter, pretože zvýšenie dôchodku vyžaduje zvýšenie úrovne menového kurzu E (znehodnotenie) na udržanie rovnováhy platobnej bilancie. Nad krivkou FF sa nachádza platobná bilancia v prebytku a pod krivkou FF vzniká deficit platobnej bilancie. Ak sa čistý odlev kapitálu zvýši, krivka FF sa v súradniciach E-Y posunie smerom nahor tak, aby cez priaznivý stav obchodnej bilancie bolo možné financovať narušený kapitálový účet. Krivka XX stúpa strmšie ako krivka FF. V hornom kvadrante bod B vyjadruje stav, keď nastáva tak deficit platobnej bilancie ako aj nadmerný dopyt po domácich tovaroch – oboje sa môže odstrániť zvýšením domácej produkcie. Ak by však krivka FF mala strmší tvar než krivka XX a ekonomika by sa nachádzala v nerovnovážnom bode B, pohyby v E a Y tlačili ekonomiku ďalej od rovnovážneho bodu A. Ekonomika by čelila tak prebytku platobnej bilancie, ako aj nadmernej ponuke tovarov. Práve nadmerná ponuka tovarov by mohla spôsobiť ďalší pokles dôchodku vzďaľujúc sa od rovnovážneho stavu.“ (Muchová, 2005, 82 s.).

2.