Model is-lm V ekonomickej teórii a hospodárskej praxi

Vznik modelu IS-LM

„J. M. Keynes vo svojej práci všeobecná teória zamestnanosti, úrokov a peňazí, po prvýkrát verejne predstavil klasickú teóriu úrokov, kde opisoval úrokovú mieru za inštanciu, ktorá prepája vzájomnú rovnováhu medzi dopytom po investíciách a ochotou šetriť. Investície predstavujú dopyt po zdrojoch, ktoré je možné investovať a úspory predstavujú ponuku po zdrojoch, ktoré je takisto možné investovať. Úroková miera je „cena“ zdrojov, ktorú je možné investovať, a teda prepája investície a úspory. Cena tovarov a služieb sa ustáli v bode, v ktorom sa dopyt rovná ponuke. Pôsobením tržných síl sa úroková miera ustáli na úrovni, kedy je čiastka investícií vyrovná našetrenej sume, pri tej istej úrokovej miere.“ (Keynes, 1963, s. 183).

Predstavitelia neoklasicizmu a ekonómovia Skupina ekonómov, Roy Harrod, James Medde a John R Hicks, prezentovali v roku 1936 v Oxforde, na konferencii ekonometrie, model IS-LM, kde predstavili vlastné materiály, ktoré obsahovali aj matematický model, ktorý zahŕňal prácu J. M. Keynesa, Obecná teória zamestnanosti, úrokov a peňazí.

1. Prototyp modelu IS-LM

„Otec tohoto modelu je J, Hicks ktorý ho prvý krát publikoval vo svojom článku Mr Keynes and the Classics v roku 1937. J. Hicks model IS-LM zostrojil s cieľom vysvetliť základné makroekonomické požiadavky J. M. Keynesa, tak ako bol publikovaný v Obecnej teórii.“ (Revenda, 2005, s. 490). Tento moment sa dá označiť ako vznik zoskupenia matematických ekonómov a ekonometrikov. „V tej dobe sa Hicks venoval písaniu Value and Capital. Touto prácou chcel objasniť základy teórie Walrasiansovej klasickej teórie všeobecnej rovnováhy a vytvoriť dokonalejšie modely pre ekonomické analýzy a politiku. Preto sa zameral na vzájomné porovnávanie prác, ktoré sa snažil čiastočne zlúčiť s podobným modelom od Walrasiana“ (Vercelli, 1999, s. 4). Tu vyvolal diskusiu, ktorej cieľom bolo porovnávať rozdiely medzi nimi. “V modeli IS-LM sa vychádza z predpokladu existencie troch trhov. Model priamo popisuje situáciu na dvoch s nich – trh tovarov a služieb a trh peňazí. Nakoľko vychádzal z princípov walrasovskej teórie všeobecnej rovnováhy, je možne z neho priamo odvodiť situáciu tretieho trhu – obligácií.“ (Revenda, 2011, s. 336).

Hicks vo svojej všeobecnej teórii vychádza iba s tromi veličinami a to peniaze, kapitál a tovary. Počítal s tým, že zmeny na trhu práce rovnako ako ceny v krátkom období nehrajú významnú úlohu v nastavení makroekonomickej rovnováhy. Tým nám vznikne vzťah:

L = G( i ), I = F ( i ), I = S (Y) (1)

Tabuľka 1. Hicksova všeobecná ekonomická teória

L	predstavuje agregátny dopyt po peniazoch (tento je v rovnováhe s agregátnou ponukou po peniazoch M).
( i )	je nominálna úroková miera.
I	predstavuje celkové investície.
Y	celkový príjem

Zdroj: vlastné spracovanie, (Vercelli, 1999, s. 5)

Hicksova všeobecná teória (2014).

“Premenné sú merané v nominálnych hodnotách, ale pozostávali z predpokladu fixnej ceny a ich zmeny tiež predstavujú zmeny v reálnych hodnotách. Klasický model Walrasovej klasickej teórie všeobecnej rovnováhy je formálne veľmi podobný, ale rozdielne sú oproti Hicksovej všeobecnej teórii v tom, že predstavuje jednoduchú verziu Cambrigským množinám rovníc:
Klasický všeobecný model Walrasa

L = kY, I =F, I = S (i,Y) (2)

Tieto dve rovnice popisujú investície a úspory. Hlavný rozdiel nájdeme v prvej rovnici, ktorá popisuje klasický význam agregátneho dopytu po peniazoch.“ (Vercelli, 1999, s. 5).
“Tretia rovnica sa odlišuje predovšetkým úsporami v klasickom poznaní a je závislá od úrokovej miery. Táto skutočnosť je podľa Hicksa len jednoduchá prezentácia získaných poznatkov. Tento poznatok vedie k významným objavom, že nárast investícií a ani sklon k spotrebe nebude mať za následok rast úrokovej miery, ale podporí zvyšovanie zamestnanosti. Hicks nazýva systém rovníc ako Keynesova špeciálna teória.
Aj napriek všetkým skutočnostiam je pozornosť upriamená na Keynesovú obecnú teóriu, ktorá hovorí o agregátnom dopyte po peniazoch. Podstatné sú aj celkové príjmy, ktoré predstavujú rozhodujúci motív dopytu po peniazoch. Posledný model navrhnutý Hicksom je v zastúpení Keynesovou obecnou teóriou. “ (Vercelli, 1999, s. 5).

L = G ( i, Y ), I =F ( i ), I = S (Y) ͯ (3)

„Tento model opakovane dopĺňa vzájomné prepojenia závislostí medzi peňažným trhom a trhom tovarov a služieb, ktorý je zásadný v modeloch Walrasiansovej klasickej teórie všeobecnej rovnováhy a nebol súčasťou špeciálnej teórie Keynesa. Tieto dva modely sú v podstate rovnocenné preto, že majú skrytý tvar rovnice, ktorý zakrýva rozdielne dôsledky vyplývajúce z odlišných základov. Hicks mal skutočne geniálny nápad, nakoľko sa snažil podporovať diskusiu o rozdieloch medzi Keynesovou teóriou a klasickou teóriou, a to s pomocou použitia ekonomických grafických metód pre zjednodušovanie prezentácie modelu. Podobnosť s prvou rovnicou systému, ktorá predstavuje vzťah medzi príjmami a úrokovou sadzbou, je za predpokladu rovnováhy peňažného trhu. Redukovaná forma je získaná z druhej a tretej rovnice, ktorá je založená na podobnosti v rovnováhe investícií a úspor, ale všeobecne sa líši od prvej, aj napriek účasti tých istých premenných.Toto rozloženie nám umožňuje jednoduché zastúpenie v dvojrozmernom „Karteziánskom“ diagrame makroekonomickej rovnováhy ako priesečník dvoch kriviek:

“ (Vercelli, 1999, s. 6).

Krivka LM zohľadňuje rovnováhu na finančnom trhu a IS zohľadňuje obmedzenie a rovnováhu na trhu tovarov a služieb. Rozdielne pohľady medzi Keynesom a klasickou teóriu sa dnes prejavuje rôznymi podmienkami na uhle sklonu dvoch kriviek. Podľa Hicksa, typické Keynesiánske výsledky závisia na takzvanej pasci likvidity, ktorá zohľadňuje horizontálnu časť krivky LM, keď ekonomika nenapĺňa úplnú pracovnú rovnováhu. „Pri pasci likvidity je výška úrokovej miery pevne daná absolútnou preferenciou likvidity. Investičný dopyt je v princípe elastický voči úrokovej miere. Vládne výdavky nevyvolávajú vytláčanie, pretože úroková miera nevzrastie a v ekonomike existujú nevyužité zdroje“ (Hontyová, 2005, s. 92)
Keynesova špeciálna teória nezohľadňuje príjmy a úrokovú mieru, ale môže byť zle pochopená a poprieť vzájomné závislosti, ktoré ako celok vyrovnania síl môžu pôsobiť nepriaznivo medzi finančným a reálnym segmentom. Ak uhol krivky určuje mieru nominálnej úrokovej miery a skutočné celkové príjmy, a to vo viacerých modeloch IS-LM, tak klasické zobrazenie krivky LM by bolo vertikálne (90 stupňový uhol) a IS horizontálne. V tej dobe klasickí ekonómovia uznali iba určitú spojitosť medzi finančným a reálnym segmentom v krátkom období.“ (Vercelli, 1999, s. 6).

Graf 02, Hicksova teória modelu v ekonomickej alebo politickej depresii

Zdroj: Vlastné spracovanie odkiaľ.....

Hicksovo konečné rozhodnutie medzi teóriami bolo úplne jednoznačné. Hlavný rozdiel k dosiahnutiu pružných cien v klasickom modeli je stabilita plnej zamestnanosti a dlhodobá harmónia s finančným a reálnym segmentom.

Hicksovo konečné rozhodnutie medzi teóriami bolo úplne jednoznačné. Hlavný rozdiel k dosiahnutiu pružných cien v klasickom modeli je stabilita plnej zamestnanosti a dlhodobá harmónia s finančným a reálnym segmentom. Podľa Hicksovho názoru je ekonomika v krátkodobom časovom horizonte pasívna a existuje slabá pružnosť cien, prepojenie s týmito faktormi je iba približné. Klasickí ekonómovia sa mohli iba ťažko s touto teóriou stotožniť. Otázne je do akej miery sú tieto predpoklady opodstatnené. Teda závisí na podmienkach a okolnostiach ako sú fáza a cyklus ekonomiky, priemyselné odvetvie ekonomiky a historické obdobie. Hicks preto vyhľadával rozdiely medzi Keynesom a klasikmi a o týchto rozdieloch bola vytvorená diskusia v empirickejých a ekonometrických ekonometrickej podmienkachrovine. „Tu ide predovšetkým o predpoklad fixných cien, ktoré sa opierajú o existenciu modelu ekonomiky s vysokou nezamestnanosťou a s menším optimálnym využitím výrobných kapacít. V takej ekonomike nasleduje rast agregátneho dopytu k jednostrannému produktu pri stabilných cenách.“ (Revenda, 2005, s. 490).

Táto myšlienka prezentácia vychádza z modelu IS-LM, pretože mala spoločný základ pre diskusiu a konfrontáciu odlišných akademických prístupov k určeniu krátkodobej makroekonomickej rovnováhy. Mala porovnať odlišnosti medzi jednotlivými prístupmi a určiť základný kontrast medzi tými, ktoré zmenia spoločné pravidlá hry pre otázky a rozhodovanie pre rôznorodé situácie. Aj preto model IS-LM predstavuje spravodlivý kompromis na oboch názorových prístupoch (Keynesova ekonomická teória s klasickou ekonomickou školou), oba sú v podstate správne, ale každý prístup ma iný uhoľ pohľadu, ktorý zároveň nadobúdal obrysy budúceho výskumu novo rozvíjajúcej sa ekonometrie a matematickej ekonómie. Preto je pochopiteľné, že model IS-LM si vyžiadal obrovskú pozornosť a úspech. Hlboké teoretické a metodologické otázky, ktoré Keynes vo svojej práci všeobecnej rovnováhy popísal, boli úplne odignorované alebo zjednodušené. Aby sme pochopili problematiku, musíme ísť hlbšie do vzťahu medzi IS-LM a Keynesovej teórie.
„Keynes svoju prácu Všeobecná Teória rozdelil na dva stupne: Prvý stupeň popisuje prvá časť knihy a v osemnástej kapitole popisuje model fixnej ceny, ktorý je metodicky vyskúmaný a vyvinutý. V kapitolách 19 – 21 Keynes aplikuje tento prístup k vysvetleniu rovnováhy v nezamestnanosti a najefektívnejšie politické riešenie na túto situáciu V druhom stupni Keynes upustil od pevných cien a vytvoril teóriu o štrukturálnej nestabilite tretieho vzťahu prepojenia endogénnej premennej, čo znamenalo výraznú štrukturálnu nestabilitu pre LM krivku. Táto systémová neistota vzniká hlavne za predpokladu náhlej zmeny v dlhodobom očakávaní investorov a špekuláciách na finančných a kapitálových trhoch, ktoré môžu byť vyvolané politickými zásahmi a tým spôsobovať ekonomické otrasy.“ (Keynes, 1963, s. 15).
„Keynesové sústredenie na problematiku efektívneho dopytu viedlo k tomu, že vo svojej analýze pozabudol celú radu daľších problémov, ktoré sú v iných súvislostiach môžu prejovovať ako veľmi významné. Ak neberieme do úvahy skutočnosť problémov, ktorými bola poznamenaná doba v ktorej žil (vojnové obdobie), zameral sa na infláciu a nebral do úvahy otvorenosť ekonomiky. Vytvoril makroekonomickú teóriu bez vlastných mikroekonomických základov“ (Koderová, 2011, s. 95).
„Z tohto pohľadu je model IS-LM ako teória dôveryhodná a verná predstava prvého stupňa Keynesovho modelu fixnej ceny, hoci je obmedzená na dopytovej strane ekonomiky. V druhej fáze Keynes odmieta uplatnenie fixnej ceny na situácie, ktoré sa vyznačujú štrukturálnou nestabilitou a spôsobujú pretrvávajúcu rovnováhu v nezamestnanosti. To objasňuje vo Všeobecnej Teórii ako sofistikované pravidlo pre peňažné hospodárstvo. Preto je veľmi dôležitá všeobecnejšia druhá etapa Keynesovho argumentu, ktorá implicitne obsahuje jasné vyvrátenie popisnej a normatívnej úlohy modelu IS-LM. Pravdou je, že Keynes nevylúčil prvotné použitie novej teórie, ale výslovne odmietol použiteľnosť a jej spoľahlivosť pre vyvodenie záverov v skutočnej ekonomickej praxi. Aby bolo možné zvládnuť štrukturálnu nestabilitu vytvorenú peňažným hospodárstvom, Keynes vytvoril novú myšlienku založenú na silnej neistote s neočakávanými zmenami s dôrazom na časovú postupnosť zmien a kľúčovú úlohu pre dlhodobé očakávania. Tieto inovatívne nápady sú sotva v súlade s Walrasovou metodikou. Táto uzavretosť, opisný a normatívny dôsledok je všeobecne odlišný od Keynesa. Najmä konkrétne Keynesove výsledky na prísne obmedzenie menovej politiky pre obnovenie rovnováhy v nezamestnanosti a slabosť spätnej väzby výnosov z úrokových sadzieb nie sú závislé na špeciálnych predpokladoch na sklone príslušných funkcií za predpokladu pevných cien. Naopak strnulosť cien a ich neschopnosť prispôsobiť príslušné premenné na optimálne hodnoty boli nazvané ako „pasca likvidity“. Táto kapitola sa dá uzavrieť s poznámkou, že model IS-LM netreba ignorovať a že sú to najzaujímavejšie metodické a teoretické poznatky uplatnenej Keynesovej Všeobecnej teórie.“ (Vercelli, 1999, s. 7).

2. Prvá generácia modelu IS-LM

Prvý prototyp modelov IS-LM navrhol Hicks a bol motivovaný predovšetkým náročnosťou si ujasniť teoretické a metodologické otázky predstavené v Keynesovej práci Všeobecnej Teórie. Prvotným dôvodom jeho úspechu bola jeho schopnosť zladiť Keynesiánsku reprezentáciu ekonomiky ako celku s klasickou teóriou všeobecnej rovnováhy za predpokladu krátkeho časového obdobia a pevnej ceny. Táto práca vytvorila konsenzus pre základný rámec makroekonómie, ktorý je nazvaný ako „neoklasicistická syntéza“. Dalo by sa tvrdiť, že vzhľad modelov IS-LM prispel k zhode na potrebe politických zásahov do ekonomiky, tieto zásahy pomohli dostať sa von naštartovať ekonomiku po veľkej ekonomickej a politickej depresie.

„Pre neokeynesovstvo je typická interpretácia Kejnesovej Obecnej teórie v metodologickom celku neoklasickej ekonómie všeobecnej rovnováhy, ktorá kladie dôraz na reálne veličiny, zatiaľ čo pre Keynesa boli významné veličiny nominálne. Neokeynesovci sa tiež preniesli cez Keynesov dôkaz na neistotu v rozhodovaní smerovanú k nestabilite systému, a sústredili sa na relatívne ekonomické teórie prinášajúce do poručovanej praktickej hospodárskej politiky. Dospeli k záveru, že nestabilita ekonomického systému nie je imanentnou (vnútornou) súčasťou, ale je dôsledkom bariéry či strnulosti k dosiahnutiu rovnováhy, a mala by sa hospodárska politika sústrediť iba na odstraňovanie bariér brániacich trhovému mechanizmu nastoliť rovnováhu. Neoklasická syntéza je teda založená na možnosti samoregulácie tržných ekonomík a na jej schopnosti využívať disponibilné ekonomické zdroje. Táto schopnosť je však obmedzená existenciou nepružnosti ktoré bráni automatickému obnovovaní tržnej rovnováhy“ (Volejíková, 2005, s. 240).
„Modely IS-LM boli spracované a prerokovávané v rokoch 1930 a 1940 predovšetkým s cieľom objasniť vzťah medzi Keynesom a klasikmi, ale až v roku 1950 sa stali základom ekonometrických modelov, ktorých cieľom bolo popísať výkon ekonomiky a drobné vyladenie v krátkych časových úsekoch. V päťdesiatych rokoch minulého storočia získali modely IS-LM neobyčajný úspech, nakoľko v tej dobe panovala výnimočná ekonomická situácia ktorá sa vyznačovala hlavne:

• 
  Reálnou menovou stabilitou, panovali relatívne mierové pracovnoprávne vzťahy, ktoré predstavovali predpoklad pevných cien a miezd v krátkom časovom období.
  
• 
  Krivka ponuky mala pomalý a rovnomerný posun, ktorá mohla byť pomerne ťažko použiteľná v krátkom časovom období.
  
• 
  Podstatná štrukturálna stabilita oboch kriviek, bola dostatočná, aby umožnila použitie modelov IS-LM pre popisné a politické účely.“ (Vercelli, 1999, s. 12).
  

Použitie modelov IS-LM sa začalo postupne zavádzať do praxe v päťdesiatych rokoch minulého storočia a svoje postavenie si začali upevňovať v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Aj keď boli snahy modely zaviesť skôr, nepokojné vojnové obdobie nebolo vhodné pre ich nasadenie.

Keď sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia začali ekonomické pomery postupne meniť a priemyselné krajiny boli poznačené prvými ekonomickými šokmi z povojnového obdobia, tieto ekonomické šoky sa začali opakovať v kratších časových intervaloch. V tých rokoch sa postupne všetci začali utvrdzovať v tom, že modely IS a LM nemohli predstavovať celú ekonomiku ako celok, a to ani ako prvotné priblíženie, nakoľko strany agregátnej ponuky a ani spôsob tvorby cien nebolo možné zanedbávať ani krátkodobo.
„Snahou Hicksa bolo vysvetliť rozdiel medzi prístupom J. M. Keynesa a myšlienkovým prúdom neoklasickov. Proces dosiahnutia makroekonomickej rovnováhy je znázornený prostredníctvom dvoch kriviek SI a LL. Na tomto modeli Hicks ukazuje, že je možné dosiahnuť simultánnej rovnováhy na trhu peňazí a trhu úspor. Keynesovu teóriu sformuloval do štyroch podmienok:

• 
  Funkcia úspor S = S(Y), ktorá je obmedzená z keynesovej funkcie sporteby, naznačuje, že úspory sú funkciou dôchodku,
  
• 
  Funkcia investícií I = I(i), ktorá hovorí, že investície sú funkciou úrokovej mieri,
  
• 
  Funkcia dopytu po peniazoch L = L (Y, i), ktorá je zložená z transakčného dopytu po peniazoch (to je funkcia dôchodku) a špekulačný dopyt po peniazoch (to je funkcia úrokovej miery). Ponuka peňazí M je daná exogénne“ (Volejíková, 2005, s. 240).
  

Graf. č. 13 Hicksov model SI –LL

Zdroj: Vlastné spracovanie (Volejíková, 2005)

„Rastúci úspech modelov IS-LM v povojnovom období nebol bezproblémový, ale až polovica sedemdesiatych rokov minulého storočia priniesla hlavný opozičný prúd myšlienok, ktorý ešte viac prehĺbil vplyv makroekonómov, akými boli ortodoxný keynesian Kaldor, Joan Robinson and Pasinetti, alebo monetaristi ako Friedman alebo Brunner a Meltzer. Od polovice šesťdesiatych rokov prišla viac radikálna opozícia vznikajúcej školy nazývaná tiež ako nová klasická ekonómia, ktorej hlavní predstavitelia boli Lucas, Sarget, Barro a ďalší. Modely IS-LM boli silno kritizované pre ich nedostatok v súlade s novými klasickými normami, systematické porušovanie klasického dichotómia medzi menou a odvetvím reálneho hospodárstva, ktoré nezohľadňovali endogénne a perspektívne očakávania, využíval zastaraný koncept rovnováhy a statický prístup, čo malo za následok obmedzovanie a ich použitie pre štatistiky. Za významného a vplyvného kritika bol označovaný Lucas, ktorý zastával teóriu, že funkcia modelov IS-LM v zásade nie je nemenná voči zmenám v pravidlách hospodárskej politiky, a preto nemôže byť použitá pre hodnotenie a určovanie politiky. Lucasova kritika je popísaná v jeho práci, v časti zničujúce správanie, kde kladie dôraz na to, že hlavný problém s modelmi IS-LM spočíva v ich nenapraviteľnej štrukturálnej nestálosti vyvolanej politickými rozhodnutiami). Evolučné poznatky modelov IS-LM boli uznané oboma prúdmi ekonomických teórií. Noví klasickí ekonómovia akceptovali keynesiánskú revolúciu, ktorá viedla k zrodu modelov IS-LM ako prehnanej reakcie na krízy v 1930, zatiaľ čo nový Keynesianizmus za novú klasickú kontrarevolúciu, ktorá viedla k údajnému zániku modelov IS-LM ako prehnanej reakcie na strane ponuky, ktoré spôsobili ekonomické turbulencie v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Je úplne jasné, že obe éry, rovnako ako aj bežný faktický vývoj, bol vidieť z úplne inej perspektívy z dôvodu rôznych teoretických a metodologických rámcov. Nie je pochýb, že vývoj modelov IS-LM závisí od daného ekonomického a politického prostredia, v ktorom sú formulované, ale ekonomické a politické prostredie závisí od zásoby nahromadených empirických dôkazov a vzniknutých nových dodatkov k nej, ale aj ich interpretácie, ktorá je určená teoretickými predpokladmi a metodologicky prijatými prístupmil.“ (Vercelli, 1999, s. 13).
„Predstavitelia neokensianskej ekonómie sa nezmierili s krízou, do ktorej sa keynesovská teória aj hospodárska politika dostala. Záver sedemdesiatych rokov a začiatok osemdesiatych rokov sa vyznačuje usilovným hľadaním východísk z tejto y tejto krízi. Tieto východiská predpokladali riešenie teoretických problémov, ktoré spochybňovali legitímnosť keynesovskej ekonómie pri riešení vzniknutých hospodárskych problémov. Rozhodujúcu úlohu zohrávala teoretická teoretický výklad stagflácie sedemdesiatych rokov. Nájst vhodné východisko je však iba vtedy, keď sa zároveň zvýši aj otázka adekvátnych nástrojov hospodárskej politiky schopných súčasne čeliť nezamestnanosti a inflácii. Dôležitú úlohu v tomto proces predstavovala reakcia na kritiku keynesovská ekonomické teória a hospodárska politika od neoklasických teoretických smerov. Neokeynesovci sa snažili nájsť také riešenia, ktoré by boli schopné čeliť tejto kritike. Súčasne však niektorý neokeynesovci do svojich koncepcií začali zabudovávať prvky a teórie vytvorené konzervatívnou ekonómiu. Tá sa týkala hlavne friedmanovou-phelpsovskou hypotézou prirodzenou nezamestnanostou.“ (Sojka, 1999, s. 71).

3. Druhá generácia modelu IS-LM

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia nastal úpadok modelov IS-LM aspoň pokiaľ išlo o jeho opisné a normatívne role. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia nastalo stabilnejšie ekonomické a politické prostredie, ktoré malo za následok oživenie modelov IS-LM a aj ich popisné a normatívne role.

Oživenie modelov IS-LM v osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo charakterizované rafinovaným spôsobom keynesiánskymi ekonómami, ktorí na jednej strane predpokladali, že ceny sú dôležité v reálnom svete a na strane druhej sa snažili vyrovnať s novou klasickou teóriou, kde boli použité metodologické princípy.
„V priebehu osemdesiatych rokov sa postupne zvyšuje popularita koncepcií označovaných ako nová generácia keynesovskej makroekonómie. Pod týmto pojmom je zahrnuté množstvo heterogénnych teoretických koncepcií, ich spoločných znakom je úsilie o teoretické zdôvodnenie nepružnosti cien a mzdy spojené s tézou o nutnosti vytvoriť adekvátny mikroekonomický základ makroekonomickej teórie. Pri určitom zjednodušení je možné rozdeliť tieto koncepcie na dva základné produkty:

• 
  Prvá skutočnosť, dopĺňa keynesovskú makroekonómiu o nové teoretické zdôvodnenie nepružnosťou cien a mzdy, ktoré nadobúda systematickú povahu v podobe spojenia keynesvkej makroekonómie s nedokonale konkurenčným mikroekonomickým základom
  
• 
  Druhá skutočnosť, je odvodená z novej klasickej makroekonómie doplnením tzv. keynesovským prvkom nepružnej mzdy a ceny“ (Sojka 1999, s. 76).
  

Autori tejto keynesiánskej teórie ďalej prezentovali modely IS-LM na základe explicitnej maximalizácie analýzy racionálnych hospodárskych subjektov, ktorý je braný ako hlavný mikroekonomický nedostatok klasických modelov IS-LM. V skutočnosti boli jediné klasické modely IS-LM založené na mikroekonomických presných skutočnostiach, popísané na základe teórie spotreby Modiglianom a preferencie likvidity Baumolom a Tobim.

„Modiglianim sa preslávil svojim prvým textom Preferencia likvidity a teória úrokov. Táto práca zaznamenala všeobecné doplnenie keynesovej teórie dopytu po peniazoch. Mogiliani tu vytvoril takzvaný úplný keynesovský model. Je založený na modely IS-LM, ktorý dopĺňa stranu ponuky v podobe (keynesovskej produkčnej funkcie) a o neoklasický trh práce. Fungovanie tohto modelu je spojené s predstavou o automatické obnovovanie rovnováhy pri plnej zamestnanosti, ak sú mzdy a ceny pružné. Keynesovkým prvkom sú bariéry ktoré pôsobia samoregulačným mechanizmom. Tieto bariéry sú v nepružnosti nominálnych, ale aj reálnych mzdách, nízka citlivosť na úrokovú mieru a past na likviditu.“ (Volejníková, 2005, s. 242).
Avšak ani tieto mikroekonomické ukazovatele nie sú plne v súlade s tými, čo považuje teória nových klasických ekonómov za pravú skutočnosť, a to najmä preto, že nemôžu ignorovať očakávania, nakoľko ich považujú za exogénne a klasická dichotómia je neprijateľná v očakávanom dlhodobom horizonte. Preto predstavitelia novej teórie modelov IS-LM mali predovšetkým poskytnúť explicitný mikroekonomický súlad s teoretickými a metodologickými princípmi novej klasickej ekonómie.
„Medzi najzaujímavejšie príklady modelov IS-LM tohto typu môžeme uviesť ekonómov, akými boli Fane (1985), McCallum (1989), Koenig (1989, 1993), Auerbach a Kotlikoff (1995), McCallum a Nelson (1997 a 1998). Hoci tento model nie je ešte veľmi veľký, ani veľmi homogénny, vytvoril novú generáciu modelov IS-LM, ktoré by sa mohli rehabilitovať s novými klasickými ekonómami a dať nový impulz pre ich použitie. V každom prípade tieto modely potvrdzujú skvelú prispôsobivosť pre širokú škálu teoretických a metodologických prostredí od začiatku evolúcie tejto školy, tá bola aj tak ďaleko viac skeptická na ich prvotnú podstatu. Odhodlanie zaradiť tieto spomenuté modely do nového teoretického prúdu bolo označené ako "nová generácia" modelov IS-LM. Ich cieľom bolo klásť dôraz na nespochybniteľné formálne analógie rovníc s tými z prvej generácie, zahŕňajú pomerne rôzne základy a iným rozsah uplatniteľnosti modelov, a výsledkov mal ekonomickú a politickú rôznorodosť využitia.“ (Meenagh, 2004, s. 14).
S cieľom objasniť tieto tvrdenia budeme skúmať detailne jeden charakteristický znak tejto novej generácie modelov IS-LM, ktorý je zvlášť zaujímavý a ucelený.
„McCallum a Nelson sa snažili zachovať užitočný pohľad do menovej politiky a ekonomických cyklov toto správanie je označené ako makroekonomická štruktúra:

( IS ) log yt = bo+ b1[ it– Et ( log P t+1– log Pt) ] + Et log yt+1+ vt (1)

( LM ) log Lt – log Pt= c0+ c1log yt+ c2it + ηt (2)
( AS ) log yt = a0+ a1( log Pt– Et-1log Pt) + a2log yt-1+ ut (3)
Znalosť s princípom Pridaním pravidiel pre Mt (alebo ir), kde yt je reálny príjem v čase t, Pt je cenová úroveň v čase t, Lt predstavuje nominálne peniaze a zostatky rovnajúce sa menovitej peňažnej zásobe, Mt, it je nominálna úroková miera a Et( . ) = E (. | Ωt), s Ωt predstavuje množinu dostupných informácií v časovom období t.“ (McCallum, 1997, s. 3).
„V prvom rade treba poznamenať, že spomenuté rovnice modelov IS-LM sú mierne-zredukované a ich výlučné zastúpenie strany agregátneho dopytu ekonomiky musí byť použité so stranou agregátnej ponuky tak, aby boli navzájom prepojené. Túto úlohu nezohľadňovala verzia Phillipsovej krivky rovnako ako klasické modely, ale bola doplnená o jednoduchú verziu novej klasickej krivky zásob. To odhaľuje koncepčný posun, nakoľko tu vznikol „dlhý beh“ klasického dichotómia medzi menou a odvetvím, reálneho hospodárstva pri krátkodobej časovej odchýlke vzhľadom na náhodné šoky na ceny. Rovnako dôležitý je nový klasický prístup, ktorý je základom pre modely IS-LM krivky. Tento klasický prístup sa na prvý pohľad môže označiť ako krivka LM, ale prvotný pohľad je zavádzajúci, pretože je založený na alternatívnych základoch, ktorým cieľom je, aby bol plne v súlade so základnými princípmi novej klasickej ekonómie. Tento koniec McCalluma a Nelsona dokazuje, že môže byť odvedený z optimalizovaného správania úplne racionálnych agentov podľa štandardu zjednodušených predpokladov. Súlad s optimalizovaným správaním ale vyžaduje jeho jednoduché ale zásadné zmeny obvyklej špecifikácie krivky IS. Očakávaná hodnota produkcie následného obdobia sa priloží ako rozhodujúci determinant výstupu v aktuálnom období McCallum a Nelson zdôraznil , že tento extra termín dáva výhľadové aspekty krivky IS-LM ale nie je v typickom modeli IS-LM, pravdepodobne bude mať významný vplyv na dynamické vlastnosti v makroekonomickom systéme. Napriek rozdielnej interpretácii medzi pôvodnou krivkou IS a LM, a McCallumovou a Nelsonovou prezentáciu krivky, boli koncepčné rozdiely a sú na prvý pohľad jasné pojednávajú predovšetkým:

• 
  Základný model predpokladá s pružnými cenami, hoci môžu byť použité odvodené vzťahy v prostredí s pomalými úpravami ceny.
  
• 
  Odvodenie krivky IS a LM sa vyvíjalo z maximálneho správania vo vymedzenom prostredí, v ktorom sa počíta s pravdepodobnou približnou nezamestnanosťou. Neistota predstavuje novú klasickú makroekonómiu, kde pôsobia náhodné ekonomické šoky za predpokladu stacionárneho rozdelenia, narážajúce na jednu alebo viaceré endogénne premenné a hospodárske subjekty sa budú riadiť podľa racionálnych očakávaní budúcnosti. Pravdepodobné mikro-základy sú obzvlášť zaujímavé, pretože sľubujú zmenu a rozhodujúcu slabosť analýzy modelov IS-LM zavedením neistoty, a tým zabezpečia hlbší súlad s novou klasickou ekonómiou a jej princípmi.
  
• 
  Z prvej generácie modelov IS-LM prezentovali model McCallumus a Nelson ako neobmedzenú analýzu IS-LM v krátkom období s porovnaním pri dlhodobom období. Otázkou bol ekonomický cyklus a problémom bol ekonomický rast. Toto je zásadný koncepčný rozdiel medzi prvou generáciu modelu IS-LM. McCallum a Nelson označili model ako dvojdielny, pretože krátke a dlhé obdobie sa vôbec neprekrývalo s ekonomickými cyklami rastu. Na základe Marshallovej základnej tradície podľa Keynesa a Hicksa sú modely označené ako prvá generácia, kde predpokladom boli krátke časové obdobia označené nemennou kvantitou a kvalitou akciového kapitálu, nebral do úvahy náhodné ekonomické šoky a danú nemennú krivku. Toto zjednodušenie predpokladu dovoľuje porovnávacie-statické cvičenie, ktoré malo za úlohu vybrať najlepšie politické intervencie v danej situácii, ale nie je uspokojivé pre analýzu problematiky ekonomického cyklu a rastu. Naopak model McCalluma a Nelsona je plne dynamický (v zmysle novej klasickej ekonómie) aj v jeho krivke ponuky preto zohráva kľúčovú úlohu, pri určovaní ďalších priamych a nepriamych endogénnych premenných. Model podporuje a porovnáva dynamické cvičenia, ktoré sú však obmedzené na ekonomickom cykle, pretože sa predpokladá, že časový sled kapitálu je exogénny. McCallum a Nelson poukázali na základe teoretickej analýzy, že rast zásob kapitálu narastá pri konštantnej rýchlosti, kým empirické aplikácie sa budú správať konštantne prostredníctvom náhodných premenných tak, že predpokladané investičné očakávanie bude mať očakávané tempo rastu. Táto jednoduchá predstava dynamiky akciového kapitálu nebráni uspokojivým analýzam problematiky ekonomického cyklu, pretože je tam veľmi málo prepojení na cyklické frekvencie medzi pohybom akciového kapitálu a agregovaného výstupu. Tento predpoklad zabraňuje akejkoľvek zmysluplnej analýze otázok rastu. Rozdiel je nevyhnutný pre definovanie rozsahu uplatňovania modelu. Predpoklad na krátke obdobie, je typické pri prvej generácii modelov IS-LM, ktorá naznačuje, že model nie je možné použiť pre príliš dlhý časový rad údajov (dlhšie ako jeden rok), zároveň treba predpokladať neustále rastúci akciový kapitál, ktorý je navrhnutý pre časové obdobia. Týmto predpokladom z údajovej vzorky v dlhodobom časovom období viacerých rokov, napr. 10 až 50 rokov, je nepoužiteľný  pre tento dlhší časový horizont, získané vzorky údajov je možné použiť za predpokladu dodržania presných vstupov o stálych cenách za príslušné časové obdobie, to bude nevhodný predpoklad v tradičnej analýzy IS-LM a určite nebude vhodným predpokladom v druhej etape Keynesovho heuristického modelu.
  
• 
  V priamej súvislosti s posledným bodom je ďalšou dôležitou vlastnosťou model od McCalluma Nelsona. Kým tradičné modely IS-LM môžu byť použité pre výber optimálnej politickej intervencie v krátkom časovom horizonte, ale nie ho bezpečné použiť na výber najlepšieho pravidla politiky za predpokladu, pretože McCallumov a Nelsonov, model je vhodný skôr pre krátkodobý časový horizont. Môžeme si všimnúť, že model predpokladá s pravidlom danej politiky pre nominálnu ponuku peňazí Mt (alebo pre nominálne úrokové sadzby) a nie danú hodnotu ako tradičné IS-LM modely. Výsledky, ktoré môžu byť odvodené z modelu sú teda podmienené predpoklady o pravidlách menovej politiky.“ (McCallum 1997, 19 s.).
  

„Teraz sa pokúsime predbežne zhodnotiť modely IS-LM druhej generácie na základe analýzy modelu McCalluma a Nelsona. Za hlavné ciele modelov môžeme označiť nasledovne:

• 
  Poskytnutie spoločných základov pre makroekonomické a politické ciele v rôznych perspektívach, najmä v novom Keynesianizme a v novej klasickej ekonómii.
  
• 
  Vybrať optimálne politické pravidlo podľa daných okolností.
  

Tieto dva ciele sú neporovnateľné. Prvá a druhá generácia modelov musela riešiť rôzne problémy. Pôvodné Keynesovo zobrazenie prezentovalo prvú generáciu užívateľa,

ktorá môže byť prirovnávaná ku kapitánovi Titanicu, ktorý vidí ľadovec a chce vedieť, ako sa vyhnúť rôznym vplyvom, kým používateľ druhej generácie modelu si kladie za cieľ vybrať najlepšie trasy pre Titanic, berie do úvahy všetky možné následky (vrátane plávajúcich ľadovcov), ale druhé riešenie problémov nepomôže vyriešiť ten prvý a naopak.
Cieľom nie je diskutovať, či druhá generácia modelov môže naozaj pomôcť vybrať optimálne politické pravidlo. Platnosť získaných výsledkov, ktoré podliehajú všetkým obmedzeniam, novej klasickej školy boli prebrané ekonómami ako Vercelli a Dimitri. V každom prípade nebolo cieľom poprieť úlohu druhej generácie modelov IS-LM, ktorá pramenila a dopĺňala tú z prvej generácie modelu:

• 
  ktorá bola braná ako jednoduchá prezentácia o správaní makroekonomického systému, sledovala rôzne reakcie na vonkajšie ekonomické otrasy alebo zmeny politických pravidiel a intervencií.
  

Spomínané poučné hodnoty sú úplne evidentné, prezentovali typickú charakteristiku prvej generácie modelu, ak nahradíme pôvodnú krivku ponuky za Phillipsovú krivky ponuky, môže zaviesť neistoty do racionálnych očakávaní, ktoré zobrazia, prečo má model odlišné dôsledky pre aplikácie, teóriu a politiku.“ (Vercelli, 1999, s. 15).

4. Konečné zhodnotenie modelov IS-LM

Modely IS-LM od svojho zrodu prešli dlhú cestu vývoja, dokázali potvrdiť svoje postavenie a nesmiernu odolnosť prispôsobiť sa radikálnym zmenám v ekonomickom a politickom prostredí. Prvotným vysvetlením toho úspechu môže byť dobrý výkon modelu pre ktorý bol navrhnutý a využitý v praxi. Táto časť pravdy je ukrytá v šikovnej jednoduchosti opísaných modelov, ktoré dokázali vysvetliť ich neomylný úspech v učebniciach, v médiách, vo výskumných správach, poučným hľadaním nových vedeckých poznatkov použiteľných pre ich účely. Poďme preskúmať nasledovné klasifikácie vlastností, jednotlivých rolí modelov IS-LM z prvej časti tejto práce:

Prvé Hicksovo predstavenie modelov IS-LM bolo pochvaľované pre jeho celkové nastavenie. Práve týmto nastavením pomohli konkurenčnú teóriu použiť pri ich výklade a hodnotení. Ale aj na priek tomu bolo toto hermetické využívanie modelov nepresné a často zavádzajúce, čo dokazovali nasledovné tvrdenia:

• 
  Porovnaním keynesovskej teórie a klasickej teórie nám vychádza kontroverzný výsledok založený na neplatných záveroch. Hlavný rozdiel v porovnaní medzi Keynesovou všeobecnou teóriou a Walrasovou klasickou teóriou všeobecnej ekonomickej rovnováhy bol ten, ze keynesov predpoklad bol založený na nepružnosti ceny a odlišnom sklone krivky LM, ktorá predstavovala takzvanú pascu likvidity. Následný kompromis pomenovaný ako neoklasická syntéza bol dostačujúcim opatrením pre ospravedlnenie. Keynesovo politické opatrenie Keynesiánskych politických opatrení označované ako deficitné výdavky, čo v praxi znamenalo znižovanie deficitu. Zjednodušené posolstvo Keynesa bolo ignorovať hlboké metodické rozdiely medzi všeobecnou teóriou a Walrasovou teóriu všeobecnej ekonomickej rovnováhy, tá viedla Keynesa k vlastnému politickému záveru za veľmi všeobecných predpokladov.
  
• 
  Kontroverzia medzi keynesovcami a monetaristami mala medzi oboma tábormi zásadný rozdiel v otázke sklone krivky LM, Keynesovci predpokladali sklon horizontálny a monetaristi predpokladali sklon krivky vertikálny. Táto charakteristika je len jedným aspektom konfliktu medzi fixnou cenou podľa Keynesa a Monetaristi predpokladali bezvýznamnosť úrokovej sadzby v teórii množstva peňazí v ekonomike.
  
• 
  Posledný rozpor medzi novými ekonomickými prúdmi spočíval vo využívaní modelov IS-LM, tieto boli zatienené možnými rizikami, a to hlavne koncepčnými a metodologickými rozdielmi rôznych podkladových základov. Hlavné rozdiely medzi týmito dvoma prístupmi boli odlišnosť krivky ponuky a hlavne Keynesova nepružnosť cien. To vytvára dojem, že kompromis medzi týmito školami myslenia je možné dosiahnuť len za predpokladu, že nepružnosť cien je vysvetlená z racionálneho hľadiska, následkom čoho je systémová optimalizácia správania hospodárskych subjektov. Treba opäť pripomenúť odlišnosť prístupov oboch ekonomických prúdov ktoré si kládli za ciel riešiť rozdielne problémy.
  

1. 
   Tento problém je obzvlášť závažný pre prediktívne používanie, pretože je takmer nemožné hazardovať s predpoveďami o budúcom vývoji štrukturálnej nestability. Toto zásadné obmedzenie uplatňovania modelov IS-LM bolo predvídané Keynesom, ale až Lucasov objav to prezentoval v odlišnej perspektíve.
   

2. 
   Využitie modelu IS-LM na politické účely je nevyhnutnou požiadavkou pri štrukturálnej nestabilite. Voľba optimálneho politického zásahu v danej situácii, môže najlepšie zvolené politické pravidlo v rámci štandardných predpokladov, zapojiť a použiť prognózy, ktorými je možné posúdiť alternatívne dôsledky politických opatrení alebo pravidiel. Keď sa pozorne pozrieme, ako boli vnímaní Keynes a Lucas pri zavádzaní nových politických pravidiel a opatrení, môžme si všimnúť vyvolané nespojité zmeny v správaní „agentov“, čo má za následok jednorazový posun krivky IS a LM, a tým zvýšenie stupňa štruktúrnej nestability ekonomického systému.
   

„Musíme skonštatovať, že na výkon modelov IS-LM je možné aplikovať popisné a normatívne postupy, čo by bolo veľmi jednoduché a často zavádzajúce. Dôvod odolnosti modelov IS-LM musí viac súvisieť s ich adaptáciou na rôzne teoretické a ekonomické prostredie než na ich dobrú výkonnosť, s jedinou výnimkou ich funkcie, ktorá súvisí s možným využitím pre daný ekonomický prúd. Preto sme vedení k záveru, že hlavným dôvodom k trvalej popularite modelov IS-LM je nájsť v nich pružnosť, ktorá nakoniec má korene v ich nekonečnej rozmanitosti. Porovnaním môžeme zistiť čo je spoločné pre všetky modely:

• 
  Bude nám užitočná predstava ekonomického hospodárstva, kde pôsobí rovnováha na trhu peňazí, tovarov a služieb a rovnováha agregátneho dopytu. Inými slovami sa môžeme preniesť k modelom IS-LM, kde môžeme vykonať akýsi druh dezagregácie, vymedzený rovnováhou agregátneho dopytu, ktorý je nepochybne obzvlášť vhodný pre štúdium vzájomného vzťahu medzi menovou politikou a odvetviami reálneho hospodárstva. Táto jednoduchá základná myšlienka modelov IS-LM je konzistentná s (takmer) každou teóriou, schopnou prijať makroekonomické analýzy, koncept rovnováhy a rozlišovať medzi peňažným a reálnym sektorom. Z rovnakého dôvodu modely IS-LM majú nedostatok presných prioritných obmedzení na sklon a postavenie dvoch kriviek, sú konzistentné s takmer akýmkoľvek druhom empirických dôkazov a preto prakticky nespochybniteľný.
  

• 
  Každá krivka predstavuje ťažisko všetkých možných dvojíc rovnovážnych hodnôt za rovnakých endogénnych premenných, samostatne prihliada k obmedzeniu pochádzajúceho z reálneho a monetárneho sektora. Voľba celkového príjmu a úrokovej sadzby je endogénna premenná pre model, kľúčovým prepojením medzi oboma odvetviami, čo je ťažko spochybniť.
  

V jednoduchosti môžeme konštatovať, že modely IS-LM sú v harmónií s prezentovanými ekonomickými teóriami, môžu mať odlišnú prezentáciu pomocou odlišných štrukturálnych modelov, môžu prameniť z odlišných teoretických prúdov, čo môže mať za následok rôznorodé dopady podľa typu modelov v ekonomike, politike alebo v teoretickej hladine. To nasvedčuje tomu, že adaptabilita modelov IS-LM je použiteľná pre jej rôznorodosť v každom ekonomickom prostredí. Vstupy jednotlivých veličín boli osadené do modelov, ktoré nám zobrazili špecifikáciu kriviek na základe zvolenej teórie. Táto adaptabilita modelov je dobrým dôkazom využiteľnosti pri dokazovaní odlišných teórií. Zatiaľ sa nenašla skutočná syntéza medzi konkurenčnými teóriami pri hľadaní správnej cesty k vyriešeniu dôležitých politických a ekonomických otázok.

Prvotná kritika nie je určená popierať modelom IS-LM ich užitočnú úvodnú úlohu pre didaktické alebo heuristické účely v prvej fáze vyšetrovania, nariaďuje hlbšiu analýzu makroekonomických problémov a teórií. Preto nie je dôvod zatracovať modely IS-LM pre obmedzujúce použitie.“ (Vercelli, 1999, s. 21).