Model is-lm V ekonomickej teórii a hospodárskej praxi
Rovnováha v IS-LM-BP modeli
Yüklə 3,49 Mb.
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- 3.5 Závery a odporúčania
- Záver
- Zoznam použitej literatúry
3.4 Rovnováha v IS-LM-BP modeliV predchádzajúcej podkapitole sme odhadovali funkcie modelov, ktoré sú súčasťou pri výpočtoch rovnovážneho stavu na trhoch tovaru a služieb, na domácom trhu peňazí a na devízovom trhu. Odhadom najmenších štvorcov jednotlivých funkcií sme dostali tieto rovnice: 
Vložením rovníc C, I, EX, IM do danej rovnici krivky IS dostávame: 
Vložením rovnice L do teoretickej rovnice LM dostávame: 
Dosadením rovnice čistého exportu a čistého prítoku kapitálu do teoretickej rovnice ponuky peňazí dostávame: 
Našim cieľom je získanie v rovniciach IS,LM, BP iba dve neznáme, konkrétne úrokovú sadzbu „i“ a reálny dôchodok „Y“. Tie získame tak, že do rovníc IS, LM a BP dosadíme okrem „i“ a „Y“ všetky ostatné premenné za posledný štvrťrok skúmaného obdobia- 4.Q 2014. Po dosadení týchto hodnôt získavame rovnice: 
Na základe zistených výsledkov môžeme konštatovať, že momentálne sa trh tovarov a služieb, trh ponuky peňazí a devízový trh nenachádza v rovnovážnom stave. Takýto stav je však v skutočnosti veľmi ťažké docieliť, keďže ide skôr o teoretickú abstrakciu alebo načrtnutie ideálneho stavu, ktorý však ekonomika s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nedosiahne. Z tohto hľadiska je tak zaujímavé sledovať príčiny, ktoré spôsobujú odchýlky jednotlivých trhov od rovnovážneho stavu. Sú to hlavne tie odchýlky, ktoré v našich odhadnutých regresných modeloch sa nevyvíjali podľa očakávaného smeru. Je potrebné preto skúmať, ktoré premenné v regresných modeloch sa vychyľovali od želaného stavu. 3.5 Závery a odporúčaniaHlavnou náplňou aplikačnej časti v tretej kapitole bolo zostavenie IS-LM-BP modelu, teda sústavy troch rovníc, ktorá vyjadruje rovnováhu na trhu tovarov a peňazí, na trhu domácej peňažnej zásoby a na devízovom trhu. Za týmto účelom bolo zostavených 6 rovníc, ktoré tvoria podstatu IS-LM-BP modelu. Rovnica IS modelu vychádza z rozkladu reálneho výstupu ekonomiky (HDP), základ krivky LM tvorí množstvo vytvorenej peňažnej zásoby v ekonomike a model dopĺňa krivka BP, ktorá zahŕňa bežný, kapitálový a finančný účet platobnej bilancie krajiny. Tvar jednotlivých kriviek sme odhadovali metódou najmenších štvorcov lineárnej regresie, pričom pred zostavením každej takejto regresnej funkcie sme si stanovili určité predpoklady, ktoré vyjadrovali očakávané vplyvy nezávislých premenných na závislú premennú. Pri funkcii spotreby domácnosti a neziskových organizácií regresná funkcia potvrdila naše očakávania a s rastom disponibilného HDP, rástla aj celková spotreba domácnosti a neziskových organizácií. Pri funkcií investícií model nepreukázal predpokladanú vzájomnú závislosť poklesu úrokovej sadzby a rastu investícií. Podľa odhadovaného modelu sa objem investícií zväčšuje pri rastúcej úrokovej miere a rastúcom HDP. Je to zaujímavá situácia, keďže trend počas sledovaného obdobia bol taký, že domáca úroková miera klesala a tvorba hrubého fixného kapitálu rástla. Domnievame sa však, že táto vzájomná závislosť nebola dostatočne štatisticky významná a na zmenu tvorby hrubého fixného kapitálu mohli pôsobiť iné, silnejšie faktory než úroková sadzba. Podobná situácia nastala pri odhade funkcie exportu, keď sme predpokladali priamu závislosť medzi zahraničným dopytom a exportom a nepriamu závislosť medzi reálnym výmenným kurzom a exportom. Kým priama závislosť medzi zahraničným dopytom a exportom sa potvrdila, nepotvrdila sa nepriama závislosť medzi reálnym výmenným kurzom a exportom. Model naznačil, že s rastom reálneho výmenného kurzu rastie aj celkový export. Pri funkcii importu sa splnili naše predpoklady priamej závislosti zmeny reálneho výmenného kurzu a reálneho dôchodku na celkový objem importu. Model takisto správne odhadol naše predpoklady týkajúce sa očakávaných zmien nezávislých premenných na závislú premennú vo funkciách ponuky peňazí na trhu a čistého prítoku kapitálu. Podľa týchto modelov s rastom HDP a poklesom domácej úrokovej miery sa zvyšuje množstvo ponuky peňazí zastúpenej peňažným menovým agregátom M2 a nárast úrokového diferenciálu spôsobí nárast čistého prítoku kapitálu. ZáverHlavným cieľom diplomovej práce na tému IS-LM model v ekonomickej teórií a hospodárskej praxi bola aplikácie a využitie modelu IS-LM v hospodárskej praxi v podmienkach ekonomiky Slovenskej republiky. V prvej kapitole bola naznačená historická genéza využitia modelu v teórií a základné teoretické predpoklady modelu, ktoré sa v priebehu jednotlivých období menili. Prvá kapitola tak zachytáva vznik prototypu modelov IS-LM, vývoj prvej a druhej generácie modelov a približuje empirickú úlohu evidencie a teoretické a metodologické predpoklady modelu. Druhá kapitola sa zaoberala využitím modelu IS-LM v podmienkach otvorenej ekonomiky a hospodárskej praxe. V tomto smere, ak spomíname otvorenú ekonomiku, tak hneď v úvode kapitoly bola zadefinovaná otvorená ekonomika a na základe toho sa muselo pristúpiť k modifikovaniu IS-LM modelu a bol využitý IS-LM-BP model, ktorý bol zostrojený hlavne z dôvodu zahrnutia rovnováhy na devízovom trhu do modelu. V rámci aplikácie modelu bola vybraná ako predmet skúmania Slovenská republika, ktorá spĺňa požiadavky kladené na otvorenú ekonomiku a je štvrtou najotvorenejšou ekonomikou v Európskej únií. Model bol aplikovaný v obdobiach rokov 2002-2014 na štvrťročnej báze. Spolu tak bolo vytvorených 52 pozorovaní. Jednotlivé krivky IS-LM-BP modelu tvoria jednotlivé funkcie, ktoré bolo treba vhodným spôsobom odhadnúť. Na to bolo využité makroekonomické modelovanie vo forme lineárnej regresnej analýzy. Spolu bolo odhadovaných 6 regresných funkcií. Tento odhad sa uskutočnil prostredníctvom metódy najmenších štvorcov. V druhej kapitole boli takisto načrtnuté základné metodologické predpoklady modelu lineárnej regresie a štatistické testy, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú podstatu a významnosť ekonomického modelu. Obsahom tretej kapitoly bola hlavne špecifikácia rovníc modelov. Pri špecifikovaní jednotlivých rovníc modelu sme sa stretli s problémom dostupnosti dát, keďže niektoré dáta bolo veľmi náročné získať. Konkrétne dáta, ktoré tvorili rovnice modelov boli získané z viacerých zdrojov, napríklad databáza Eurostatu, OECD, Národnej banky Slovenska, Štatistického úradu Slovenskej republiky či stránky štatistických úradov obchodných partnerov Slovenskej republiky, ktoré obsahovali premenné vstupujúce do modelov. V každom modeli pred jeho zostavením bol opísaný očakávaný vplyv nezávislých premenných na závislú premennú a prostredníctvom metódy najmenších štvorcov sme tieto vlastné predpoklady potvrdili alebo vyvrátili. Na základe vykonanej regresnej analýzy môžeme potvrdiť, že v súčasnosti sa trh statkov a služieb, trh domáci peňazí a devízový trh Slovenskej republiky nenachádza v rovnovážnom stave a predpokladá sa, že k tomu nedôjde ani v budúcnosti, keďže rovnovážny stav považujeme skôr za teoretickú abstrakciu ekonomiky. Na spomínané trhy pôsobia rôzne menové, fiškálne a iné vplyvy, ktoré stále spôsobujú odchýlenie jednotlivých premenných od rovnovážneho stavu. Vzhľadom k dramatickému vývoju v posledných rokoch nielen na Slovensku ale v celom svete sme očakávali, že sa niektoré predpoklady nepotvrdia alebo že bude ich pôsobenie eliminované inými faktormi ako to bolo napríklad pri analýze vplyvu domácej úrokovej sadzby na zmenu objemu investícií. Domnievame sa, že miesta, kde sa nepotvrdili naše predpoklady, nám poskytli možnosť k úvahám, prečo sú tieto výsledky odlišné od očakávaných vplyvov a čo ich pravdepodobne spôsobilo. Popri niekoľkých nenaplnených predpokladov, sa však viaceré predpoklady podarilo preukázať a výsledný model tak ukázal dostatočným spôsobom svoju hodnotu a je možné ho pre elementárny odhad niektorých makroekonomických veličín použiť. Závery diplomovej práci vedú k tomu, že IS-LM—BP model je vhodný pre skúmanie základných keynesiánskych teórií, keďže zachytáva najdôležitejšie makroekonomické súvislosti malej otvorenej ekonomiky aj v časoch recesie, ktorou prešla aj Slovenská republika v posledných rokoch. Model je dostatočne jednoduchý, dá sa kvantitatívne analyzovať a je dostatočne prehľadný. V rámci ďalšieho výskumu by som sa chcel zamerať na analýzu rôznych vplyvov monetárnej a fiškálnej politiky na ukazovatele ako hrubý domáci produkt, úroková miera alebo investície. Na záver môžeme konštatovať, že hlavný cieľ diplomovej práce bol splnený, keďže sa podarilo aplikovať upravený IS-LM-BP model na podmienky malej otvorenej ekonomiky Slovenskej republiky. Zoznam použitej literatúry
Články v elektronických časopisoch a iné prípevky
Yüklə 3,49 Mb. Dostları ilə paylaş:
|