34
eliminovanie nezamestnanosti. Najrozšírenejším predmetom podnikania je stavebníctvo,
obchodná činnosť a spracovanie dreva. Väčšie firmy viaţu na seba malých a stredných
podnikateľov, s ktorými potom vytvárajú regionálnu sieť subdodávateľov, čo vytvára
priestorové väzby, ktoré výrazne ovplyvňujú rozvoj regiónu. Podobne ako priemysel aj
poľnohospodárstvo v regióne Orava prešlo veľmi radikálnou transformáciou. Z pôvodného
počtu zamestnancov zostal po zmene vlastníckych vzťahov v poľnohospodárstve len
zlomok. Je tomu tak aj preto, ţe poľnohospodárske pôdy v tomto regióne sú z produkčného
potenciálu stredne aţ veľmi nízko produkčné a sú ovplyvnené vysokou mierou zalesnenia
a hornatosti. Veľkú časť zaberajú trvalé trávnaté porasty. V záujme efektivity v súčasnosti
sa praktizuje skôr sezónne zamestnávanie. Vzhľadom na vysokú mieru zalesnenia a na
kvalitu lesnej pôdy sú v regióne nadštandardné podmienky v lesnom hospodárstve. Tá sa
však viac sústreďuje na vývoz, ako na spracovanie drevnej hmoty. Vyuţitie tohto
potenciálu pre hospodársky rozvoj regiónu je preto v súčasnosti veľmi malé. Svojou
geografickou polohou a prírodnými podmienkami má región Orava veľký potenciál, ktorý
umoţňuje rozvoj domáceho i medzinárodného cestovného ruchu. Odvetvie cestovného
ruchu má preto značné predpoklady na rozvoj zamestnanosti v regióne a to predovšetkým
podporou malého a stredného podnikania v tomto sektore. Z uvedeného a vo vzťahu k
zamestnanosti vyplývajú nasledovné charakteristiky regiónu:
veľmi dobrá krajinno-ekologická situácia
priaznivý charakter osídlenia
priaznivý populačný index.
Na druhej strane sú to nepriaznivé charakteristiky:
nízka miera urbanizácie
nedostatočná technicko - informačná infraštruktúra
nedostatočná environmentálna infraštruktúra
nedostatočná výkonnosť
index vzdelania (Mazalová et al, 2008, s. 15-16)
3. 5. Technická infraštruktúra
Cez región Orava prechádzajú významné cestné trasy ako cesta E 50 (severná trasa
Bratislava – Košice, zaradená do cestnej siete TEM a cestného koridoru TINA) a cestný
ťah európskeho významu zo Slovenska do Poľska (hlavný cestný ťah na Krakov)
v pomerne dobrej kvalite. Cestnú dopravnú sieť v regióne dopĺňajú miestne komunikácie
35
I.- III. triedy na kvalitatívne niţšej úrovni. Región je prístupný z viacerých smerov a to
juhozápadného od regiónu Martin a regiónu Ţilina, od juhovýchodu z regiónu Ruţomberok
a severu od regiónu Liptov a Poľska. Okres Námestovo je prepojený na medzinárodný
cestný ťah cestami II/520 (Námestovo-Tvrdošín) a I/78 (Or. Polhora-Námestovo-
Or.Podzámok), ktoré sa napájajú na cestu I/59, vedúcu k hraničnému prechodu s Poľskom
v Trstenej. V dopravnom koridore Sever - juh prechádza okresom Námestovo cesta I/78,
ktorá zabezpečuje prepojenie z cesty I/59 (Or. Podzámok) k hlavnému prepojeniu s
Poľskom v Oravskej Polhore. Ţelezničná preprava je zabezpečená elektrifikovanou
ţelezničnou traťou Bratislava - Košice, ktorej dĺţka cez región Orava nemá síce podstatný
význam, avšak v obci Kraľovany sa na ňu napája neelektrifikovaná trať Kraľovany –
Trstená. Táto v podstatnej miere zabezpečuje hlavne nákladnú ţelezničnú prepravu v
regióne Orava, vyuţíva sa však aj na osobnú prepravu. Stručne moţno cestnú
infraštruktúru hodnotiť ako nedostatočnú a preťaţenú predovšetkým nákladnou dopravou a
zodpovedá situácii, ktorá je daná moţnosťami finančných zdrojov. Osobitne geografická
poloha okresu Námestovo vyvoláva potrebu prepojenia dopravnej infraštruktúry na
celoslovenskú sieť a postupne na európsku sieť v plnom rozsahu a kvalite, ktorá umoţní
zabezpečovať dopravnú činnosť na vysokej úrovni (rozvoj priemyslu, obchodu, cestovného
ruchu). Ďalším váţnym problémom, ktorý je v súčasnosti uţ takmer vyriešený, bolo
uzatvorenie cestného spojenia Oravy a Kysúc a to v dôsledku stavby vodnej nádrţe Nová
Bystrica. Istým špecifikom okresu Námestovo je prístup len autobusovou a automobilovou
dopravou. Moţno teda konštatovať, ţe dopravná dostupnosť je kľúčovým problémom
rozvoja celého regiónu Orava. Vodná doprava na území regiónu Orava sa rozvíja len ako
sluţba a to v súvislosti s ponukou cestovného ruchu na Oravskej priehrade a rieke Orava.
V oblasti telekomunikácií sú sluţby na území regiónu zabezpečované všetkými
nadregionálnymi telekomunikačnými operátormi na Slovensku, relatívne na vyššej
kvalitatívnej úrovni hlavne hlasových sluţieb. Na kvalitatívne niţšej úrovni je
poskytovanie dátových sluţieb (prístup na sieť internet, káblová televízia, sluţby
zahŕňajúce všetky typy telekomunikačných sluţieb), kde je orientácia poskytovateľov len
na väčšie mestá, resp. väčšie obce. Členitosť a neprístupnosť terénu v regióne sa negatívne
prejavuje aj v šírení televízneho a rozhlasového analógového terestiálneho vysielania,
ktorého kvalita a kvantita je na podobnej úrovni ako jeho šírenie. (Mazalová et al, 2008, s.
17)
36
3. 6 Občianska vybavenosť
Úroveň poskytovaných sluţieb a úroveň občianskej vybavenosti moţno v regióne
Orava hodnotiť ako priemernú. Veľkoobchodná a maloobchodná sieť je vo veľkej miere
sústredená do centier mikroregiónov, t. j. do okresných miest (Dolný Kubín, Námestovo a
Tvrdošín ako aj mesta Trstená) a väčších obcí. Vo väčšej miere sa to týka aj stravovacích
a reštauračných sluţieb, ale aj ďalších sluţieb. Časť z nich vyuţíva cestnú trasu sever - juh
s medzinárodným dosahom. Markantnejší rozvoj sluţieb zaznamenávajú väčšie
športovoturistické centrá. V jednotlivých obciach sú uvedené sluţby zastúpené predajňami
potravín, prípadne predajňami zmiešaného tovaru, mnohé sú prevádzkované ako ţivnosti.
Reštauračné sluţby nahrádzajú miestne pohostinstvá a súkromné penzióny, ich rozsah a
kvalita však ani zďaleka nepokrýva súčasné potreby. Pre región Orava sú charakteristické
bohaté tradície a vlastné kultúrne dedičstvo. Obyvatelia obcí majú k dispozícii relatívne
dobre rozvinutú sieť kultúrnych domov, v mestách a vo väčších obciach sú verejné
kniţnice, kiná, galérie. Pomerne dostatok priestoru je pre športové aktivity a to vďaka
atraktívnym prírodným podmienkam. Optimálne sú podmienky pre rozvoj zimných
športov, pešej turistiky a cykloturistiky. Región je pomerne dobre zabezpečený neustále sa
rozširujúcimi a skvalitňujúcimi športovými zariadeniami, avšak dostupnosť pre domácich
obyvateľov sa stáva čoraz väčším problémom, často v dôsledku finančnej neprimeranosti.
Vzdelávanie je zabezpečované v základných školách (v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a
cirkví) a v niektorých prípadoch kombinovanými s materskou školou. Na území regiónu sú
4 gymnáziá, spojené učilištia, stredné odborné a zdruţené školy. Najbliţšie vysokoškolské
centrum sa nachádza v meste Ruţomberok (Katolícka univerzita), ďalej v Ţiline (Ţilinská
univerzita) a Univerzita Mateja Bella v Banskej Bystrici. V regióne pôsobí viacero
vysunutých pracovísk týchto a ďalších univerzít. Z hľadiska zdravotnej starostlivosti je
situácia v regióne priemerná a jej úroveň je daná stavom zdravotníctva na Slovensku. V
regióne sa nachádzajú Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégého
Dolný Kubín, Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená a Oravská poliklinika
Námestovo, ďalej lekárne a výdajne liekov a mnoţstvo všeobecných a špecializovaných
súkromných ambulancií. V regióne je pomerne dobre zastúpený bankový a finančný
sektor, podobne sa to týka aj poisťovní. Primerane tu pôsobia ostatné inštitúcie. Sluţby
obyvateľstvu úzko súvisia s rozvojom cestovného ruchu v regióne. V oblasti cestovného
ruchu v regióne pôsobí sieť stravovacích a ubytovacích zariadení, cestovných kancelárií a
informačných centier. Rastie aj počet podnikateľských subjektov zabezpečujúcich sluţby
Dostları ilə paylaş: |