14
ţivelnej dezurbanizácii a môţe sa prejaviť ako: bodová, pásová a reťazová (Šteis,
1985, s. 163)
2. Typy prostredia
2. 1 Ţivotné prostredie
je súhrn všetkých zloţiek hmotného sveta, ktoré pôsobia bezprostredne na človeka ako
jedinca alebo na celú spoločnosť. Subjektom ţivotného prostredia je ľudská spoločnosť,
objektom ţivotného prostredia je súhrn všetkých častí určitého priestoru, napr. krajiny,
obce, okresu, kraja či štátu, pričom sa berú do úvahy ako zloţky prírodné (pôda, voda,
ovzdušie, rastlinstvo, ţivočíšstvo) tak i útvary vytvorené človekom (stavba, súbory
stavieb). (Madar a Pfeffer, 1973, s. 557)
2. 1. 1
Vývoj ţivotného prostredia
V prvej etape prevládali prvky zápasu človeka o existenciu. Človek bol závislí najmä
od prírodnej zloţky ţivotného prostredia, pretoţe celá výrobná a spoločenská činnosť
závisela od prírodných daností a schopností alebo moţnosti vyuţiť ich. Príroda vytvárala
pre človeka základný existenční rámec. V tejto etape prevládali prvky ţivotného prostredia
nad človekom.
V ďalšej etape sa človek postupne zmocňoval jednotlivých prvkov ţivotného prostredia
v miere, v akej ovládal výrobný spôsob. Objavoval metódy a techniky vyuţitia zdrojov
prostredia. Išlo o jednostrannú exploatáciu, ktorá zapríčiňovala disharmóniu medzi
dôsledkami činností a prírodným prostredím. Rast sídiel, rozvoj ich siete spolu s ostatnými
zariadeniami – výrobnými, dopravnými a zariadeniami technickej a občianskej
vybavenosti začali výrazne a miestami škodlivo prenikať do krajiny. Postupom času sa
narúšajú, obmedzujú a vyčerpávajú územné zdroje. Tým sa jednotlivé prvky prostredia
dostavajú do disharmónie. Toto obdobie je charakterizované jednostranným materiálovým
vyuţívaním sveta.
V tretej etape na prahu ktorého stojíme, alebo sme doň vkročili sa ľudstvo učí ako
vyuţívať zdroje ţivotného prostredia komplexne. Rozvoj vedeckotechnickej revolúcie
a ekonomické podmienky posunuli otázky tvorby a ochrany ţivotného prostredia pre
človeka najmä v socialistických krajinách na prvé miesto. ( Šteis, 1985, s. 31-36)
15
2. 1. 2
Členenie ţivotného prostredia
Vertikálne, proces premien, tvorby a ochrany ţivotného prostredia sa najintenzivnejšie
prejavuje v ľudských sídlach, v ich zoskupeniach alebo častiach. Miera intenzity klesá
excentricky v smere od ľudských sídiel do krajiny. V prírodnej, civilizovanej krajine
a v sídelných útvaroch si človek začal nahrádzať nedostatky prírodných daností. Ako
sústavne sa menili potrebyčloveka a spoločnosti a jeho činností, menili sa aj druhy sídiel
ako dôsledky výrobnej a sídelnej diferenciácie. Produktom poľnohospodárskeho
výrobného spôsobu bola dedina a obchodný priemyselný výrobný systém splodil mesto.
S nástupom terciárneho kvartérneho sektoru, v dôsledku dnešných zmien výrobného
spôsobu vnikajú kvalitatívne nové spôsoby ţivota a spôsoby osídlenia, ţivotného
prostredia človeka a spoločnosti.
Horizontálne, delíme do viacerých významových sfér:
Sociálne prostredie – (sociálny subsystém)predstavuje mnoţinu podmienok pre
ideológiu, politiku, právo, organizácie a inštitúcie.
Ekonomické prostredie – predstavuje mnoţina ekonomických podmienok
(ekonomický subsystém, systém výrobných síl), ktorý zahrňuje prírodno-technické
sily (surovinová základňa, energetická základňa, technická základňa, energia,
pracovné prostriedky, pracovné predmety) a fyzické a intelektuálne sily (pracovné
sily, vedecká základňa, skúsenosť atď.).
Biologické prostredie – (subsystém) zahrňuje celú pôvodnú prírodu alebo prírodu
pretvorenú podľa prírodných zákonov.
Fyzické prostredie – (subsystém) zahrňuje celú poľudštenú prírodu alebo
zhodnotenú ľudskú kultúru, ktorú tvoria základné stavebné fondy a tá časť prírody,
ktorú človek potrebuje pre ţivot a činnosti (prírodné podmienky a „vonkajšie
podmienky výroby“), alebo prírodná a civilizovaná krajina. (Šteis, 1985, s. 38-41)
2. 1. 3
Tvorba ţivotného prostredia
Je cieľavedomá ľudská činnosť, organizovaná na vedeckých základoch a orientuje sa
na optimalizáciu prírodných i umelých zloţiek krajiny. Moţno v nej vyčleniť tvorbu:
technickú – urbanizmus, stavebná činnosť
tvorbu biotechnickej štruktúry poľnohospodárskej krajiny – úprava povodí,
rekultivácia pôdy.
16
Tvorbu štruktúry vysokej zelene v krajine – sadovníctvo. (madar a pfeffer, 1973,
s. 559)
V rozličných etapách rozvoja vznikajú rozličné stavy ţivotného prostredia, v zásade ide
o stavy, ktoré vyvolávajú potrebu nápravy, ochrany, zlepšenia, vyuţívania a vytvárania
ţivotného prostredia. Spočiatku prevládajú vo vývoji a v koncepciách otázky ochrany
alebo zlepšovanie. Neskôr začínajú vystupovať do popredia otázky tvorby, preto ich treba
pokladať za rozhodujúce, lebo sú príčinou ochrany. (Šteis, 1985, s. 41)
2. 1. 4
Ochrana ţivotného prostredia
Starostlivosť o ţivotné prostredie vychádza z poznania, ţe ľudským činnostiam
nemoţno ponechávať ţivelný, neusmerňovaný priebeh.
Zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo ohrozovaniu ţivotného
prostredia a zároveň chránia jednotlivé zloţky a druhy organizmov.
V širšom zmysle je cieľom ochrany ţivotné prostredie zachovanie zdravého,
produktívneho a estetického prostredia. V uţšom zmysle ide o ochranu prírodných
zdrojov, ktoré človek vyuţíva pre svoju existenciu.
Ochrana ţivotné prostredie sa delí na:
všeobecnú ochranu prostredia – zameranú na ochranu hlavných zloţiek biosféry –
ovzdušie, H2O, pôda, les
špeciálnu ochranu prostredia – smerujúcu k ochrane významných častí prírody
z hľadiska kultúry, ale aj jednotlivých rastlinných a ţivočíšnych druhov,
prírodných výtvorov.
ochranu kultúrnych pamiatok – v zmysle diel vytvorených človekom, ktoré majú
umeleckú, historickú alebo inú hodnotu. (Madar a Pfeffer, 1973, s. 558)
2. 2 Prírodné prostredie
Pojem príroda pouţívame veľmi často, no nie vţdy vieme pojem príroda definovať,
a to ani v spojitosti tej vedy, v rámci ktorej sa vyjadrujeme. Pojem príroda uţ starovekí
grécki filozofi. Posun v chápaní termínu príroda nastal v novoveku v súvislosti
s osvietenstvom a rozvojom moderných vied, s oddeľovaním človeka od jeho pôvodného
rámca, keď sa začal človek cítiť čímsi mimo prírody. Vo filozofii sa príroda chápe ako
svet, ktorý nás obklopuje v celej nekonečnej mnohotvárnosti.
Dostları ilə paylaş: |