20
Všetky urbanistické útvary sú lokalizované do určitého konkrétneho územia. Výber
lokality a tvorbu urbanistickej osnovy a jej realizáciu podmieňujú prírodné danosti
krajinného prostredia.
Sú to podmienky:
Geologické a geografické
Geomorfologické
Pedologické
Hydrologické
Klimatické
Biotické, podmieňujúce kvantitu a kvalitatívne vlastnosti vegetácia a fauny.
Skupina abiotických faktorov sa obvyklými antropogénnymi zásahmi nedá výraznejšie
zmeniť, ale biotické faktory urbanizačný proces značne postihne, či uţ cieľavedomo alebo
druhotne. Väčšinou sa tieto prírodné danosti zhoršia a dochádza k odprírodneniu.
V lepšom prípade je snaha vytvoriť tzv. druhú (antropogénnu prírodu). (Supuka et al,
2000, s. 11-12)
2. 4 Vplyv urbanizácie na ţivotné prostredie
Veľký vplyv na ţivotné prostredie má tieţ urbanizácia. Cez 40% svetovej populácie
ţije v mestách s 5000 a viac obyvateľmi. Ľudia trávia značnú časť ţivota v umelom
prostredí, v umelom mikroklímy svojich domovov, pracovísk i dopravných prostriedkov.
Aj vonkajšie prostredie - ulice, parky sú výtvorom človeka a majú zvláštne klimatické
pomery. Vplyvom nahromadenia priemyslu, stavieb i ľudí býva v mestách trochu teplejšie
neţ na ostatných územiach. Priemyselná mesta trpia vytváraním smogu - zmesi hmly a
dymových splodín v mestách je tieţ postavený veľkému hluku; prejavujú sa účinky
dopravy. Preto je mimoriadne dôleţitá mestská zeleň, ktoré sa mestám väčšinou
nedostáva. Tým, ţe odparuje vodu, zvlhčuje a trochu ochladzuje ovzdušie. Pôsobí ako
účinný lapač prachu. Pomáha zniţovať hlučnosť. Pre obyvateľov má stále väčší význam
rekreačné zázemie mestskej krajiny s pásmi lesov, parkov, s vodnými plochami a pod .
Čo sa týka vplyvu urbanizácie na ţivotné prostredie o výstavbách , vţdy pôsobia na
ţivotné prostredia negatívne.
Stavebná činnosť výrazne ovplyvňuje kvalitu prostredia, a to pozitívne aj negatívne.
Jedným z najnepríjemnejších dôsledkov stavebných prác väčšinou prebiehajúcich v
priestoroch osídlených území miest a obcí je nadmerný hluk, vibrácie a emisie, ktoré sa
21
tak dostávajú do priameho styku s obyvateľstvom. Postihuje nielen osoby v blízkosti
zdroja, ale môţe byť nimi ohrozená aj stabilita niektorých starších objektov. Ďalším
vplyvom je stavebná diaľková doprava, ktorá zasahuje rozsiahle územia. (Řezníček
a Kousal, 1986, s. 22)
3. 4. 1 Vplyv dopravy
Hustá sieť ciest i ţelezníc zaberá veľké plochy pôdy, väčšinou poľnohospodársky
vyuţiteľné. Nádrţe pohonných hmôt ohrozujú čistotu podzemných vôd. Automobily patrí
k najväčším zdrojom znečisťovania krajiny. Pripadá na nich viac ako polovica všetkých
škodlivých splodín vypúšťaných do ovzdušia - CO2, uhľovodíky, oxidy dusíka, olovo.
Tento problém je hlavne vo veľkých mestách. Vysoká hustá zástavba bráni prúdeniu
vzduchu.
Veľmi závaţnou zloţku negatívneho vplyvu dopravy predstavuje tieţ hluk, a to nielen
u pozemnej dopravy, ale aj dopravy leteckej. Splodiny ich motorov narušujú ochranou
ozónovú vrstvu, ktorá bráni prenikaniu nebezpečného ultrafialového ţiarenia k zemskému
povrchu.
Veľký vplyv na znečisťovanie vodstva má vodná doprava. Obrovské tankery zaisťujú
lacnú prepravu palív, najmä ropy. Pri ich katastrofách, ale aj pri pravidelnom vymývanie
vytekajú tony ropy do mora a hubí všetko ţivé v širokom okolí. S problémom fosílnych
palív súvisí aj kyslé daţde. Siričitej emisie uţ zničili veľa lesov v Európe a s Amerike.
Vplyv dopravy pôsobí na ţivotné prostredie najmä hlukom, znečisťovaním ovzdušia,
vibráciami a inými dôsledkami, ako sú zaberanie pôdy výstavbami , odpady z motorizmu
a vraky motorizovaných vozidiel.
K najvýznamnejším negatívam dopravy ako sme vyššie uvádzali patrí hluk a to
z hľadiska či sa vozidlo pohybuje na oceľových kolesách po koľajniciach či na
pneumatikách po zemskej komunikácií, vo vode alebo vo vzduchu. Uţ prvé signály
o škodlivosti nadmerného hluku sa objavili na začiatku 30 rokov. Hlukom nazývame
neţiaduci zvuk, ktorý vyvoláva pocit nepríjemného alebo rušivého vnemu so všeobecne
škodlivým účinkom. Prudký rozvoj dopravy vyvolal po II. Svetovej vojne potrebu
zamerať sa na riešenie otázok dopravného hluku. Dopravný hluk je najzávaţnejší zo
všetkých zdrojov hluku, nakoľko vysokými intenzitami postihuje celú populáciu bez
ohľadu na vek, pohlavie či zdravotný stav. Zdroje hluku sú líniové, ktoré zasahujú
obyvateľov rozsiahleho územia pozdĺţ dopravných ciest. Hluk nie je o nič menej
nebezpeční ako znečistenie vôd alebo ovzdušia.
22
S hlukom úzko súvisia vibrácie, otrasy, prípadne chvenie. Vznikajú počas jazdy
dopravných prostriedkov. Pôsobia nielen na samotné vozidlo, ale aj na dopravnú cestu
a jej okolie. Tak sa dajú pozorovať negatívne účinky vibrácií a otrasov v okolí
ţelezničných tratí a pozemných komunikácií, najmä v blízkosti architektonických ,
predovšetkým pamiatkových objektov. V ţelezničnej doprave umoţňuje konštrukcia trate
prenášať a tlmiť vibrácie a otrasov vznikajúce jazdou dopravných prostriedkov pomocou
podvalov, podkladníc a štrkového lôţka. Výraznejšie sa prejavujú vibrácia a otrasy
v koľajovej mestskej hromadnej doprave – pri električkách, rýchlodráhach a metre, ale aj
v automobilovej doprave. V mnohých prípadoch je dôsledkom vibrácie nadmerný hluk
najmä rázových vĺn, vytváraný nadzvukovými lietadlami.
Ďalšou zloţkou pôsobiacej dopravy na ţivotné prostredie je znečisťovanie ovzdušia.
Týka sa to najmä dopravy automobilovej, autobusovej, ţelezničnej a leteckej. Dopravné
prostriedky s elektrickým pohonom sa podieľajú na znečisťovaní ovzdušia iba tuhými
časticami. V podstate neprodukujú ţiadne škodlivé látky. Z ekologického hľadiska veľké
nebezpečenstvo predstavujú nasýtené uhľovodíky a oxidy dusíka (emisie). Pre ľahkú
reaktívnosť spolu s intenzívnym slnečným ţiarením , klimatickými a geomorfologickými
faktormi zúčastňujú na vzniku oxidačného (fotochemického) smogu. Oxidy dusíka okrem
toho porušujú ochrannú ozónovú vrstvu.
Medzi Ostatné vplyvy dopravy na ţivotné prostredie patrí :
Zobratie pôdy výstavbami ţelezničných, automobilových, a vodných dopravných ciest,
ako aj letísk a prístavov. Budovaním veľkej hustoty ciest, niekoľkopruhove artéria,
rozširované najmä v priestoroch zriaďovacích staníc a mimoúrovňových kríţení diaľnic,
zasahujú podstatnou mierou do charakteru ţivotného prostredia. V kaţdom prípade
obmedzujú plochy zelene.
Znečisťovanie vôd odpadovými látkami a látkami z dopravy. Voda tvorí nevyhnutnú
zloţku ţivotného prostredia, preto sa otázkami čistoty vôd venuje u nás mimoriadna
pozornosť. Závaţným znečisťovateľom vody je cestná doprava. Čistotu vôd a vodných
tokov taktieţ ohrozujú aj havarijné účinky pri preprave ropy a skladovaní.
Negatívne dôsledky tuhých a kvapalných odpadov predovšetkým z automobilovej
dopravy, vraky aut, pouţité oleje či opotrebované pneumatiky. Svoj podiel na škodlivom
pôsobení dopravy na ţivotné prostredie má aj vyuţívanie auto kozmetických prípravkov.
Ide o látky zmesí anorganického či organického pôvodu. (Řezníček a Kousal, 1986, s.22-
34 )
Dostları ilə paylaş: |