37
cestovného ruchu (ubytovacie a stravovacie sluţby, poţičovne športových potrieb,
sprievodcovské činnosti, výroba športových potrieb ako aj lodí a člnov, cestovné
kancelárie a pod.). V zvýšenej miere sa na zárobkovú činnosť začínajú vyuţívať aj objekty
pôvodne slúţiace na individuálnu rekreáciu majiteľa (najmä rekreačné chaty), ako aj
nevyuţité obytné priestory v rodinných domoch, ktorých je vzhľadom na regionálny
architektonický a stavebný trend nedávnej minulosti dostatok. Postupne sa ich úroveň
zvyšuje spolu so zvyšujúcimi sa nárokmi turistov. V poslednom období sa vybudoval väčší
počet hotelov a penziónov, ktoré svojim moderným vybavením poskytujú vysokú úroveň
sluţieb cestovného ruchu. V tejto oblasti však treba osobitnú pozornosť venovať
ubytovaniu v súkromí. Z roka na rok rastú ţivotné náklady a to rýchlejšie ako príjmy z
práce. Výrazne sa to prejavuje aj v regióne Orava, kde sú niţšie moţnosti zamestnania.
Veľkej skupine obyvateľstva komplikuje ţivot drahé cestovné a zrušenie liniek osobnej
dopravy najmä pri cestovaní za prácou. Príčinou sú vysoké náklady na pohonné hmoty, ale
aj sprísňovanie legislatívy pri prevádzke motorových vozidiel. Problémom, osobitne
mladých rodín, je dostupnosť bytov. Nedostatok bytov (najmä nájomných) vedie k ich
predraţovaniu, čo sa pre podstatnú časť mladej generácie stáva neprekonateľnou
prekáţkou.. ( Mazalová et al, 2008, s. 18-19)
3. 7 Sídelná charakteristika
Vyššie sme uviedli, ţe osídlenie regiónu Orava má sídla vidieckeho charakteru. Prvky
sídiel mestského charakteru spĺňajú len okresné mestá a mesto Trstená. Charakter
zástavby územia jednotlivých sídiel je pomerne homogénny a je zastúpený individuálny aj
skupinový charakter zástavby. Podmienkou rozvoja sídelných štruktúr je rozvoj terciárnej
sféry a technickej infraštruktúry, z týchto najmä: rozvoj energetických sietí - hlavne
plynofikácia a posilnenie existujúcej elektrickej rozvodnej siete, rozvoj a rekonštrukcia
cestnej siete, dokončenie kanalizačných a vodovodných sieti, rozvoj zdravotníckych
sluţieb. Táto podmienka sa javí ako rozhodujúca aj z dôvodu udrţania a zlepšenia makro –
ekonomickej klímy celého regiónu. Pre región Orava je typická nízka miera urbanizácie a
je jednou z jeho slabých stránok. (Mazalová et al, 2008, s. 19)
3. 8 Trh práce a nezamestnanosť
Pracovné príleţitosti v regióne sú sústredené najmä do veľkých národných a štátnych
inštitúcií. Ako uţ bolo uvedené, medzi rozhodujúce odvetvia v regióne patrí priemysel,
predovšetkým hutnícky, kovospracujúci, elektrotechnický, odevný a drevospracujúci; ďalej
38
odvetvie poľnohospodárstva a stavebníctva, v podstatnej miere poskytuje pracovný
priestor doprava, sluţby a obchod. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zaznamenali
pokles počtu nahlásených voľných pracovných miest, spôsobeného aj zánikom povinnosti
zamestnávateľmi túto skutočnosť oznamovať. Celkom bolo v sledovanom období
evidovaných 2067 voľných pracovných miest. Zamestnávatelia mali najväčší dopyt po
profesiách v oblasti priemyselnej výroby, spotrebnej elektroniky, stavebníctva, obchodu a
sluţieb, najviac v pracovných pozíciách: montáţny robotník, operátor výroby, čašník,
servírka, krajčírka, pracovník bezpečnostnej sluţby, tesár, murár, zvárač, pomocný
stavebný robotník, predavač pokladník, vodič, zámočník, inţinier elektrotechnik, strojár,
ekonóm, účtovník a i. Dôvodom neobsadenia niektorých miest bol nedostatok profesií
(tesár, ţelezobetonár, dlaţdič, murár), nezáujem zamestnávateľov o nezamestnaných, ktorí
sú vyučení ale bez praxe, prípadne dlhodobo evidovaní, nezáujem o niektoré profesie pre
ponúknutý nízky zárobok alebo nevyhovujúce pracovné podmienky (krajčírka, čašník,
kuchár, vodič), prípadne dochádzka do zamestnania najmä mimo okres, alebo v ČR.
(Mazalová et al, 2008, s. 32)
3. 8. 1 Vývoj a štruktúra nezamestnanosti
V rámci hodnotenia vývoja nezamestnanosti na Slovensku je konštatované, ţe v roku
2007 sa oproti predchádzajúcemu roku nezamestnanosť výrazne zníţila (o 61,5 tisíc osôb).
Znamená to najniţšiu úroveň počtu nezamestnaných osôb od roku 1996. Ku koncu roku
2007 predstavoval stav evidovaných nezamestnaných 240 tisíc osôb. Evidovaná miera
nezamestnanosti v Slovenskej republike ku koncu roku 2007 dosiahla hodnotu 7,99 %.
Medziročný pokles absolútneho počtu nezamestnaných nastal u všetkých kategórií, z
hľadiska pohlavia bol intenzívnejší u muţov. Negatívom bol pretrvávajúci vysoký podiel
dlhodobej nezamestnanosti napriek tomu, ţe absolútny počet dlhodobo nezamestnaných,
ako aj ich podiel na celkovom počte nezamestnaných medziročne poklesol. Nezamestnaní
dlhšie ako 1 rok tvorili 70,9 % z celkového priemerného počtu nezamestnaných. Vývoj
nezamestnanosti podľa dĺţky evidencie poukazuje na trvalý problém s umiestňovaním do
zamestnania najmä osôb, ktoré sú nezamestnané viac ako 2 roky. Tieto osoby tvorili v roku
2007 z celkového priemerného počtu nezamestnaných viac ako jeden rok 80,9 %. V
predchádzajúcom roku 2006 toto percento predstavovalo hodnotu 79.
Hodnotenie situácie v regióne Orava je obdobné. Všetky tri okresy zaznamenali v
sledovanom roku 2007 oproti predchádzajúcemu roku úbytok evidovaných
nezamestnaných celkom o 946 uchádzačov. Ku koncu roka evidovali úrady práce,
39
sociálnych vecí a rodiny celkom 4339 uchádzačov o zamestnanie; v Dolnom Kubíne 1 395
uchádzačov, v Námestove 1751 a v Tvrdošíne 1193 uchádzačov o zamestnanie. Priemerná
miera nezamestnanosti v okresoch Dolný Kubín predstavovala 7,84 %, v Námestove bola
6,61 %, v Tvrdošíne 6,70 %. Aj ku koncu roku 2007, aj v priemerných hodnotách sa
dostala pod celoslovenský priemer. Zo 79 okresov bol podľa hodnotenia od najvyššej
miery nezamestnanosti okres Tvrdošín na 39. mieste, Dolný Kubín na 40. a Námestovo na
41. mieste.
Z hľadiska veku najvýraznejší pokles v okresoch Dolný Kubín a Námestovo
zaznamenala skupina od 40 – 49 rokov veku, potom nezamestnaní od 50 rokov a viac.
V Tvrdošíne najväčší pokles tvorili nezamestnaní od 20 – 29 rokov veku, potom od 40 –
49 rokov a nad 50 rokov veku.
Podľa stupňa dosiahnutého vzdelania k výraznejšej zmene v štruktúre uchádzačov o
zamestnanie nedošlo. Všetky tri okresy zhodne konštatujú, ţe najpočetnejšiu skupinu
uchádzačov o zamestnanie naďalej predstavujú vyučení v odbore a následne uchádzači o
zamestnanie so základným vzdelaním.
Podľa dĺţky zamestnania vykazujú nárast uchádzači o zamestnanie v evidencii do 3
mesiacov a od 4 do 6 mesiacov. Táto kategória evidovaných nezamestnaných však
nepredstavuje problémovú skupinu. Pohyb je spôsobený dôsledkom sezónnej ponuky
práce, prípadne zmeny zamestnania pre lepšie podmienky, resp. hromadným prepúšťaním
a následným uplatnením na trhu práce. I napriek poklesu aj dlhodobo nezamestnaných
evidovaných, tvoria títo stále najpočetnejšiu časť, na ktorú je potrebné zacieliť v budúcom
období zvýšenú starostlivosť.
V sledovanom období v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2006 poklesol počet
uchádzačov o zamestnanie vstupujúcich do evidencie vedenej úradmi práce, sociálnych
vecí a rodiny (tzv. prítok), avšak zníţil sa aj počet vyradených z evidencie (odtok). To
znamená, ţe intenzita pohybu v rámci evidencie uchádzačov o zamestnanie sa celkovo
zníţila.
Na vývoj nezamestnanosti vplývali tak negatívne ako aj pozitívne faktory:
Medzi negatívne moţno zaradiť predovšetkým nezosúladenosť štruktúry pracovných
miest so štruktúrou uchádzačov o zamestnanie, pretrvávajúci nedostatok voľných
pracovných miest, prepúšťanie z organizačných dôvodov, hromadné prepúšťanie, opätovný
návrat do evidencie vyradených pre nespoluprácu, resp. na vlastnú ţiadosť po 3 mesiacoch.
V pozitívnom smere pôsobili najmä aktívne opatrenia trhu práce (aktivizácia úradov
práce, sociálnych vecí a rodiny pri vyhľadávaní voľných pracovných miest, pracovná
40
mobilita vrátane zahraničnej, vyradenie pre nespoluprácu, ponuka v rámci EURES,
aktivizácia poradenských sluţieb, tvorba nových pracovných miest). (Mazalová et al, 2008,
s. 33-34)
3. 9 Stav ţivotného prostredia
3. 9. 1Vegetácia
Najväčšiu časť plochy tu pokrýval pôvodne smrek, jedľa, borovica a buk. Intenzívnou
hospodárskou činnosťou sa však lesné plochy narušili a premenili na smrekové
monokultúry. Zvyšky pôvodných lesných porastov sa na opisovanom území nachádzajú uţ
len na malých plochách, na vyššie poloţených miestach alebo ako zákonom chránený
porast.
V lesnom spoločenstve má prevahu smrek, zastúpený zväčša ako monokultúra. Jedľa
biela, vytvárajúca zväčša porasty s bukom a smrekom, je o niečo hojnejšie zastúpená len v
oblasti Oravskej Magury, respektíve na bradlách Oravskej vrchoviny. Smrekovec opadavý,
borovica, respektíve borovica sosna a borievka sibírska sa vyskytujú v oblasti Babej hory a
Pilska. Na celom území od najniţších polôh aţ do horského pásma je rozšírená borievka
obyčajná. V niţších polohách na teplejších vápencových pôdach bradlového pásma majú
prevahu listnaté lesy. Prevláda tu buk, jelša lepkavá breza bradavičnatá a lieska obyčajná.
Teplomilné druhy sa na opisovanom území uplatňujú iba vo veľmi malom mnoţstve a
dolinou Oravy vystupujú nanajvýš po Oravský Podzámok. V porovnaní s flyšovým
pásmom je bradlové pásmo floristicky pestrejšie i bohatšie na druhy
Vo vlhkých hájoch a krovinách kvitne hlavne kyslička obyčajná a durman obyčajný. Vo
vyšších polohách sú v podraste zastúpené rôzne druhy papradí a plavúňov, čučoriedka
obyčajná, vres obyčajný, brusnica pravá, smlz chĺpkatý a iné. Z krovín v pásme lesa
prevláda jarabina vtáčia, ostruţina malina. V podmáčanom smrekovom lese v podraste sú
hojne zastúpené machy, smlz chĺpkatý, praslička lesná, škarda močiarna, nezábudka
močiarna a ďalšie. V pásme kosodreviny dominuje kosodrevina a v podraste husté koberce
tvorí čučoriedka obyčajná, brusnica pravá, psica tuhá, ktorá zaujala miesta po kedysi
vypálenej, alebo vyklčovanej kosodrevine. V tomto pásme nachádzame niektoré vzácne
druhy. Endemitom Babej hory je roţec alpínsky babohorský. Zo vzácnych druhov, ktoré sa
tu vyskytujú, spomenieme vŕbu bylinnú, horec bodkovaný, roţec trojcnelkový, kostravu
pestrú a sitinu trojzárezovú.
41
Floristicky najzaujímavejšie sú rašeliniská hornej Oravy (nazývané aj oravské bory).
Vznik oravských rašelinísk podmienili geologicko - geomorfologické a klimatické pomery
hornej Oravy. Väčšina z nich vznikla v prameniskovej oblasti, v menšom mnoţstve ich
nachádzame aj na zamokrených miestach Oravskej kotliny. Pokladáme ich za glaciálny
relikt severného úpätia karpatského oblúka z konca posledného zaľadnenia. Vznikli v
postglaciálnom období, keď u nás chladné ľadové obdobie vystriedalo atlantické a
subatlantické obdobie, vyznačujúce sa teplým a vlhkým podnebím, priaznivým pre tvorbu
rašeliny. Oravské rašeliniská majú charakter vrchovísk alebo prechodných rašelinísk.
Slatiny sú na hornej Orave pomerne zriedkavé. Väčšinou sa vyskytujú na menších
plochách buď na okraji rašelinísk, alebo pod úpätím odlesnených svahov pohorí, kde
predstavujú počiatočné vývojové štádiá rašelinísk prechodného typu (napríklad v okolí
Bobrova). Floristicky pestré lúky s význačnými spoločenstvami slatín a prechodných
rašelinísk so skupinami jelší sa vyskytujú pri Oravskej Polhore pod úpätím Babej hory a v
okolí Slanej vody. Takmer všetky oravské rašeliniská boli v minulosti zalesnené (Oravská
Polhora - za hájovňou rašelinisko Tisovnica, rašelinisko v okolí Slanej vody a podobne).
Lúčne rašeliniská sú pokryté prevaţne machovo-trávnatým porastom. Významnejšie
oravské rašeliniská opisovaného územia sa nachádzajú pri Trstenej, v okolí Jelešne, pri
Bobrove, Kline, Námestove, Oravskej Polhore a pri Suchej Hore. (Mazalová et al, 2008, s.
40)
3. 9. 2 Zdroje vody
Vodne toky sú javom dôleţitým pre hygienu krajiny. Najvýznamnejšou plochou je
vodná nadrţ Oravská priehrada. Zdrojom vodnosti povrchových tokov sú zráţky a sneh.
Najviac vody nimi preteká na jar v marci - apríli, ako dôsledok topenia snehu. Najmenej
vody majú koncom leta a na jeseň, Čo spôsobuje nízky úhrn zráţok, resp. i v zime, pretoţe
zráţky tu padajú uţ vo forme snehu a na odtoku sa podieľajú aţ v jarných mesiacoch.
Vlastnosti podloţia a veľká členitosť reliéfu spôsobujú ţe rieky opisovanej oblasti majú
veľmi nevyrovnaný odtok. V čase topenia snehu a za výdatnejších zráţok ich hladina
rýchlo stúpa, z pokojných potokov sa stávajú dravé toky. V suchom období sú zasa vodné
stavy veľmi nízke. Tento nepriaznivý hydrologický jav pri rieke Orava zlepšuje vodná
nádrţ Orava. Charakteristickou hydrografickou črtou Oravskej kotliny, súvisiacou s
geologickým podkladom, reliéfom, vlhkým a chladným podnebím, je existencia
močaristých miest, v ktorých boli vhodné podmienky pre vznik rašelinísk. V súčasnosti uţ
42
majú tieto miesta vodný reţim zväčša upravený a poľnohospodársky sa vyuţívajú.
Rozsiahlejšie rašelinisko sa zachovalo severne od Suchej Hory.
Na minerálne vody je oblasť v porovnaní s ostatnými územiami Slovenska chudobná.
Najvýznamnejšie sú jódové a brómové minerálne pramene Slaná voda v nadmorskej výške
753 m v katastrálnom území obce Oravská polhora. Prameň bol známy uţ v roku 1564 a
obyvateľstvo vodu pouţívalo namiesto soli. Roku 1860 sa tu vybudovali kúpele. Pramene
majú vysoký obsah jódu, brómu a soli. Od r. 1986 tu prebiehali do r. 1988 podrobné
hydrogeologické prieskumy a chemické rozbory vzoriek minerálnej vody za účelom
oţivenia tradície týchto kúpeľov. Urobil sa výskumný vrt a krátkodobé čerpacie skúšky z
neho z hĺbky 1820 m ukázali, ţe ide veľmi mineralizovanú vodu s teplotami okolo 47 °C.
Výdatnosť zdroja je okolo 6 1/s. Ďalšie minerálne pramene sírnej minerálnej vody,
nepatrnej výdatnosti, sú ešte pri Ťapešove, Beňadove a Mútnom. (Mazalová et al, 2008, s.
41)
3. 9. 3 Podnebie
Najchladnejším mesiacom roka, ako všade na Slovensku, je v dlhodobom priemere
január a jeho priemerné teploty kolíšu od -4 °C do -7 °C. Hoci výškové rozpätie je veľké, v
teplotách vzduchu zimných mesiacov nie sú zvlášť veľké rozdiely - napr. výškový rozdiel
medzi dnom Oravskej kotliny a Babou horou je okolo 1000 m a rozdiel ich teplôt v januári
je iba 2-3 °C. Tento jav je charakteristický pre celé Slovensko a súvisí práve s veľkou
členitosťou reliéfu, ktorá umoţňuje v zime vznik teplotných zvratov - inverzií. Ťaţší
studený vzduch vypĺňa často i niekoľko dní kotliny a doliny a podmieňuje vznik hmlistého
mrazivého počasia, zatiaľ čo vo vyšších polohách môţe byť jasné a teplejšie počasie.
Väčšiu závislosť teploty od nadmorskej výšky moţno pozorovať v najteplejšom mesiaci
roka - júl. V Oravskej Polhore a v Oravskej Lesnej sa priemerná júlová teplota pohybujú
okolo 15 °C, na vodnej nádrţi Orava je o niečo vyššia - 16,4 °C a na Babej hore okolo 10
°C. Priemerná ročná teplota vzduchu v závislosti od výšky klesá. 0 celkove chladnom
podnebí opisovaného územia svedčí aj vysoký výskyt tzv. mrazových dní (s minimálnou
dennou teplotou pod 0 °C) v roku, ktorých v niţších polohách býva priemerne 120-140 a v
pohoriach 160-180, a nevysoký počet tzv. letných dni (s maximálnou dennou teplotou 25
°C a viac) - 20 - 30 v Oravskej kotline a doline Oravy, 0 vo vrcholových častiach Beskýd.
Opisovane územie sa vyznačuje nielen celkove studeným, ale aj značne vlhkým
podnebím. Najsuchšia je Oravská kotlina, kde napríklad v Trstenej namerali ročný úhrn
zráţok okolo 800 mm. Podobné hodnoty priemerného ročného úhrnu zráţok, vykazuje aj
43
časť doliny Oravy. Výrazným vlhkým kútom je západná časť Oravskej Magury s úhrnom
zráţok 1 000 aţ 1 200 i viac mm. Hlavný hrebeň Oravských Beskýd, ako aj Skorušinské
vrchy sú tieţ známe bohatými zráţkami, ktorých ročný úhrn presahuje 1 200-1 400 mm.
Najviac zráţok pripadá na júl (150 - 200 mm), menej na zimné mesiace. Všeobecne sa dá
konštatovať, ţe s narastajúcou nadmorskou výškou sa počet zráţok zvyšuje. Výnimku tu
tvorí centrálna časť' Oravskej kotliny, pretoţe leţí v tieni vysokých pohorí. (Mazalová et
al, 2008, s. 43)
44
Záver
Celková populácia na svete rastie a s nov sa otázka urbanizácie a jeho dopadu na
ţivotné prostredie stáva dôleţitejšou. Vznikajú nové druhy sídelných útvarov, vyrovnávajú
sa rozdiely medzi mestom a dedinou, pribúda priemysel . Problematika osídľovania sa tak
stáva celospoločenskou a celopriestorovou.
V teoretickej časti sme sa zaoberali priblíţením pojmov, ktoré súvisia s danou témou.
S príchodom rozrastajúcej urbanizácie prichádza aj veľký nátlak na ţivotné prostredie.
Budujú sa rýchlostné cesty, prichádza priemysel, poľnohospodárstvo ktoré majú za
následok nárast zásahu do prírodného prostredia taktieţ a hlavne zdravia človeka. Preto
sme sa aj v teoretickej časti upriamili na vplyvy, ktoré ohrozujú nás a naše zdravie. V práci
tieţ spomíname tzv. “zelený urbanizmus“ jedným z riešení by sme mohli uviesť
energetickej úspornosti solárnou energiou ako jedno z riešení dopadu na ţivotné prostredie.
V praktickej časti sme väčšiu časť prikladali analýze stavu vybraného územia.
45
Pouţitá literatúra
[1] BANOVÁ Ivana. et al. 2000. Rodinná encyklopédia svetových dejín, Praha:
Vydavateľstvo Astron studio, s. r. o., 2000 s. 390. ISBN 8088983-06-1
[2] FARR, Douglas. 2008. Sustainable urbanism: Urban design with nature, Chicago:
Vydavateľstvo Wiley, 2008. s. 36-41. ISBN 047 177751X
[3] GLANCEY, Jonathan. 2000 Moderní Architektúra, Londýn: Vydavateľstvo
Carleton books, 2000 s. 378. ISBN 80-00-01304-5
[4] HALAŠOVÁ, Marta. 2001 Človek v prostredí: Obytné a pracovné prostredie,
Banská Bystrica: Vydavateľstvo Univerzita Mateja Bela, Fakulta prírodných vied,
2001. s. 6 ISBN 80-8055-660-1
[5] KRŠAKOVÁ Anna, 1996. Celoslovenské sympózium k aktuálnym problémom
urbanizmu, územného plánovania a stavebného poriadku, Banská Bystrica:
Vydavateľstvo DALI – Banská Bystrica pre Slovenskú agentúru pre ţivotné
prostredie,1996. s. ISBN 80-967637-2-5
[6] MADAR, Zdeněk., PFEFER, Antonínvydal., 1973. Ţivotní prostředí, Praha:
Vydavateľstvo Orbis, 1973. s. 558. ISBN 11-092-73
[7] MAZALOVÁ, Jana. Et al, 2008. Stratégia sociálneho rozvoja – cesty k socialnej
inkluzii regiona Orava. Vydavateľstvo Pavlík records, 2008. s. 43. ISBN 978-80-
970075-7-7
[8] NOVÁK M. 1999. Vplyv elektroenergetiky na ţivotné prostredie, Ţilina:
Vydavateľstvo EDIS, 1999. s.13. ISBN 80-7100-630-0
[9] REES, William. 1996. Environment and Urbanization, London: Vydavateľstvo
Cedric pugh, 1996. s. 121-130ISBN 1-85383-357-3.
[10]
ŘEZNÍČEK. Bohumil; KOUSAL. Milan. 1986. Ţivotné prostredie
a doprava, Praha: Vydavateľstvo ALFA,1986, s. 38. ISBN 63-031-86
[11]
SUPUKA, Ján. et al. 2000 Ekológia urbanizovaného prostredia, Zvolen:
Vydavateľstvo TU vo Zvolene, 2000. s. 6. ISBN 80-228-0964-0
[12]
SUPUKA, Ján; JANČURA, Peter 1999. KRAJINA, ČLOVĚK, KULTÚRA.
Banska Bystrica Vydavateľstvo Slovenská agentúra ţivotného prostredia, 1999. s.
12-13. ISBN 80-88850-24-X
[13]
ŠTEIS, Rudolf. 1985. Nový Urbanizmus, Bratislava: Vydavateľstvo
Slovenská akadémie vied, 1985. s. 102 ISBN 71-049-85.
46
[14]
ŠTĚPANKOVÁ, Roberta. HEINISCHOVÁ, Mária., 2009. Urbanizmus
a územné plánovanie, Nitra: Vydavateľstvo SPU v Nitre, 2009. s. 41-42. ISBN
978-80-552-0307-2
Dostları ilə paylaş: |