17
Prírodné prostredie nezasiahnuté človekom alebo jeho činnosťou by sme hľadali veľmi
ťaţko, pretoţe vzhľadom na globálne javy, ktoré sú ekologickou krízou (znečistenie,
otepľovanie atď.), sú zasiahnuté aj teritória, na ktoré človek ešte ani nevrkočil. Súčasná
priemyselno-technologická civilizácia chápe prírodné prostredie z antropocentrického
hľadiska ako prírodné zdroje, delené na:
Nevyčerpateľné ( slnečná energia, voda, ovzdušie),
Vyčerpateľné obnoviteľné (pôda, krajina, recyklovateľné nerastné suroviny,
biomasa),
Vyčerpateľné neobnoviteľné (pôvodná krajina, genofond, nerecyklovateľné
nerastné suroviny). (Halašová, 2001, s. 6)
2. 2. 1
Príroda neovplyvnená človekom
Ide o pôvodnú prírodu pred vznikom človeka. V priestorových jednotkách sa
vyskytuješ čoraz menej, stále však tvorí ţivotný rámec pre ľudskú spoločnosť. Existujú
celé systémy a prvky, ktorých sa ľudská činnosť ešte nedotkla (kozmické telesá, zemský
magnetizmus atď.). Táto podoba prírody si zachováva svoje zákony a zákonitosti.
Spoločnosť ich musí rešpektovať – pokiaľ ich pozná – a riadiť sa nimi a vyuţívať ich pre
svoj prospech. (Šteis, 1985, s. 99)
2. 2
.
2
Príroda ovplyvňovaná človekom
Táto prírodná podoba nestráca svoje vlastnosti ani charakter. Človek ju ovplyvňuje do
tej miery, ako sa naučil spoznávať jej zákony a zákonitosti.
Pôsobenie človeka na prírodu je čoraz širšie. A preto vznikajú aj predpoklady pre
rozširovanie tejto podoby prírody. Človek mení a vyuţíva celé systémy i jednotlivé prvky
a ich vlastnosti. V priebehu doterajšieho vývoja začala spoločnosť pôsobiť na prírodné
systémy od lokálnych po regionálne, miestami na kontinentálne systémy. Postupne sa
včleňuje do systémov civilizačných, osídľovacích, pričom sa môţe vyskytnúť rozličná
miera spolupôsobenia. Aj jednotlivé prvky prírodných systémov a ich vlastnosti
ovplyvňujú procesy osídlenia a jeho štruktúry, a to podľa povahy prvku i podľa štruktúry
osídlenia. Slnečná energia, svetlo, tiene, vzduch, teplota, voda, zloţenie, terén, orientácia
na svetové strany, zloţenie rastlinstva a ţivočíšstva podstatnou mierou ovplyvňovali
a ovplyvňujú človeka, spoločnosť, druhy sídelných štruktúr, ich obsah a formové
18
usporiadanie. Poţiadavky spoločnosti na prírodné systémy a prvky sú mnohostranné
a rozširujúce. Tieto poţiadavky majú charakter biologický, hygienický, ekonomický,
sociologický i psychologický. Spoločnosť sa neprestajne usiluje docieliť syntézu svojich
poţiadaviek a prírodných faktorov v istých dynamicky sa meniacich základných ţivotných
jednotkách osídlenia, ktoré chápeme ako štruktúry osídlenia. (Šteis, 1985, s. 99-101)
2. 2
.
3
Poľudštená príroda
Do tejto sféry patria všetky pracovné nástroje, stroje, výrobky produkované
kolaboráciou ľudskej práce. V najširšom význame patria do tejto sféry aj všetky druhy
sídelných štruktúr, prvky a systémy. (Šteis, 1985, s. 102)
2. 3 Urbanizované prostredie
Je viac - menej úspešne realizovaná snaha maximálne prispôsobiť daný priestor
ţivotným potrebám človeka a jeho spoločnosti. Ide o potreby materiálne ako bývanie,
ochrana a obrana ľudí a ich majetku, priestory pre malovýrobu- poľnohospodársku či
remeselnú, sluţby, zdravotníctvo, ..a potreby duchovné ako školstvo, výchova, osveta,
kultúra, spoločenské vyţitie, občianske hnutia a podobne.
Zaoberá riešením mesta a obce ako celku metódou územných plánov alebo regulačných
plánov, projektovaním nových mestských častí alebo čiastočná rekonštrukcia existujúcich
a to najmä pre bývanie s vybavenosťou alebo pre výrobu a skladovanie. Prestavbou
mestských centier, riešenie mestských uličných fasád s vysokým záujmom o vizuálnu
prezentáciu, reklamu,..riešením kontaktných mestských zón s krajinou, lesoparky, zóny
vstupu inţinierskych sietí do mesta, poľnohospodárske zázemie mesta, tvorbou verejných
priestranstiev, pešie zóny a iné špecifické úlohy vo vnútri mesta.
Človekom vytvorené prostredia takmer vţdy na seba funkčne, priestorovo a dopravne
nadväzujú. Dotýkajú sa alebo sa priamo prelínajú. Priemyselné prostredie je však iba
špecifickým prejavom urbanizovaného prostredia a zaoberá továrenskou výrobou
produktov, hotových na pouţitie alebo určených na ďalšie spracovanie. Určité prvky,
produkty, prevádzky v tomto prostredí človeku škodia, alebo ho fyzicky či psychicky
frustrujú. Priemyselné prostredie sa nám javí ako nezdravé, znehodnotené ţivotné
prostredie , ktoré človek vyuţíva prevaţne z existenčných dôvodov, vo fáze svojho
ţivotného cyklu “práca“. (Supuka et al, 2000, s. 6)
19
Ani ostatná časť urbanizovaného prostredia, teda zóny bývania, príslušnej občianskej
vybavenosti a zariadení pre spoločenské a rekreačné aktivity, nie sú ideálnym prostredím
pre človeka. Rastom koncentrácie obyvateľstva v sídlach rastú v nich nezdravé javy. Azda
najviac tie, ktoré súvisia s dopravou. Predimenzovane narastá plocha sídla pre parkovanie,
garáţovanie, údrţbu a úpravu vozidiel a narastajú negatívne dopady z pohybovej dopravy
v zmysle zvyšovania hluku mnoţstva exhalátov, dopravných nehôd, spomaľovania cestnej
rýchlosti hromadnej aj individuálnej dopravy. (Supuka et al, 2000, s. 7)
V urbanizovanom prostredí človeka rozlišujeme prostredie:
Pracovné – vzhľadom na čas, ktorý v ňom človek strávi, patrí medzi najdôleţitejšie
časti ţivotného prostredia. Dôsledkom času v ktorom v ňom trávime by sa dalo
povedať, ţe sa stáva naším druhým domovom. Je určené a prispôsobené na prácu a
pracovné činnosti. Pôsobí na pracovné výkony človeka a na jeho spokojnosť s
prácou. V tomto prostredí podáva človek aktívny, cieľavedomý, duševný a fyzický
výkon s celospoločensky vyuţiteľným efektom spojený s ekonomickým ziskom
a s pocitom sebarealizácie.
Obytné – je určené na bývanie. Obytné prostredie moţno povaţovať za
najelementárnejšie ţivotné prostredie. Je to miesto, kde sa človek regeneruje,
realizuje základné biologické, fyziologické, sociálne, kultúrne a estetické potreby
človeka. Kaţdý človek má iné nároky na svoje obytné prostredie a je samozrejmé,
ţe nároky na obytné prostredie sa v priebehu času a ţivota menia, podľa stupňa
sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja spoločnosti, a podľa
individuálnych, subjektívnych nárokov a poţiadaviek človeka. Najtypickejšie sú
mestské obytné sídliská so základnou občianskou vybavenosťou.
Rekreačné – tento typ prostredia človek vyuţíva na odpočinok a rekreáciu.
V širšom zmysle slova je kaţdá činnosť voľného času, ktorá pomáha k obnove
fyzických a duševných síl človeka. Obvykle sa však pod rekreáciou rozumie
predovšetkým pobyt na voľnom vzduchu, hlavne v prírodnom prostredí. Najviac je
rozšírené v horských oblastiach a v oblastiach termálnych prameňov, vôd,
prírodných pamiatok, športových a rekreačných zariadení v sídlach alebo na ich
obvode ako sú parky, ihriska, vodné rekreácie, pobyt v prírode, v lesoch, letné
tábory, kempingy a taktieţ chatové osady. Zmyslom tohto prostredia je zámerné
obnovovanie fyzických síl, psychická regenerácia, relaxácia, liečba, zvyšovanie
duševných a fyzických kvalít a schopností, rozptýlenie, spoločenský verejný ţivot.
(Supuka et al, 2000, s. 8)
Dostları ilə paylaş: |