23
3. 4. 2 Vplyv priemyslu
Rozvoj moderného priemyslu je nevyhnutný; vedľa úţitku však ľudstvu prináša aj
starosti. Je jedným z hlavných zdrojov znehodnocovania ţivotného prostredia.
Najvýraznejším zásahom do krajiny býva povrchová ťaţba nerastných surovín.
Priemyselné závody znehodnocujú ovzdušie, vodstvo, pôdu i rastlinstvo. Medzi
najvýznamnejšie znečisťovateľov ovzdušia patrí tepelnej elektrárne, závody čierne a
farebné metalurgia, cementárne, koksárny, rafinérie ropy a závody chemického priemyslu.
Odpadov, ktoré do ovzdušia vypúšťajú je mnoho: popolček, prach, zlúčeniny síry, uhlíka,
dusíka, chlóru. Exhalácie ohrozujú zdravie ľudí, poškodzujú poľnohospodárske porasty,
ničí lesy. Značným znečistením ovzdušia trpia najmä veľké priemyselné mestá a oblasti.
Dochádza tu k tvoreniu smogu, hustej hmly presýtenej prachom a dymovými splodinami,
ktoré zniţuje slnečné ţiarenie a 30 - 40%. Hlavnými zdrojmi znečistenia riek býva odpad
z chemického kombinátu, ropné výrobky, čistiace a pracie prostriedky, odpad zo závodov
papierenského priemyslu aţ niektorých potravinárskych závodov. Najvýraznejšie sa na
celkovom priemyselnom znečistení ţivotného prostredia podieľajú najväčšie priemyselné
oblasti sveta. (Řezníček a Kousal, 1986, s. 35)
3. 4. 3 Vplyv poľnohospodárstva
Poľnohospodárstvo zmenilo ráz krajiny na omnoho väčších plochách ako iná činnosť
ľudí. Ľudia vypaľovali rozsiahle plochy, aby rozšírili pozemky. Rozvoj
poľnohospodárstva viedol k nesmiernemu ničeniu lesov. Za posledných 10 000 rokov
človek vyrúbal 2/3 pôvodnej lesnej pokrývky Zeme. Vyrúbanie lesov vyvolalo zmeny v
povrchovom odtoku, ktoré sa prejavili najmä vo väčšej intenzite svahových a riečnych
pochodov. Rýchly povrchový odtok je príčinou vzniku zosuvov, bahenných prúdov a
urýchlené erózie pôdy.
Pri premene prírodnej krajiny na poľnohospodársku rozorávaním pôd dochádza k
podstatným zmenám v krajine. Dôsledkom je opäť erózia - rozorané pozemky vysušené
slnkom, nedokáţu odolávať vode ani vetru -> dochádza k urýchlenému odnosu pôdy.
Ročne sa stratí také mnoţstvo pôdy, ktoré by pri správnom vyuţívaní bolo schopné uţiviť
30 míľ ľudí.
Medzi krajiny najvýraznejšie pretvorené človekom patria oblasti závlahového
poľnohospodárstva. Nájdeme ich tam, kde je dostatok tepla, ale málo zráţok (hlavne
subtropický pás).
24
Pri vyuţívaní pastvín býva človek ešte menej prezieravý. Kaţdé územie môţe zaistiť
potravu len určitému počtu zvierat. Ak je preťaţené, porasty rednú, pôda sa rozrušuje,
úrodnosť klesá. Nadmernou pastvou trpí najmä suché oblasti Afriky, Stredného východu,
Indie. Holá pôda vysychá a mení sa na púšť. Napr. Sahara sa posúva k juhu, ročne sa
rozrastie asi o 20km.
So zväčšujúcim sa počtom ľudí rýchlo vzrastá spotreba potravín. Zabrániť hladovanie
môţe predovšetkým zintenzívnenie poľnohospodárstva. Nadmerné pouţívanie
priemyselných hnojív však škodí pôde i pestovaným plodinám, znehodnocujú sa
povrchové i podzemné vody. Neúmerne vysoké dávky priemyselných hnojív môţu
negatívne ovplyvniť i trvalú prirodzenú produktivitu poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
(Řezníček a Kousal, 1986, s. 37)
3. 4. 4 Vplyv cestovného ruchu
Rast ţivotnej úrovne obyvateľstva vytvára tlak na uspokojovanie jeho nárokov v oblasti
rekreácie a cestovného ruchu.
Rozvoj rekreácie má veľmi nepriaznivý dopad na krajinu a ţivotné prostredie. Vysoká
koncentrácia rekreačných objektov vedie často k devastácii ŢP. Veľká koncentrácia
rekreantov v týchto oblastiach vytvára značné mnoţstvo odpadov, znečisťuje ovzdušie
výfukovými plynmi z áut, zhoršuje sa kvalita vody v nádrţiach aj na morských
pobreţiach. Neustále je zaberaná pôda na stavbu nových rekreačných objektov. (Řezníček
a Kousal, 1986, s. 38)
3. 4. 5 Vplyv elektroenergeticky
Vplyv z pohľadu elektroenergetiky na ţivotné prostredie v dnešnej dobe by sme ťaţko
hľadali takú hospodársku činnosť, ktorá viac alebo menej nevplýva na ţivotné prostredie.
Zaťaţenie ţivotného prostredia je veľkým problémom z dôvodu vyuţívania prírodných
energetických zdrojov.
Z hľadiska zloţiek ţivotného prostredia môţeme rozdeliť ako vplyvy na:
atmosféru (ovzdušie) – produkciou oxidov síry, oxidov dusíka a popolčeka,
hydrosféru (voda) – vypúšťaním odpadových vôd, presakovaním úloţísk
a výstavbou vodných elektrárni,
pedosféru (pôda) – zobratím pôdy, imisiami a ukladaním odpadov
nerastné bohatstvo – vyčerpaním loţísk fosílnych palív a ovplyvňovanie okolia
ťaţobným procesom,
25
rastlinstvo, ţivočíšstvo a človeka – prostredníctvom škodlivín rozptýlených
v prírode. (Novák, 1999, s. 13)
2. 4 Územné plánovanie
Rozsah nárokov na územie s rozvojom civilizácie narastá kvalitatívne i kvantitatívne.
Pokým bola zemeguľa málo zaľudnená a úroveň nárokov bola nízka, priestorové a územné
aspekty nepredstavovali faktor, ktorý by zásadne ovplyvňoval sídelné podmienky
a osídľovanie ľudstva. Neskôr s rozvojom civilizácie sa tento faktor stával čoraz viac
dôleţitejším. Priestor a územie sú dôleţitým predpokladom ľudského ţivota. O to viac, ţe
dimenzie priestoru či územia sú relatívne konštantné, pričom procesy v nich prebiehajúce
majú dynamický charakter. Spoločnosť bola nútená následne vytvárať nástroje na ich
riešenie a tak vznikla neskôr potreba hospodáriť s územím a neskôr celá disciplína, ktorá
sa zaoberala plánovaním územia – územné plánovanie. Za „plánovanie“ sa povaţuje
uvedomelé úsilie a činnosť slúţiacu novému usporiadaniu javov, dynamicky sa meniacich
v priestore a v čase s doplňujúcim pojmom „územie“ , ktorý bliţšie určuje, kde
plánovanie prebieha.
Územné plánovanie je teda nástroj (súbor metód, techník, štandardov a noriem) na
uskutočňovanie ţivotného prostredia a organizáciu priestoru v rámci rozličných štruktúr
osídlenia. Takto ponímané územné plánovanie je organickou súčasťou systému, ktorou sa
riadi rozvoj spoločnosti. Vychádza z teórií architektúry, urbanizmu, regionalizácie
a z poznatkov ostatných prírodných, spoločenských a technických vied a rieši
usporiadanie územia (zóna, sídlo, širší územný celok) takým spôsobom, aby bol v súlade
so sociálnymi cieľmi a národohospodárskymi úlohami spoločnosti v istých časových
úsekoch (prognóza, plán, projekt). (Šteis, 1985, s. 234-244)
2. 4. 1 Ciele územného plánovania
Cieľom územného plánovania je spracovať a realizovať integrované rozvojové
programy územia a sídiel tak, aby sa dostali do vyváţených ekonomicko – ekologických
civilizačných vzťahov, aby sa dosiahla na základe uvedených programov vysoká
hospodárska, sociálna a kultúrna úroveň územia. Aby sa zabezpečil optimálne vzťahové,
interakčné a prevádzkové fungovanie vertikálnej a horizontálnej hierarchie územných
systémov. (Kršáková, 1996, s. 17)
Dostları ilə paylaş: |