11
Vyuţíva druhovosť a mnoţstvo pracovných prostriedkov a predmetov, ktoré človek
vlastní, na prispôsobovanie prírody a vecí tak, aby uspokojovali jeho stále rastúce sa
potreby. Technika je prostredníkom medzi urbanizmom a prírodou. Technická zdatnosť
a moţnosti môţu byť predpokladom ich úspechov a neúspechov. (Šteis, 1985, s. 164)
Vychádza zo štúdia faktov, vedecky ich triedi, skúma ich dynamiku, postupuje od
analýz k syntézam, pričom vyuţíva vedecké metódy. Urbanizmus je teda syntézou ,
kriţovatkou špecializácií. Pracuje vedeckým spôsobom, vyuţíva technické moţnosti, diela
umelecky stvárňuje a tak sa stáva významným ľudským kultúrnym prejavom. (Šteis, 1985,
s.164-165)
1.1 Urbanizácia
Je priestorové vyjadrenie historického procesu koncentrácie a intenzifikácie stykov,
proces integrácie čoraz mnohorakejších foriem praktickej ţivotnej činnosti. Urbanizácia
pôsobí ako impulz, ako výsledok, súčasne aj ako predpoklad rozvoja stykov, ľudských
činností, ľudského tvorivého potenciálu.
Urbanizáciu nikdy nemoţno pochopiť ako izolovaný jav. Stáva sa čoraz viac
dôleţitejšou stránkou rozvoja spoločnosti. Treba ju predstaviť ako dôleţitý rys svetového
historického procesu osídlenia spoločnosti. Význam urbanizácie a sila spočíva nakoniec
v rozvoji praktickej činnosti, v rozvoji podmienok pre prácu a produkciu. (Šteis, 1985, s.
160)
Pojem urbanizácia vznikol na konci 19. a na začiatku 20. Storočia. Označuje jav,
respektíve proces, ktorý znamená, súbor procesov, ktoré súvisia s rozvojom mestského
spôsobu ţivota. Znamená sústreďovanie obyvateľov do mestských sídiel, hlavne do
veľkých miest. S urbanizáciou súvisia taktieţ ekonomicko-sociálne javy, ktoré sa dotýkajú
nielen obyvateľov miest, no bezprostredne zasahujú vidiecke sídla. Menia spôsob ţivota
ľudí v nich, spôsob myslenia a ich správania sa (pomešťovanie vidieka).
Pri odlive obyvateľov do miest dochádza:
k rastu organizmu mesta – mesto plošne narastá pomaly (nemoţný fyzický rast
organizmu mesta v dôsledku veľkého prílevu ľudí, taktieţ nie je moţné reagovať
ani organizačne – nedostatočné priestory na bývanie a dopravné problémy.)
k trvalému nárastu obyvateľov v meste – hustota obyvateľov sa zväčšuje
k rastu významu mesta – narastá koncentrácia nielen ľudí ale aj aktivít a diania v
meste
12
k postupnému vyľudňovaniu určitých oblastí (Štěpanková, Heinischová, 2009, s.
35)
1. 1. 1 Osídľovanie
Je komplex sídelných útvarov človeka, tvorených obytnými, výrobnými, obsluţnými,
dopravnými, technickými i ostatnými objektmi, zariadeniami, plochami a koridormi.
V posledných desaťročí zaujíma osídľovanie stále významnejší a väčší podiel obývaných
svetadieloch a stáva sa rozhodujúcou súčasťou hmotného ţivotného prostredia. Na
formovanie osídlenia má vplyv celá rada činiteľov, z ktorých najvýznamnejšie sú prírodné
podmienky, dochovaná sídla a spoločenský vývoj, avšak tieţ spôsob usporiadania rôznych
druhov dopravy, správnej organizácie a vzájomnej dostupnosti. (Šteis, 1985, s. 165)
1. 1. 2 Mestská aglomerácia
Označuje územia okolo veľkých miest alebo území kde sa koncentruje priemyselná
výroba a sú vhodné dopravné podmienky na zabezpečenie všetkých potrebných väzieb. Ide
o celé intenzívne urbanizované územia. V širšom zmysle znamená priestorové sústredenie
aktivít a ľudí za účelom vzájomného prospechu (priemyselná oblasť - veľké mesto)
a v uţšom zmysle ide o zoskupenie produkčných aktivít, čo zvyšuje ich efektívnosť
(výkonnosť) vďaka spoločnému vyuţívaniu infraštruktúry a objemu produkcie.
Aglomerácia sa vyznačuje:
- vysokou intenzitou ekonomických a spoločenských činností,
- úrovňou vývoja výrobných síl,
- hustotou osídlenia a mobilitou obyvateľstva,
- sociálnou, ekonomickou a územnou jednotkou,
- prevahou nepoľnohospodárskeho obyvateľstva, ktoré má existenčnú základňu
hlavne v jadrovom meste, intenzívnymi, trvalými a väčšinou kaţdodennými
ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi a inými vzťahmi medzi jadrom a ostatnými
sídelnými útvarmi aglomerácie,
- diferencovaním funkcií medzi jadrom a ostatnými pásmami aglomerácie,
- súvislosťou systému a technickej infraštruktúry. (Štěpanková, Heinischová, 2009,
s. 38-39)
13
1. 1. 3 Ekistika
Zaoberá sa ľudskými sídlami. Ide o urbanistuckú teóriu rozvíjanú Athénskym centrom
v roku 1963. Ekistika študuje ľudské sídla z pohľadu ekonomického, sociálneho,
politického, umeleckého s cieľom riešiť problémy súvisiace so zakladaním, prevádzkou
a udrţovaním. Snahou je predvídať a usmerniť ďalší rast sídiel.
Ekistika rozoznáva 5 rastových štádií:
Polis – (grecky – mesto,obec), tradičné mesto, jeho narastaním v modernej dobe
(od 19 str.), v čase priemyselnej revolúcie vzniká
Dynapolis – (dynamis – pohyb,sila), charakteristické prudké rozširovanie územia.
Taktieţ moţe vzniknúť zlúčením dvoch menších tradičných miest (polis).
Zlúčením dynapolisu vzniká
Metropolis – charakteristické niekoľkomiliónovým obyvateľstvom na súvislom
území. Rozvojom ţelezničnej a cestnej dopravy, prelínaním mesta s okolitým
vidiekom. Zlúčením metropilisu vzniká
Megalopolis – osídlenia mestského typu , ktoré vznikajú spojením dvoch
a viacerých mestských oblastí a ţije v nej niekoľko miliónov obyvateľov. Je to typ
konurbácie. Ide o neorganické aţ chaotické rozrastanie veľkomesta do krajiny
v husto zaľudnených oblastiach. Tvorí územie nepretrţite sa tiahnuceho osídlenia.
Ekumenopolis – posledný štádium vývoja moderných ľudských sídiel. Súvislé
mestá, ktoré pokrývajú cele krajiny, neskôr kontinenty bez ohľadu na súčasné
hranice. (Štěpanková, Heinischová, 2009, s. 41-42)
1. 1. 4 Dezurbanizácia
Je opakom urbanizácie a znamená opačný proces, teda “odchod obyvateľov z miest“.
Ide o veľmi zloţitý komplexný proces postihujúci celé územia a vzťahy v rámci nich
a prejavuje sa aj ako socio - ekonomický jav, teda prejavuje sa na vývoji spoločnosti
a vzťahoch v rámci nej. Dezurbanizácia môţe prebiehať ako:
ţivelná – moţe ohroziť ekologickú stabilitu prímestskej krajiny, pretoţe odchod
obyvateľov do okrajových častí vyţaduje nároky na dopravu, dopravné plochy a tie
vytlácčajú iné funkcie a v krajnom prípade môţe znamenať nahromadenie
neúnosnej koncetrácie ľudí, funkcií na určitom území,
zámerná – t.j. dekoncentrácia – nástroj sídelnej politiky na oslabenie tlakov v jadre
aglomerácie. Jej cieľom je predísť neţiaducim následkom, ktoré vznikajú pri
Dostları ilə paylaş: |