Vznesené Pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania

§ 24 ods. 3
Odporúčame slová „vysokoškolského diplomu získaného v magisterskom študijnom programe“ nahradiť slovami „dokladu o absolvovaní štúdia magisterského študijného programu“. Súčasne odporúčame zvážiť rozšírenie preukázania odbornej spôsobilosti o preukázanie vysokoškolského diplomu získaného v doktorskom študijnom programe.

O
MŠVVaŠSR	§ 25 ods. 1 písm. f) Odporúčame slovo „zaistenia“ nahradiť slovom „zabezpečenia“.	O
MŠVVaŠSR	§ 21 ods. 1 Odporúčame ustanovenie preformulovať tak, aby vznik povinnosti obete násilného trestného činu vrátiť ministerstvu finančné prostriedky bola viazaná na uplatnenie práva štátom. V navrhovanom znení sa ustanovenie povinnosti míňa účelu.	O
MŠVVaŠSR	§ 11 ods. 3 Odporúčame vypustiť slovo „ale“. Súčasne odporúčame zvážiť, aby aj obeť trestného činu sexuálneho zneužívania mala nárok na odškodnenie aj v prípade, ak dôjde k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že obžalovaný alebo obvinený pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedný. Absencia trestnej zodpovednosti z dôvodu veku neznamená, že v objektívnej realite sa skutok nestal, pričom v rámci tohto skutku sa fyzická osoba stlala obeťou násilného trestného činu.	O
MŠVVaŠSR	Predkladacia správa V treťom odseku odporúčame slovo „smernica“ nahradiť slovom „smernice“.	O
MVSR	k § 1 1. K § 1 uvádzame, že návrh zákona v § 2 písm. d) zavádza pojem „obeť násilného trestného činu“, preto je potrebné vypustiť za slovami „odškodňovanie obetí“ slovo „úmyselných“ a tiež vypustiť legislatívnu skratku ako nadbytočnú, pretože návrh zákona obsahuje legálnu definíciu daného pojmu.	O
MVSR	§ 2 písm. c) bod 6 10. V § 2 písm. c) bode 6 navrhujeme uviesť, o aký iný trestný čin má ísť. Či ide o iný trestný čin než ako sa uvádza v bode 4 a/alebo 5. V takom prípade je potrebné za slovom „činu“ uviesť vnútorný odkaz na tieto ustanovenia návrhu zákona v súlade s bodom 22.7 legislatívno-technických pokynov. Ďalej uvádzame, že podľa písm. f) je zastrašovanie a pomsta zo strany páchateľa súčasťou opakovanej viktimizácie (pozri aj § 6 ods. 4). Ďalej žiadame na koniec bodu 6 doplniť slová: „vzťahu k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa“. Doplnenie textu žiadame z dôvodu zosúladenia návrhu zákona s bodom 56 Smernice EP a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV.	O
MVSR	k § 2 písm. d) 11. K § 2 písm. d) uvádzame, že návrh zákona používa pojem „úmyselný násilný trestný čin“. Právny poriadok daný pojem nevymedzuje, preto nie je zrejmé, či ide o trestné činy spáchané násilím, či o trestné činy, ktoré už svojou povahou sú násilné. Zrejme však pôjde o akýkoľvek trestný čin, ktorého dôsledkom je ujma na zdraví alebo smrť, ako sa to dá vyvodiť z ustanovenia písmena d). Z tohto dôvodu navrhujeme v ustanovení písmena d) vypustiť za slovom „úmyselným“ slovo „násilným“, aby mohlo ísť o akýkoľvek trestný čin, ktorého následkom je ujma na zdraví či smrť. Tým sa dosiahne, že pojem „násilný trestný čin“ bude ľahšie identifikovateľný a bude zahŕňať akýkoľvek trestný čin, ktorým bude spôsobená ujma na zdraví alebo smrť.	O
MVSR	k § 2 písm. g) 12. V § 2 písm. g) navrhujeme bližšie vymedziť, na čo sa akreditácia udeľuje.	O
MVSR	k § 2 písm. h) 13. V § 2 písm. h) žiadame pojem „restoratívna justícia“ nahradiť iným vhodným pojmom. Pojem justícia je všeobecne vnímaný vo význame súdnictvo, súdne orgány, menej vo význame spravodlivosť. Vo význame spravodlivosť sa však jednoznačne chápe ako súdna spravodlivosť. V slovenskom preklade smernice sa tiež používa pojem restoratívna spravodlivosť. Ak teda navrhovateľ má za cieľ riešiť negatívne následky vyplývajúce zo spáchaného trestného činu medzi obeťou a páchateľom pomocou tretej nestrannej strany, za zváženie stojí vôbec nepoužiť celkom neznámy a verejnosti nezrozumiteľný pojem, ale nahradiť ho zrozumiteľným pojmom mediácia.	O
MVSR	k § 2 písm. i) 14. Znenie § 2 písm. i) vykazuje viaceré nedostatky, na ktoré sme už upozorňovali v pripomienkach k písmenu b) bod 1. Nepovažujeme za správne definovať pojem „ujma na zdraví“, o to viac, že v existujúcom systéme trestného práva pôsobí veľmi zmätočne. Zbytočne duplicitne vymedzuje pojem ujmy na zdraví tak, ako ho definuje Trestný zákon (ublíženie na zdraví a ťažká ujma na zdraví), ignoruje však akúkoľvek ujmu na zdraví nenapĺňajúcu ešte pojem ublíženia na zdraví a nesprávne subsumuje pojem „smrť“ pod pojem „ujma na zdraví“. Ujma na zdraví môže byť spôsobená len žijúcej fyzickej osobe. Aj Trestný zákon v § 142 výslovne odlišuje pojem „ujma na zdraví“ a „smrť“. Ďalej ustanovenie § 2 písm. i) za ujmu na zdraví považuje aj morálnu ujmu, ktorú však návrh zákona nie vždy pod tento pojem subsumuje (pozri znenie písmena d)). Dokonca pod pojem ublíženie na zdraví nesubsumuje ani pojem smrť (tiež v písmene d)). Znenie písmena i) vnáša zmätočnosť do výkladu pojmu „ublíženie na zdraví“ v systéme trestného práva, preto je potrebné ho vypustiť a rešpektovať logickú štruktúru zavedených právnych pojmov.	O
MVSR	k § 2 písm. j) 15. V § 2 písm. j) návrh zákona definuje pojem „subjekt poskytujúci pomoc obetiam“. Pod tento pojem zahŕňa aj subjekt poskytujúci či zabezpečujúci pomoc a podporu obetiam na základe výkonu svojej profesie. Nie je jednoznačné, či pod tento pojem nie je možné subsumovať aj „policajtov“ a „príslušníkov Policajného zboru“ (pojmy prebraté z § 4 ods. 2) v súvislosti so znením ustanovenia § 5 ods. 2, ktorý za všeobecnú odbornú pomoc obetiam považuje odbornú činnosť, ktorou je aj v písmene a) uvedené poskytnutie a náležité vysvetlenie informácií podľa § 4 ods. 2 návrhu zákona, ktoré podľa návrhu zákona prináleží poskytovať policajtom a príslušníkom Policajného zboru. Podľa nášho názoru by malo ísť skôr o poskytnutie informácií podľa § 4 ods. 5, kde sa subjekty poskytujúce pomoc obetiam aj uvádzajú. Zrejme v § 5 ods. 2 písm. a) ide o nesprávny vnútorný odkaz. V § 5 ods. 2 písm. a) navrhujeme preto zaviesť odkaz na § 4 ods. 5, aby bolo jednoznačné, že subjektom poskytujúcim pomoc obetiam podľa § 2 písm. j) nebude policajt či príslušník Policajného zboru. (V prípade ponechania predkladateľom navrhovanej úpravy by na tieto subjekty nesedela ani právna úprava podľa § 6 návrhu zákona.)	O
MVSR	k § 2 písm. k) 16. V § 2 písm. k) návrh zákona používa pojem „poškodený“. Ide o prebratie ustanovenia zákona č. 215/2006 Z. z., ktorý tento pojem na svoje účely definuje. Návrh zákona však pre potreby odškodňovania ujmy na zdraví spôsobenej úmyselným trestným činom používa pojem „obeť násilného trestného činu“ a nie pojem „poškodený“ a tento pojem aj definuje. Je potrebné rešpektovať návrhom zákona zavedenú terminológiu. Upozorňujeme, že zákon č. 215/2006 Z. z. pod pojmom „poškodený“ chápal aj „pozostalého manžela po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalého rodiča po zomretom, a ak ho niet, osobu, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť“. Tieto osoby však absenciou definície pojmu „poškodený“ nie sú zahrnuté v znení písmena k), pretože sa podľa znenia písmena d) považujú za obete násilného trestného činu. V záujme doplnenia týchto osôb je potrebné pojem „poškodený“ nahradiť pojmom „obeť násilného trestného činu“. Vyššie sme už upozorňovali na problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť zavedením pojmu „ujma na zdraví“, ktorý by v sebe subsumoval aj morálnu ujmu spôsobenú vymenovanými trestnými činmi. Z toho dôvodu navrhujeme namiesto slov „za ujmu na zdraví“ uviesť slová „za ublíženie na zdraví spôsobené úmyselným trestným činom alebo morálnu ujmu spôsobenú trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania“ a z dôvodu, že v danom ustanovení majú byť zahrnuté aj obete podľa § 2 písm. b) bod 2 navrhujeme ako následok trestného činu doplniť aj „smrť“. Tieto pripomienky obdobne platia aj pre ustanovenie písmena l).	O
MVSR	k § 3 ods. 1 17. K § 3 – V odseku 1 navrhujeme slovo „identifikovaný“ nahradiť slovom „zistený“ a zosúladiť text návrhu zákona s § 201 ods. 2 Trestného poriadku.	O
MVSR	k § 3 ods. 1 18. K § 3 ods. 1 – Navrhujeme explicitne upraviť, ktorý subjekt a v akom konaní preukazuje, že osoba, ktorá tvrdí, že je obeťou trestného činu, nie je takouto obeťou. Navrhujeme explicitne upraviť, čo sa považuje za „zjavné zneužitie postavenia obete podľa tohto zákona“, ako aj ktorý subjekt a v akom konaní je oprávnený o tom rozhodnúť. Navrhovaná úprava je v oboch uvedených prípadoch prakticky neaplikovateľná. Možno oceniť zámer predkladateľa vylúčiť nie ojedinelé prípady, keď osoba vyhlasuje, že je obeťou trestného činu, hoci je celkom zjavné, že toto tvrdenie je motivované snahou riešiť občianskoprávne, obchodnoprávne, rodinné, správnoprávne, či iné vzťahy pomocou noriem trestného práva bez zachovania princípu ultima ratio. Je evidentné, že nie je účelné, aby v takýchto prípadoch štátne orgány a iné subjekty boli viazané povinnosťami podľa navrhovaného zákona, a aby sa tak plytvalo časom a prostriedkami, ktoré by mohli byť použité v prospech obetí trestných činov. Pri uplatňovaní tohto zámeru však predkladateľ neustanovil príslušným subjektom žiadny legálny postup, ktorý by mohli použiť pri rozhodovaní o predmetných otázkach. Teda príslušné subjekty zrejme jednoduchou úvahou, bez nutnosti odvolania sa na dôvody, majú právo dospieť k záveru, že „je preukázané, že osoba nie je obeťou trestného činu“ alebo že „osoba zjavne zneužíva postavenie obete“. Na druhej strane návrh zákona neobsahuje ani nástroje, ktoré môžu využiť obete trestných činov, ktoré v dôsledku svojvoľného rozhodnutia príslušného subjektu majú odopreté využitie práv podľa navrhovaného zákona.	O
MVSR	k § 3 ods. 6 19. K § 3 ods. 6 uvádzame, že podľa nášho názoru dané ustanovenie má iba deklaratórnu povahu, t.j. neukladá nové práva či povinnosti iba deklaruje už Trestným poriadkom priznané práva či povinnosti. Z tohto dôvodu sa javí ako nadbytočné a navrhujeme ho vypustiť. Dávame však do pozornosti, že ustanovenie odseku 6 zabúda na osoby (podľa § 2 písm. b) bod 2 návrhu označené tiež za obete) § 369 Trestného poriadku označené ako oprávnené osoby.	O
MVSR	k § 2 písm. b) bod 1 2. K ustanoveniu § 2 písm. b) bod 1 uvádzame, že ide o recepciu pojmu „poškodený“ z § 46 ods. 1 Trestného poriadku. V súvislosti s tým uvádzame, či by nebolo vhodné uviesť pojem „poškodený“ s odkazom na Trestný poriadok, o to viac, že § 3 ods. 1 podmienky, za ktorých bolo či malo byť poškodenému trestným činom ublížené na zdraví podľa nášho názoru vôbec nedefinuje. Rovnako ako poškodený sa za obeť považujú aj subjekty vymenované v bode 2, tu sa však naplnenie podmienky podľa § 3 ods. 1 návrhu zákona vo vzťahu k smrti poškodeného nevyžaduje, pričom ustanovenie § 3 ods. 1 používa pojem „obeť“, ktorý v sebe zahŕňa aj subjekty podľa bodu 2. Subjekty podľa bodu 2 sú takmer totožní so subjektmi, ktoré Trestný zákon v § 127 ods. 4 vymedzuje ako „blízke osoby“. Dávame na zváženie, či by nebolo vhodné uvádzať ako „obete“ subjekty podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona.	O
MVSR	k § 4 ods. 1 20. K § 4 ods. 1 – Žiadame vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní znenie zosúladiť s právami poškodeného v trestnom konaní, pokiaľ ide o formu informovania. Pod pojmom „informácie, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je obeťou trestného činu“, je zrejme nutné rozumieť napr. aj informácie o stave konania. Tomu nasvedčuje aj znenie smernice. Podľa Trestného poriadku je poškodený informovaný o stave trestného konania formou doručenia zákonom určených rozhodnutí v trestnom konaní alebo umožnením nazrieť do vyšetrovacieho spisu a vyhotoviť si kópie spisu alebo jeho časti na vlastné náklady. V prípravnom konaní teda zákon neukladá povinnosť orgánom činným v trestnom konaní informovať poškodeného ústne. Navrhovaná úprava foriem informovania obete neumožňuje alternatívne použitie jednotlivých foriem. Smernica kumulatívne použitie oboch foriem informovania nevyžaduje. Je potrebné upozorniť, že v iných štátoch Európskej únie nie je štandardom označovať konanie polície pri vyšetrovaní trestných činov ako trestné konanie. Trestným konaním sa spravidla rozumie konanie vykonávané súdom v trestnej veci. Zo smernice je celkom zjavné, že pod pojmom trestné konanie sa rozumie konanie súdu. Priamo v ustanoveniach o povinnosti informovať obeť o jej právach smernica výslovne používa pojmy „postavenie obete v príslušnom systéme trestného súdnictva“, či „rozsudok v súdnom konaní“ bez ustanovení obsahujúcich konanie alebo rozhodovanie orgánu polície, ktoré predchádzalo súdnemu konaniu. Teda je celkom zjavné, že obsah pojmu trestné konanie podľa smernice nie je totožný, ani rozsahom podobný obsahu pojmu trestné konanie podľa Trestného poriadku. Pri transpozícii smernice tento fakt nebol zohľadnený.	O
MVSR	k § 4 ods. 2 až 4 21. K § 4 ods. 2 až 4 všeobecne Je potrebné vypustiť ustanovenia upravujúce práva poškodeného, o ktorých je povinnosť poučiť poškodeného podľa Trestného poriadku. Pozri odôvodnenie – „Všeobecná pripomienka k druhej časti návrhu zákona“. K § 4 ods. 2 písm. a), h), j) a k) Žiadame vhodne upraviť uvedené ustanovenia tak, aby nebolo povinnosťou policajta alebo príslušníka Policajného zboru informovať obeť komplexne o predmetných postupoch, ktoré tieto subjekty nevykonávajú. Pozri poznámku v odôvodnení k pripomienkek § 2 druhému bodu. Vymenované ustanovenia sú koncipované veľmi široko, čo komplikuje aj nejednoznačnosť pojmov (pozri odôvodnenie k pripomienke k § 2, bod 2), a ukladajú povinnosti policajtovi a príslušníkovi Policajného zboru informovať o postupoch, ktoré vôbec nevykonávajú. Preto nemožno očakávať, že v prípade prijatia tohto znenia návrhu by obeti trestného činu bola poskytnutá skutočne účinným spôsobom pomoc a ochrana. Poskytnutie informácií by sa veľmi pravdepodobne obmedzilo iba na formálny akt, napr. formou letáku (ako uvádza aj smernica), bez naplnenia cieľa zákona. Je nemysliteľné uvažovať, že príslušník Policajného zboru, ktorý je s obeťou v osobnom kontakte ako prvý, poskytne obeti kompletné informácie o tom, ako má postupovať policajt, prokurátor, súd, mediátor a iné subjekty, keď príslušník Policajného zboru tieto činnosti nevykonáva, ani nemá na tieto činnosti potrebnú kvalifikáciu. To primerane platí aj o policajtovi vo vzťahu k postupom prokurátora a ďalších subjektov. Na účely splnenia cieľa smernice zrejme postačí, aby subjekt, ktorý je s obeťou v kontakte, jej poskytol informácie, na ktorý subjekt sa má obrátiť s akou požiadavkou, a o konkrétnom postupe by ju mal informovať subjekt, ktorý tento postup uplatňuje. Navyše obeť má byť podľa navrhovaného zákona informovaná o možnosti a podmienkach prístupu k právnej pomoci. V ďalšom texte uvedené pripomienky plne rešpektujú znenie smernice, keďže táto neukladá, aby dotknuté povinnosti plnili orgány polície. Členské štáty majú zabezpečiť plnenie týchto povinností efektívne. K písm. a) Je akceptovateľné, aby obeť dostala od príslušníka Policajného zboru informáciu, na koho sa môže obrátiť s podaním trestného oznámenia, avšak už nie, aby bol povinný informovať obeť o postupe policajta, ktorý je upravený v Trestnom poriadku. K písm. h) Je akceptovateľné, aby obeť dostala od policajta informáciu, v akých prípadoch sa môže obrátiť na prokurátora, ak sa domnieva, že jej práva policajt porušil, avšak už nie, aby bol povinný informovať obeť o tom, ako prokurátor bude postupovať. Nie je však namieste vyžadovať od príslušníka Policajného zboru poskytovať obeti informácie, na koho sa má obrátiť, ak nebude spokojná s postupom policajta a už vôbec nie, ako bude tento subjekt postupovať. Orgánom činným v trestnom konaní je aj prokurátor. Podľa navrhovaného znenia sú teda policajt aj príslušník Policajného zboru povinní informovať obeť, na koho sa má obrátiť, keď nebude spokojná s postupom prokurátora. Umožnenie takéhoto výkladu daného ustanovenia nepovažujeme za správne. K písm. j) Je akceptovateľné, aby obeť dostala od policajta informáciu, že si môže uplatniť nárok na náhradu škody, v ktorom štádiu trestného konania a u ktorého orgánu, prípadne v inom než trestnom konaní. Nie je namieste, aby túto informáciu mal povinnosť poskytnúť príslušník Policajného zboru. Absolútne neprijateľné je, aby policajt alebo príslušník Policajného zboru bol povinný informovať obeť o postupe trestného súdu konajúceho v adhéznom konaní, prípadne o postupe súdu v civilnom konaní a vzťahu tohto civilného konania k trestnému konaniu, keďže aj toto treba považovať za informácie o postupoch súvisiacich s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní. K písm. k) Je akceptovateľné, aby obeť dostala od policajta, prípadne aj od príslušníka Policajného zboru, informáciu, že má právo využiť restoratívnu justíciu. Nemožno akceptovať, aby boli tieto subjekty povinné poskytnúť obeti informácie, ako subjekty, ktoré vykonávajú restoratívnu justíciu majú postupovať. Predmetná povinnosť v návrhu ide nad rámec smernice.	O
MVSR	k § 4 ods. 2 písm. d) 22. K § 4 ods. 2 písmeno d) – Ustanovenie navrhujeme preformulovať na znenie: „d) prístupe k právnej pomoci“.	O
MVSR	k § 4 ods. 2 písm. e) 23. K § 4 ods. 2 písm. e) – Z predloženého návrhu zákona nie je zrejmé, o aké osobitné ochranné opatrenia ide, ktoré bude možné prijať. V tomto smere je potrebné návrh zákona dopracovať.	O
MVSR	k § 4 ods. 2 písm. g) 24. K § 4 ods. 2 písm. g) – Z predloženého návrhu zákona nie je zrejmé o aké opatrenia ide, ktoré bude možné prijať. V tomto smere je potrebné návrh zákona dopracovať.	O
MVSR	k § 4 ods. 2 písm. h), j), l) a m) 25. K § 4 ods. 2 písmená h), j), l) a m) – Upozorňujeme, že tieto otázky je možné riešiť až v trestnom konaní a sú v kompetencii orgánu činného v trestnom konaní a nie príslušníka Policajného zboru.	O
MVSR	k § 4 ods. 3 26. K § 4 ods. 3 – Navrhujeme zosúladiť rozsah informácií, ktoré je povinný prokurátor poskytnúť obeti pri prvom kontakte s ustanovením § 4 ods. 2 návrhu zákona. Uvedené zosúladenie navrhujeme z dôvodu, že k prvotnému kontaktu s obeťou môže dôjsť aj v prípade, ak sa obeť obráti priamo na prokurátora, pričom obeť by mala pri prvom kontakte dostávať rovnaké informácie.	O
MVSR	k § 4 ods. 4 27. K § 4 ods. 4 – Odsek 4 navrhujeme vypustiť. Pre účely návrhu zákona považujeme za postačujúce poskytnutie informácií podľa § 4 ods. 2 písm. b). Zastávame názor, že navrhované sprostredkovanie kontaktov je nad rámec úloh Policajného zboru definovaných zákonom o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.	O
MVSR	k § 4 ods. 5 písm. d) 28. K § 4 ods. 5 písm. d) – Dané ustanovenie považujeme za veľmi všeobecné, preto navrhujeme bližšie vymedziť čo by malo spadať pod vyjadrenie „finančné a praktické záležitosti vzniknuté ako následok trestného činu“, aby subjekty poskytujúce pomoc obetiam neboli či už aj z objektívnej nemožnosti poskytnutia všetkých informácií spadajúcich pod citované vyjadrenie napadnuteľné pre neposkytnutie všetkých informácií týkajúcich sa finančných a praktických záležitosti vzniknutých ako následok trestného činu.	O
MVSR	k § 4 ods. 6 a 7 29. K § 4 ods. 6 a 7 – V prípade, ak existuje úprava v oblasti zdravotníctva týkajúca sa poskytovania kontaktných údajov o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, na ktoré sa obeť môže obrátiť o pomoc, navrhujeme uviesť odkaz na príslušný predpis, ktorý by obsahoval túto úpravu. Inak je možné túto úpravu považovať za veľmi všeobecnú, z ktorej nevyplýva ani forma podanej informácie a z legislatívneho hľadiska by bolo žiaduce, aby takto uložená povinnosť subjektom v oblasti zdravotníctva bola zahrnutá v predpise, ktorý ukladá povinnosti subjektom zdravotníctva ako jedna z ich povinností podľa osobitného predpisu, t. j. predloženého návrhu zákona. Primerane sa táto pripomienka vzťahuje aj k odseku 7, a to z dôvodu, že ak ide o novú povinnosť stanovenú pre orgány verejnej moci, je naformulovaná veľmi všeobecne a mala by byť zakotvená v predpisoch upravujúcich povinnosti týchto orgánov ako tzv. „zrkadlová úprava“ odkazujúca na osobitný predpis, t. j. predložený návrh zákona.	O
MVSR	§ 2 3. Žiadame do návrhu zákona doplniť legálnu definíciu pojmu „prvý kontakt“. Považujeme za nevyhnutné jednoznačne vylúčiť interpretáciu jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, ktoré obsahujú pojem „prvý kontakt“, že prvým kontaktom sa môže rozumieť podanie, v ktorom sa osoba označuje za obeť trestného činu, ktoré bolo vykonané písomne, elektronickými prostriedkami, faxom a pod., teda bez osobného kontaktu. Aj keď Trestný poriadok už v súčasnosti obsahuje pojem „prvý kontakt“, najmä vzhľadom na explicitnú úpravu spôsobu, akým sa vykonáva vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie (resp. aj súdne konanie) a vzhľadom na jednoznačne definovaný okruh subjektov, ktoré vykonávajú trestné konanie, možno (hoci s výhradami) akceptovať absenciu legálnej definície tohto pojmu v Trestnom poriadku a vychádzať z predpokladu, že ide o prvý osobný kontakt medzi poškodeným a orgánom činným v trestnom konaní. Navrhovaný predpis však upravuje nepomerne väčší okruh subjektov, ktoré majú povinnosť informovať obeť o jej právach podľa navrhovaného zákona pri prvom kontakte. Ich postup pri tomto informovaní nie je explicitne upravený v navrhovanom zákone a preto nemožno jednoznačne prezumovať, že má ísť o osobný kontakt. V prípade, ak sa osoba obráti na niektorý zo subjektov, ktoré navrhovaný zákon označuje ako policajt alebo príslušník Policajného zboru, v inej forme než pri osobnom kontakte a bude sa súčasne domáhať poskytnutia všetkých informácií, ktoré majú byť podľa navrhovaného zákona poskytnuté obeti pri prvom kontakte, v praxi zrejme nebude možné legitímne odôvodniť ich neposkytnutie. Z praxe vyplýva, že osoby, ktoré sa cítia byť poškodené trestným činom sa obracajú so svojimi podaniami, ktoré majú charakter trestných oznámení, na rôzne štátne orgány, na vecne nepríslušné orgány polície, prípadne na rôznych funkcionárov Policajného zboru (ktorí sú tiež nepochybne príslušníkmi Policajného zboru). Takéto (písomné) podanie je potom postúpené príslušnému orgánu na konanie a osoba je o tom vyrozumená. Orgán, na ktorý sa osoba písomne nakontaktovala ako na prvý, teda v súčasnosti osobe poskytne iba informáciu o postúpení podania príslušnému orgánu. Je potom na príslušnom orgáne, aby napr. osobu predvolal a pri tomto prvom osobnom kontakte ju informoval o všetkých jej právach, ktoré v súčasnosti uvádza ustanovenie § 49 ods. 3 Trestného poriadku a poučil ju podľa ďalších ustanovení Trestného poriadku o jej procesných právach a procesných povinnostiach. Navrhovaný zákon by nepochybne umožnil interpretáciu, že organizačné zložky Policajného zboru, ktoré nevykonávajú vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie vrátane jednotlivých funkcionárov Policajného zboru, by boli povinní poskytnúť osobe, ktorá ich kontaktuje písomným podaním, všetky informácie, ktoré sa majú poskytovať pri prvom kontakte, čo je nereálne. Nevhodnosť uplatnenia povinností uložených rôznym subjektom pri prvom kontakte s obeťou, ak tento kontakt nie je osobný, možno odôvodniť reálnou nemožnosťou posúdenia situácie a nemožnosťou zvolenia vhodnej formy informovania, čo do rozsahu, ako aj zrozumiteľnosti informácií pre konkrétnu obeť, keďže v týchto prípadoch je daný subjekt limitovaný rozsahom podania, ktorý zvolila obeť. Treba uviesť, že posúdením celého znenia smernice vo vzájomných súvislostiach nepriamo vyplýva, že prvým kontaktom sa rozumie prvý osobný kontakt s obeťou. V danom prípade je však podstatné znenie navrhovaného zákona, ktoré pripúšťa uvedenú neželanú aplikáciu.	O
MVSR	k § 5 až 7 30. K § 5 až 7- Primerane je možné pripomienky k § 4 ods. 6 a 7 uplatniť aj k § 5 až 7, pretože podľa nášho názoru by nové povinnosti mali byť premietnuté odkazom na predložený návrh zákona v príslušných všeobecných predpisoch upravujúcich postavenie subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Podľa nášho názoru, je potrebné, ak je to možné, dané subjekty v rámci jednotlivých právnych úprav identifikovať a priradiť im odkazom na predložený predpis nové povinnosti. Takýmto prístupom sa dosiahne väčšia previazanosť a prehľadnosť v systéme právnych predpisov.	O
MVSR	k § 6 ods. 2 31. K § 6 ods. 2 – Navrhujeme bližšie vymedziť kedy pôjde o „odôvodnené prípady“, pretože v danom znení sa pripúšťa subjektívny výklad. Nie je tiež zrejmé, kto bude o odôvodnenosti daných prípadov rozhodovať. Keďže poskytovanie pomoci obetiam má byť v týchto prípadoch bezplatné zo strany poskytovateľa (§ 6 ods. 1 druhá veta), zrejme sa bude brániť bezplatnému poskytovaniu takejto pomoci, ak ju inak poskytuje odplatne. Môže to klásť na poskytovateľa aj nemalé finančné nároky, najmä ak pôjde o viaceré alebo aj zdĺhavé prípady. Nie je tiež zrejmé, či dané situácie bude naďalej podporovať štát (zrejme však nie podľa čl. 2 ods. 2 ústavy).	O
MVSR	k § 6 ods.4 32. K § 6 – Odsek 4 navrhujeme vypustiť. S poukazom na ustanovenie § 2 písm. c) návrhu zákona je policajt prvého kontaktu schopný posúdiť, či ide o obzvlášť zraniteľnú obeť v prípade bodu 1 a 2. Orgán činný v trestnom konaní by bol schopný posúdiť uvedený aspekt v prípade bodov 1, 2, 4 a 5. Na posúdenie obzvlášť zraniteľnej obete je potrebné buď disponovať príslušnými odbornými vedomosťami v prípade bodu 3. V prípade bodov 4, 5 a 6 je možné tento aspekt posúdiť až v trestnom konaní.	O
MVSR	k § 9 33. K § 9 – Ustanovenie navrhujeme uviesť ako súčasť tretej časti návrhu zákona.	O
MVSR	k § 10 ods. 1 34. K § 10 ods. 1- Navrhujeme slová „Európskej únie“ nahradiť slovami „členského štátu“, a to vzhľadom na zavedenú legislatívnu skratku v § 2 písm. l).	O
MVSR	k § 11 ods. 4 35. K § 11 ods. 4 – Nepovažujeme za správne používať pojem „uplatnenie si ujmy na zdraví“. Prekladateľ mal zrejme na mysli uplatnenie nároku na náhradu škody. Zrejme predkladateľ chce uplatnenie nároku na náhradu škody zúžiť len na škodu vzniknutú ujmou na zdraví. V takom prípade je to potrebné výslovne uviesť s uvedením právneho inštitútu uplatnenia nároku na náhradu škody, pričom na vylúčenie ostatných nárokov je možné ďalej k tomuto inštitútu pripojiť slová „spôsobenej ujmou na zdraví“.	O
MVSR	k § 16 ods. 3 36. K § 16 ods. 3 – Navrhujeme za slovom „osobitných predpisov“ zaviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa dané predpisy citovali. V prípade poznámky pod čiarou k odkazu 9, kde sa uvádza Občiansky zákonník žiadame rešpektovať bod 22.9 legislatívno-technických pokynov (pozri aj odkaz 16).	O
MVSR	k § 24 ods. 3 37. K § 24 ods. 3 - Nie je zrejmé, či je dôležitý odbor, v ktorom sa má získať vysokoškolské vzdelanie a odborná prax. Zrejme nemôže ísť o akýkoľvek odbor, preto navrhujeme dané odbory doplniť.	O
MVSR	k § 25 ods. 2 písm. c) 38. K § 25 ods. 2 písm. c) – Podľa navrhovanej úpravy je „prílohou žiadosti o udelenie akreditácie aj výpis zo živnostenského registra, ak ide o žiadateľa, ktorým je samostatne zárobkovo činná osoba zapísaná v živnostenskom registri alebo obdobnom registri osvedčujúcom oprávnenie na vykonávanie činnosti“. Danú úpravu navrhujeme vypustiť z dôvodu, že nie je zrejmé, čo by sa malo živnostenským oprávnením preukazovať.	O
MVSR	k § 27 ods. 1 39. K § 27 ods. 1 - V uvedenom odseku je v písmene b) a d) duplicitne uvedené, že rozhodnutie obsahuje „miesto poskytovania odbornej pomoci“. Navrhujeme danú náležitosť ponechať iba v písmene d), keďže písmeno b) je zamerané na formu, akou sa odborná pomoc poskytuje.	O
MVSR	k § 2 4. Žiadame vymedziť pojem „policajt“ a pojem „príslušník Policajného zboru“. Pojem policajt má v rôznych predpisoch rôzny význam. Napríklad v Trestnom poriadku ide o jednotné pomenovanie viacerých orgánov činných v trestnom konaní, v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície ide o jednotné pomenovanie príslušníkov viacerých ozbrojených zborov, v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) ide o legislatívnu skratku a je to pojem totožný s pojmom príslušník Policajného zboru. Keďže pojem príslušník Policajného zboru (ktorého obsah je v súčasnosti jednoznačný podľa osobitného predpisu) je použitý v navrhovanom zákone popri pojme policajt, zjavne na účely navrhovaného zákona sa policajtom nerozumie policajt podľa zákona o Policajnom zbore. Ak sa pod týmto pojmom rozumie policajt podľa Trestného poriadku, je namieste použiť odkaz na tento predpis. V tom prípade však treba na účely navrhovaného zákona definovať aj pojem príslušník Policajného zboru, pretože každý policajt, t.j. aj policajt podľa Trestného poriadku, je podľa súčasnej právnej úpravy príslušníkom Policajného zboru. Definície by neboli potrebné, ak by došlo k vypusteniu niektorého z dvoch uvedených pojmov a podľa toho, ktorý z pojmov by bol vypustený, prípadne aj k doplneniu odkazu na existujúci osobitný predpis. Pozn. V ďalšom texte stanoviska sa pod pojmom policajt rozumie policajt podľa Trestného poriadku a pod pojmom príslušník Policajného zboru sa rozumie príslušník Policajného zboru podľa zákona o Policajnom zbore s výnimkou policajta podľa Trestného poriadku.	O
MVSR	k § 27 ods. 3 40. K § 27 ods. 3 – Za slovami „členovia komisie ani jemu blízke osoby“ sa nachádza odkaz na zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odporúčame odkaz 7 nahradiť odkazom 9, ktorý odkazuje na § 116 Občianskeho zákonníka a keďže ide o odkaz na Občiansky zákonník, je potrebné rešpektovať bod 22.9 legislatívno-technických pokynov.	O
MVSR	k § 27 ods. 5 41. K § 27 ods. 5 – Podľa nášho názoru má byť dané ustanovenie súčasťou § 30, pričom ho považujeme v časti pred bodkočiarkou za duplicitné s ustanovením § 30 ods. 1.	O
MVSR	k § 28 písm. d) 42. K § 28 písm. d) - Navrhujeme uviesť, komu sa zmeny oznamujú.	O
MVSR	k § 33 ods. 2 43. K § 33 ods. 2 - Text počnúc druhou vetou navrhujeme vypustiť a vložiť do § 36 písm. d) a následne upraviť znenie dopĺňaného písmena vzhľadom na vložený text. Takáto úprava celistvejšie na jednom mieste charakterizuje čo a v akom rozsahu sa zverejňuje o finančnej podpore na webovom sídle ministerstva zdravotníctva.	O
MVSR	k § 35 ods. 2 44. K § 35 ods. 2 - K poznámke pod čiarou k odkazu 15 uvádzame, že je potrebné uviesť úplnú citáciu daného predpisu, keďže je citovaný prvýkrát.	O
MVSR	k § 36 písm. f) 45. K § 36 písm. f) – Odporúčame znenie upraviť nasledovne: „vyhodnotenie použitia poskytnutej finančnej podpory zo štátneho rozpočtu“. Takto upravený text jasnejšie definuje, že sa vyhodnocuje, na čo sa použili poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na stanovený účel.	O
MVSR	k § 37 46. K § 37 – Žiadame v registri subjektov poskytujúcich pomoc zapísať ako povinný údaj, či je odborná pomoc poskytovaná bezplatne alebo za poplatok.	O
MVSR	k § 37 ods. 2 47. K § 37 ods. 2 – Za slovami „osobitného predpisu“ žiadame uviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa tieto predpisy citovali.	O
MVSR	k čl. III bod 4 § 46 ods. 8 písm. a) a b) 48. K bodu 4 – V § 46 ods. 8 písm. a) a b) navrhujeme slovo „prepustený“ nahradiť slovom „prepustení“. V písmenách d) a f) slová „prepustenie alebo útek“ je potrebné nahradiť slovami „prepustení alebo úteku“. V písmene e) slovo „zmena“ je potrebné nahradiť slovom „zmene“. Tieto isté pripomienky uplatňujeme aj k § 139 ods. 1.	O
MVSR	k čl. III bod 7 49. K bodu 7 – Slovo „dieťa“ žiadame nahradiť slovami „osoba mladšia ako 18 rokov“. Pozri pripomienky k § 2 návrhu zákona. Ide o zosúladenie terminológie v normách Trestného poriadku.	O
MVSR	k § 2 5. Žiadame vymedziť pojem „dieťa“. 1. alternatíva – Žiadame doplniť ustanovenie, ktoré bude obsahovať legálnu definíciu pojmu „dieťa“. 2. alternatíva – Odkázať na § 127 ods. 1 Trestného zákona. Odôvodnenie: Je nevyhnutné definovať pojem dieťa na účely navrhovaného zákona, pretože od tohto pojmu sa odvíja správna aplikácia pojmu obzvlášť zraniteľná osoba. Na tento pojem má podľa čl. III navrhovaného zákona odkazovať Trestný poriadok. Pojem dieťa nemá v slovenskom právnom poriadku presne definovaný obsah. Napr. podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa rozumie dieťaťom potomok, teda tento pojem nie je definovaný vekom osoby, ale vzťahom k rodičovi. Vo všeobecnosti zákony používajú tento pojem v rôznych významoch, spravidla ho vymedzujú vekom alebo používajú pojem zložený zo slova dieťa a vhodného (charakteristického) prídavného mena.	O
MVSR	k čl: III bod 9 § 134 ods. 4 50. K bodu 9 - V § 134 ods. 4 navrhujeme vypustiť vetu: „Výsluch v prípravnom konaní spravidla vedie osoba rovnakého pohlavia ako vypočúvaná osoba, ak tomu nebránia závažné dôvody, ktoré je orgán činný v trestnom konaní povinný uviesť v zápisnici.“. Zastávame názor, že podmienka vedenia výsluchu osobou rovnakého pohlavia ako obeť by bola v praxi ťažko aplikovateľná vo vzťahu ku všetkým kategóriám obzvlášť zraniteľných obetí, tak ako sú definované v § 2 písm. c) návrhu zákona. Takýto postup podľa nášho názoru prichádza do úvahy v prvom rade u obetí určitých špecifických trestných činov ako sú najmä obete trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a trestného činu obchodovania s ľuďmi. Ustanovenie odseku 4 pôsobí aj zmätočne vo vzťahu k ustanoveniu odseku 5. Namietaná veta je totožná s ustanovením odseku 5 až na výpočet trestných činov. Ak sa celé ustanovenie odseku 4 má vzťahovať na svedka ako osobu, ktorá je obzvlášť zraniteľnou osobou podľa § 2 písm. c), tak je ustanovenie odseku 5 nadbytočné vo vzťahu k zneniu odseku 4, pretože ide o totožné znenie, keďže pod obzvlášť zraniteľnou osobou sa rozumie aj osoba podľa § 2 písm. c) bod 4 návrhu zákona. Ale pre vyššie uvedené dôvody navrhujeme vypustiť citovanú vetu z ustanovenia odseku 4. V § 134 ods. 4 navrhujeme bližšie definovať osobu, ktorá absolvovala odbornú prípravu a prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Z návrhu zákona a ani z dôvodovej správy nie je zrejmé, o akú osobu v danom prípade ide. Takto navrhované ustanovenie nie je v praxi aplikovateľné.	O
MVSR	k čl. III nový bod § 135 ods. 5 51. Za bod 10 žiadame vložiť nový bod, ktorý znení: „V § 135 ods. 5 sa slovo „dieťaťom“ nahrádza slovami „osobou mladšou ako 18 rokov“. Pozri odôvodnenie k pripomienke k čl. III siedmemu bodu.	O
MVSR	k čl. III bod 11 § 139 ods. 1 písm. e) a f) 52. K bodu 11 – V § 139 ods. 1 písm. e) a f) navrhujeme preformulovať na znenie: „ e) zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú, alebo f) prepustení alebo útek odsúdeného z výkonu detencie.“. Ustanovenie § 139 ods. 2 žiadame preformulovať. V navrhovanom znení § 139 ods. 2 sa ustanovuje požiadavka, aby orgány činné v trestnom konaní alebo súd poskytli určené informácie poškodenému, ak zistia, že svedkovi hrozí nebezpečenstvo, a to bez žiadosti svedka. Prípadne slovo „poškodenému“ nahraďte slovom „svedkovi“. Slová „odseku 8“ navrhujeme nahradiť slovami „odseku 1“.	O
MVSR	k čl. III bod 16 § 287 ods. 1 53. K bodu 16 – K novelizácii § 287 ods. 1 uvádzame, že dané ustanovenie používa pojem „morálna škoda“, kým návrh zákona pojem „morálna ujma“. Bolo by žiaduce používať len jeden z daných pojmov.	O
MVSR	k čl. III § 125 ods. 5 (nad rámec návrhu zákona) 54. Nad rámec návrhu zákona V § 125 Trestného poriadku navrhujeme doplniť nový odsek 5, ktorý znie: „(5) V trestnom konaní o trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti, o trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo o trestnom čine obchodovania s ľuďmi sa ustanovenia odsekov 1 a 2 nepoužijú, ak ide o svedka, na ktorom bol takýto trestný čin spáchaný. Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa nepoužijú ani v prípade svedka, na ktorom bol spáchaný trestný čin násilím alebo hrozbou násilia, ak hrozí nebezpečenstvo spôsobenia druhotnej alebo opakovanej viktimizácie, najmä s ohľadom na vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, rasu, pôvod rodu, národnosť, náboženské vyznanie, rozumovú vyspelosť alebo na vzťah k páchateľovi trestného činu alebo závislosti na ňom.“. Návrhom sa má obmedziť vedenie konfrontácie s obvineným u obetí, na ktorých bol spáchaný niektorý z taxatívne uvedených trestných činov, u ktorých vzhľadom na charakter trestného činu hrozí zvýšené riziko sekundárnej alebo opakovanej viktimizácie pri priamom kontakte obete s páchateľom v trestnom konaní (prvá veta). Návrhom sa rovnako má obmedziť vedenie konfrontácie s obvineným u obetí trestných činov spáchaných násilím alebo hrozbou násilia, pri ktorých vzhľadom na okolnosti na strane obete alebo vzhľadom na vzťah obete k páchateľovi hrozí zvýšené riziko sekundárnej alebo opakovanej viktimizácie pri priamom kontakte obete s páchateľom v trestnom konaní (druhá veta).	O
MVSR	k čl. IV 55. V poznámke pod čiarou pri odkaze „15 a)“ je uvedené iba „15)“, chýba písmeno „a“.	O
MVSR	k § 2 písm. b) bod 1 6. K § 2 písm. b) bodu 1 uvádzame, že pojem „ublíženie na zdraví“ ( §123 ods. 2 Trestného zákona) spadá podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona pod pojem „ujma na zdraví“. Z tohto dôvodu sa z pôsobnosti zákona, ktoré sa netýkajú finančného odškodňovania obetí úmyselných násilných trestných činov vyníma skupina obetí, ktorým bola trestným činom spôsobená ujma na zdraví (§ 123 ods. 1 Trestného zákona), t. j. akákoľvek ujma na zdraví vrátane ťažkej ujmy na zdraví (§ 123 ods. 3 Trestného zákona). Z tohto dôvodu navrhujeme slová „ublížené na zdraví“ nahradiť slovami „spôsobená ujma ma zdraví“, aby sa aj na obete trestných činov, ktorým bola spôsobená akákoľvek ujma na zdraví, ktorá nenapĺňa pojem ublíženia na zdraví a ťažkej ujmy na zdraví vzťahovali ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa práva, podpory a ochrany obetí trestných činov. Komplikácie spôsobuje, že pojem „ujma na zdraví“ návrh zákona v písmene i) definuje širšie ako Trestný zákon. Pojem „ublíženie na zdraví“ však návrh nedefinuje. Keďže navrhovaný zákon bude súčasťou platného právneho poriadku, na definíciu pojmu „ublíženie na zdraví“ sa použije definícia Trestného zákona, o to viac, že návrh zákona sa stane súčasťou právneho odvetvia trestného práva. Vymedzenie tohto pojmu teda musíme brať v úvahu. V prípade prijatia nami navrhovaného riešenia bude potrebné pristúpiť aj k úprave v písmene i) vymedzeného pojmu „ujma na zdraví“. Ide o pojem prevzatý zo zákona č. 215/2006 Z. z. Nepovažujeme takéto riešenie, t.j. prevzatie tohto pojmu za správne. Dochádza tým k zbytočnému zmätočnému výkladu pojmu „ujma na zdraví“ definovaného tak Trestným zákonom ako aj citovaným zákonom. Ako z ďalšieho znenia ustanovenia písmena d) vyplýva, ustanovenie písmena d) nesubsumuje morálnu ujmu pod pojem ujma na zdraví, ako to vyžaduje znenie písmena i), ale nanovo definuje obeť násilného trestného činu ako fyzickú osobu, ktorej je spôsobená morálna škoda (ujma) pri danom výpočte trestných činov. Toto ustanovenie nevyžaduje na naplnenie pojmu „obeť násilného trestného činu“ aj naplnenie podmienky spôsobenej ujmy na zdraví ako to však z dôvodu použitia spojky „a“ vyžaduje znenie písmena i). Ustanovenie bodu 1 používa pojem „morálna ujma“, ktorý zatiaľ používa len zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov vo vzťahu k maloletým osobám. Ostatné predpisy (minimálny počet) používajú pojem „morálna škoda“. Pre potreby zavedenia tohto pojmu v oblasti trestného práva by bolo potrebné v čl. III návrhu novelizovať § 46 ods. 1 a § 287 Trestného poriadku, ktoré používajú pojem „morálna škoda“. Upozorňujeme, že aj návrh zákona v § 2 písm. i) naďalej používa pojem „morálna škoda“.	O
MVSR	k § 2 písm. c) bod 2 7. Osobu vymedzenú v § 2 písm. c) bode 2 žiadame definovať odkazom na ustanovenie § 127 ods. 3 Trestného zákona (osoba vyššieho veku). Legálnu definíciu uvedenú v § 127 ods. 3 Trestného zákona považujeme na účely návrhu zákona za postačujúcu, nie sú dôvody na posun vekovej hranice v prípade obzvlášť zraniteľnej obete a takéto dôvody neuvádza ani predkladateľ.	O
MVSR	k § 2 písm. c) bod 4 8. V § 2 písm. c) bode 4 navrhujeme za slovom „ s ľuďmi“ uviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 179 Trestného zákona v znení zákona č. 204/2013 Z. z., za slovom „osoby“ uviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 208 Trestného poriadku, za slovom „skupinou“ odkaz n poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 129 ods. 2 Trestného zákona, za slovom „dôstojnosti“ uviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 199 až 203 Trestného zákona v znení zákona č. 204/2013 Z. z. a za slovom „terorizmu“ odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 140b Trestného zákona v znení neskorších predpisov.	O
MVSR	k § 2 písm. c) bod 5 9. V § 2 písm. c) bode 5 za slovom „násilím“ navrhujeme uviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa citoval § 122 ods. 7 Trestného zákona. Dávame na zvážanie, či predkladateľ nemal na mysli spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania spočívajúceho v páchaní trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy (§ 138 písm. d) Trestného zákona).	O
MVSR	všeobecné pripomienky k prvej časti návrhu zákona Do navrhovaného zákona je úplne transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315/57, 14.11.2012) (ďalej len „smernica“). Transpozícia je vykonaná bez ohľadu na existujúcu právnu úpravu (predovšetkým Trestný poriadok), najmä na štruktúru noriem trestného práva, čo do ucelenosti úpravy určitých právnych inštitútov, ako aj bez ohľadu na právny jazyk používaný vo vnútroštátnom práve. Princípom transpozície smernice je, aby bol dosiahnutý účel, cieľ, ktorý smernica sleduje. Nevyžaduje sa však, aby smernica bola transponovaná do jediného právneho predpisu. Tieto zmeny treba vždy vykonať s ohľadom na existujúce právne predpisy tak, aby bola zachovaná logická štruktúra a celistvosť určitého druhu právnej úpravy. V každom členskom štáte pritom môže ísť o iný typ úpravy, čo závisí od existujúceho právneho stavu a stupňa súladu tejto úpravy so smernicou. Napríklad pokiaľ ide o úpravu niektorých práv obete, o ktorých je podľa navrhovaného zákona určený subjekt povinný obeť informovať uvádzame, že tieto práva sú v súčasnosti právami poškodeného podľa Trestného poriadku, o ktorých je orgán činný v trestnom konaní (resp. aj súd) povinný poškodeného poučiť, pričom nedostatok poučenia má zásadný vplyv na zákonnosť konania.	O
MVSR	všeobecná pripomienka k druhej časti návrhu zákona Navrhovaný zákon upravuje okrem iného povinnosť poskytnúť obeti informácie, pričom tieto informácie sa čiastočne kryjú s obsahom poučenia poškodeného v trestnom konaní. Trestný poriadok je jedným zo základných kódexov právneho poriadku Slovenskej republiky a trestné konanie upravuje výlučným spôsobom. Preto je otázne, ako má byť riešené poučenie poškodeného, ak toto poučenie má podľa noriem európskeho práva obsahovať nielen ustanovenia upravujúce realizáciu procesných práv a podrobenie sa procesným povinnostiam poškodeného vzťahujúcich sa priamo na postup v trestnom konaní, ale aj ustanovenia upravujúce pomoc poškodenému, ktoré nemajú priamy vplyv na trestné konanie. Teda či je vhodné, aby právna úprava postupu orgánu činného v trestnom konaní pri poučení poškodeného (komplexne) bola upravená v jednom predpise alebo aby bola roztrieštená vo viacerých predpisoch. V súčasnosti je úprava poskytnutia niektorých informácií poškodenému a poučenia o niektorých právach poškodeného, ktoré sú predmetom navrhovaného zákona, obsiahnutá v § 49 Trestného poriadku. Toto riešenie zrejme predkladateľ návrhu nepovažuje za vhodné, keď uvažuje o vypustení týchto ustanovení a ich začlenení do osobitného predpisu. S touto úvahou je možné sa stotožniť, najmä s ohľadom na vnútornú nesúrodosť súčasnej úpravy § 49 Trestného poriadku, aj nesúrodosť s ostatnými normami a charakterom Trestného poriadku. Je vhodné, aby Trestný poriadok na jednej strane obsahoval iba povinnosť poučiť poškodeného o jeho procesných právach a procesných povinnostiach, pričom absencia tohto poučenia má vplyv na zákonnosť postupu v trestnom konaní. Na druhej strane je namieste, aby Trestný poriadok neobsahoval povinnosť informovať poškodeného o právach, ktorých realizácia má za cieľ ochrániť ho alebo pomôcť mu pri odstránení následkov trestného činu, ale ich realizovanie alebo nerealizovanie nemá žiadny zásadný vplyv na priebeh trestného konania, jeho zákonnosť a pod. Navrhovaný zákon (rovnako ako súčasné ustanovenie § 49 ods. 3 Trestného poriadku) žiadnym spôsobom nerieši otázku, aký následok bude mať na zákonnosť trestného konania alebo konkrétneho úkonu, ak poškodený nebude riadne informovaný podľa navrhovaného zákona. Zrejme navrhovateľ s absenciou tohto informovania nemieni spájať nezákonnosť trestného konania, čo možno považovať za legitímne. Nemožno sa však stotožniť so spôsobom transpozície smernice, keď dochádza k úplnej transpozícii do jedného predpisu bez akéhokoľvek ohľadu na existujúcu úpravu trestného konania a na charakter jednotlivých práv. Považujeme za nevyhnutné rozčleniť práva poškodeného upravené smernicou na dve skupiny podľa vyššie uvedených kritérií a nezahrnúť do navrhovaného zákona medzi povinnosti orgánov činných v trestnom konaní poučiť poškodeného napr. o práve na tlmočenie a preklad, o možnosti a podmienkach uzavretia zmieru a pod., a tieto práva naďalej ponechať na výlučnú úpravu v Trestnom poriadku. Súčasne je potrebné z existujúcich ustanovení Trestného poriadku vypustiť práva poškodeného, ktoré sú duplicitne obsiahnuté v navrhovanom zákone (napr. § 46 ods. 1 Trestného poriadku).	O
MZSR	Všeobecné V celom texte návrhu zákona odporúčame slová „v prípade“ nahradiť slovom „pri“ v príslušnom tvare, pred slovom „vrátane“ vypustiť čiarku, slovo „maximálne“ nahradiť slovom „najvyššia“, slovo „prináleží“ slovom „patrí“, slovo „zaistenia“ slovom „zabezpečenia“, za odkazy v texte návrhu zákona doplniť veľké zátvorky, v poznámke pod čiarou k odkazu 3 slová „zákon č. 576/2044 Z. z.“ odporúčame nahradiť slovami „zákon č. 576/2004 Z. z.“, v poznámke pod čiarou k odkazu 12 doplniť slová „v znení zákona č. 84/2014 Z. z.“, slovo „s výnimkou“ odporúčame nahradiť slovom „okrem“.	O
MZSR	Všeobecná pripomienka V celom texte návrhu zákona odporúčame slová „v prípade“ nahradiť slovom „pri“ v príslušnom tvare, pred slovom „vrátane“ vypustiť čiarku, slovo „maximálne“ nahradiť slovom „najvyššia“, slovo „prináleží“ slovom „patrí“, slovo „zaistenia“ slovom „zabezpečenia“, za odkazy v texte návrhu zákona doplniť veľké zátvorky, v poznámke pod čiarou k odkazu 3 slová „zákon č. 576/2044 Z. z.“ odporúčame nahradiť slovami „zákon č. 576/2004 Z. z.“, v poznámke pod čiarou k odkazu 12 doplniť slová „v znení zákona č. 84/2014 Z. z.“, slovo „s výnimkou“ odporúčame nahradiť slovom „okrem“.	O
MZVaEZSR