Vznesené Pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania

O

Verejnosť	447. Pripomienka k čl. III – § 132 ods. 3 V predsúdnom konaní sa bežne tá istá osoba vypočúva aj niekoľkokrát. Pričom vo väčšine prípadov sa výpoveď zhoduje z predchádzajúcou. Oznamovatelia alebo svedkovia sa tak cítia byť zbytočne zaťažovaný trestným konaním. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa vypočutie konal iba raz. Zopakovať by sa mohol len za určitých podmienok. Navrhovaná úprava má zvýšiť rýchlosť trestného konania, čo je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 132 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie : „(3) Svedok môže byť v predsúdnom konaní vypočutý iba raz, okrem prípadu ak je to potrebné alebo o to požiada obvinený za prítomnosti svojho obhajcu.“.	O
Verejnosť	441. Pripomienka k čl. II – § 59 ods. 5 V prípade uloženia trestu prepadnutia majetku odsúdený už nevlastní majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená škoda spôsobená trestným činom. Preto sa navrhuje, aby sa do hodnoty prepadnutého majetku vyplácala takáto škoda. Teda aj škoda spôsobená iným trestným činom, pre ktorý bol uložený takýto trest. Rovnako to platí aj v prípade, ak sa získal výťažok z exekúcie pri predaji majetku, ktorého sa páchateľ pred odsúdením zbavil Navrhovaná úprava má uspokojiť nárok na náhradu škody, čo je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 59 sa vkladá nový odsek 5, ktorý znie : „(5) Do hodnoty prepadnutého majetku a výťažku z exekúcie štát vypláca priznané nároky na náhradu škody spôsobenú trestným činom.“.	O
Verejnosť	440. Pripomienka k čl. II – § 59 ods. 4 V prípade uloženia trestu prepadnutia majetku po právoplatnom rozhodnutí už zväčša páchateľ nemá majetok, ktorý by mohol prepadnúť štátu. Jeho majetok tak bol kreatívne prevedený. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby právne úkony mimo bežných právnych úkonov boli voči štátu neúčinné. V takom prípade by štát mohol podať návrh na vykonanie exekúcie proti odsúdenému, v ktorom by špecifikoval a doložil ktoré právne úkony sú neúčinné. Exekútor by potom mohol takýto majetok predať a vyplatiť výťažok štátu. Tretie osoby by sa v exekučnom konaní mohli brániť vylúčením veci z exekúcie. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 59 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie : „(4) Nakladanie s majetkom mimo bežných právnych úkonov x) tri roky pred začatím trestného stíhania nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči štátu neúčinný a nárok štátu môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o trestnom stíhaní vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť.“. Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie : „x) § 61c zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.	O
Verejnosť	443. Pripomienka k čl. II – § 60 ods. 7 V prípade uloženia trestu prepadnutia veci sa situácia navrhuje riešiť obdobne ako pri prepadnutí majetku Navrhovaná úprava má uspokojiť nárok na náhradu škody, čo je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 60 sa vkladá nový odsek 7, ktorý znie : „(7) Ustanovenie § 59 ods. 5 sa použije obdobne.“.	O
Verejnosť	434. Pripomienka k čl. III – § 307 ods. 1 písm. c) V rámci ochrany obetí trestných činov sa navrhuje, aby im bola priznaná možnosť opravných prostriedkov aj proti rozhodnutiam o vine a treste. Nie je totiž žiadneho racionálneho odôvodnenia prečo by takého oprávnenie poškodený nemohol mať. Predsa vždy rozhoduje nestranný a nezávislý súd. Navrhovaná úprava má rozšíriť práva poškodeného, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 307 ods. 1 písm. c) sa za slovo „výroku“ vkladajú slová „o vine, uložení trestu a“.	O
Verejnosť	435. Pripomienka k čl. III – § 355 ods. 1 V rámci ochrany obetí trestných činov sa navrhuje, aby im bola priznaná možnosť opravných prostriedkov aj proti rozhodnutiam o vine a treste. Nie je totiž žiadneho racionálneho odôvodnenia prečo by takého oprávnenie poškodený nemohol mať. Predsa vždy rozhoduje nestranný a nezávislý súd. Navrhovaná úprava má rozšíriť práva poškodeného, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 355 ods. 1 sa za slovo „prokurátor“ vkladajú slová „a poškodený“.	O
Verejnosť	424. Pripomienka k čl. II – § 50 ods. 2 V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Vo väčšine prípadov, ak súd uloží páchateľovi náhradu škody, ktorá nie je uložená v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu, tak ju odsúdený nikdy nenahradí. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby náhrada škody bola vždy podmienkou odkladu. V prípade, ak odsúdený škodu nenahradí v skúšobnej dobe, tak sa neosvedčil a súd rozhodne o vykonaní trestu. Navrhovaná úprava má zvýšiť pravdepodobnosť náhrady škody poškodenému, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 50 ods. 2 sa slovo „spravidla“ nahrádza slovom „vždy“.	O
Verejnosť	426. Pripomienka k čl. III – § 2 ods. 1 a 2 V Trestnom poriadku chýba základné interpretačné pravidlo ustanovení zákona. Preto sa rovnako ako pre civilné sporové konanie navrhuje gramatický výklad, teda interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami, avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona. Každé ustanovenie zákona je potrebné vykladať ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 2 sa vkladajú nové odseky 1 a 2, ktoré znejú : „(1) Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, zásadami, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. (2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.“. Doterajšie odseky 1 až 20 sa označujú ako odseky 3 až 22.	O
Verejnosť	446. Pripomienka k čl. III – § 131 ods. 4 V trestnom poriadku nie je ustanovenie, ktoré by svedkovi priznávalo právo na zastupovanie advokátom. V praxi sa však toto právo svedkovi priznáva. Preto, ak svedok príde so svojim právnym zástupcom, výsluch sa vykoná za jeho prítomnosti. Preto sa navrhuje doplnenie zákona o toto právo. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 131 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie : „(4) Svedok má právo vypovedať za prítomnosti svojho obhajcu.“.	O
Verejnosť	437. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V - § 110 ods. 3 OZ Zmena Občianskeho zákonníka. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Teda bežné pohľadávky priznané súdom sa premlčujú za desať rokov avšak zaostalé výživné (ako opakujúce sa plnenia) sa premlčuje už za tri roky. V prípade, ak rodič dieťa je odsúdení pre zanedbanie povinnej výživy, je poškodený toto dieťa. Preto sa navrhuje odstránenie tejto nespravodlivosti, aby aj osoby, ktorým bolo určené výživné, boli chránené desaťročnou premlčacou dobou. Navrhovaná úprava má rozšíriť práva poškodeného, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 106 ods. 3 sa vypúšťa slovo „korupcie“. V § 110 ods. 3 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie: „Zaostalé výživné sa premlčuje za desať rokov.“.	O
Verejnosť	436. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V - § 106 ods. 3 OZ Zmena Občianskeho zákonníka. V prípade náhrady škody je subjektívna premlčacia doba dvojročná. Teda právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je tri roky. Ak však ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to však neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je škoda spôsobená trestným činom, tak trestný súd v adhéznom konaní rozhodne aj o výške škody, inak odkáže poškodeného na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Vo väčšine prípadov sa stáva, že trestný súd o škode nerozhodne. Potom sa poškodení začne domáhať náhrady škody v občianskom súdnom konaní, avšak súd žalobu zamietne pre námietku premlčania. Preto sa navrhuje, aby sa premlčacia doba pri práve na náhradu škody spôsobenú trestným činom vzťahovala na všetky trestné činy a nielen na niektorý trestný čin korupcie. Týmto sa posilní postavenie poškodeného z trestného činu. Navrhovaná úprava má rozšíriť práva poškodeného, čím je plne v súlade s cieľom právnej úpravy, a to s ochranou obetí trestných činov. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 106 ods. 3 sa vypúšťa slovo „korupcie“.	O
ÚJDSR	Odoslané bez pripomienok
NBÚSR	Odoslané bez pripomienok
MHSR	Odoslané bez pripomienok
ÚNMSSR	Odoslané bez pripomienok
MŽPSR	Odoslané bez pripomienok

Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:

O – obyčajná

Z – zásadná