Vznesené Pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania

§ 2 písm. c) bod 5
Pripomienka č. 2 V § 2 písm. c) bod 5 navrhujeme vypustiť slová „z dôvodu jej, pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania“. Odôvodnenie: Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti je počet trestných činov spáchaných s osobitným motívom pomerne nízky – menej ako 10 ročne pre kategórie § 140 písm. d) a f) TZ spolu. Jeden z hlavných dôvodov je ten, že je veľmi náročné preukázať subjektívny motív pre spáchanie trestného činu. Navrhovaná formulácia § 2 písm. c) bod 5 odkazom na motív spáchania násilného trestného činu preto zrejme neprispeje k rozšíreniu okruhu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov. Zoznam vymenovaných dôvodov (pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania) nemá oporu ani v smernici, ani v podrobnejšej analýze, ktorá by opodstatňovala práve takýto zoznam. Nie je zrejmé, prečo by práve tieto obete mali požívať vyššie práva, ako iné obete násilných trestných činov. Napríklad nie je zrejmé, že by bolo zvýšené riziko stať sa obeťou násilnej trestnej činnosti pre sexuálnu orientáciu, ani nie je jasné, prečo by osoby pre ich sexuálnu orientáciu mali požívať vyššie práva ako iné obete trestných činov – napríklad právo na bezplatnú špecializovanú odbornú pomoc, alebo práva pri vypočúvaní v trestnom konaní (aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať, aby výsluch v prípravnom konaní viedla osoba rovnakého pohlavia, aby výsluchy v prípravnom konaní viedla tá istá osoba, aby sa k výsluchu pribrala osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu a prispela tak k správnemu vedeniu výsluchu) a podobne. Ak má mať ustanovenie § 2 písm. c) bod 5 zmysel, treba ho formulovať všeobecnejšie, aby bolo aplikovateľné na všetky osoby, ktoré sa stali obeťami násilnej trestnej činnosti, prípadne len určitých závažnejších foriem násilnej trestnej činnosti, ktoré by opodstatňovali osobitný prístup k takýmto obetiam.

O
HFI	Čl. II Pripomienka č. 4 Navrhujeme vypustiť Čl. II, (doplnenie § 140 písm. e) Trestného zákona). Odôvodnenie: Dôvodová správa uvádza, že smernica zaväzuje Slovenskú republiku rozšíriť zoznam osobitných motívov o trestné činy z nenávisti kvôli pohlaviu a rodu. Takéto odôvodnenie neobstojí, pretože takáto povinnosť zo smernice nevyplýva. Smernica sa zameriava na ochranu obetí trestných činov, a to najmä formou poskytovania náležitých informácií, podporou a ochranou týchto obetí, či garantovaním možnosti zúčastniť sa na trestnom konaní. Smernica nezaväzuje členské štáty meniť osobitné motívy trestných činov. Problematiku rozširovania osobitných motívov o kategóriu rodu vnímame obzvlášť citlivo kvôli problematickému chápaniu pojmu rod vo význame gender, o čom sme písali viac v predchádzajúcich pripomienkach č. 1 a 3.	Z
HFI	§ 2 písm. c) bod 5 V § 2 písm. c) bod 5 navrhujeme vypustiť slovo „rodu“. Odôvodnenie: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica“) opakovane používa pojem „rod“ vo význame „gender“, teda v súvislosti s pohlavím. Sme proti tomu, aby sa do navrhovaného zákona zavádzal pojem „rod“, ktorý by sa vnímal v tomto význame. Slovenská legislatíva pozná pojem rod predovšetkým vo význame pôvodu (spoločenstva potomkov určitých predkov), a takto je tento pojem chápaný aj Ústavou Slovenskej republiky. Je pravda, že niektoré zákony začali tento pojem používať aj v inom význame (gender), ktorý odporuje Ústave SR, a vnáša do právneho poriadku nejednoznačnosť a chaotickosť. Použitie slova „rod“ v kontexte pohlavia je preto nevhodné a je potrebné od neho upustiť. Navyše, preklad slova „gender“ do slovenskej legislatívy slovom „rod“ odporuje pravidlám slovenského pravopisu, ktorý takýto význam slova rod nepozná (porovnaj http://slovniky.korpus.sk/) a je preto nezákonný. Ak sa týmto slovom majú myslieť muži a ženy, slovo „gender“ by sa malo správne prekladať ako „pohlavie“, ktoré je významovo najbližšie. Ak takýto preklad nepostačuje (čo nie je problém tejto smernice), malo by sa použiť iné slovo, napríklad priamo cudzie slovo „gender“, ako to robí zákonodarca v Českej republike (kde platia obdobné pravidlá pravopisu ako na Slovensku). Na účely preberania smernice je dôležité uviesť, že Európska únia nepožaduje od členských štátov, aby do svojho právneho poriadku zaviedli popri diskriminačnom kritériu založenom na „pohlaví“ aj ďalšie diskriminačné kritérium založené na genderi. Jedným z cieľov smernice je chrániť ženy, a z rôznych jazykových verzií smernice (porovnaj napr. českú jazykovú verziu) vyplýva, že táto ochrana je plne zabezpečená odkazom na „pohlavie“, teda bez potreby používania pojmu „gender“. To znamená, že hoci slovenská jazyková verzia smernice uvádza opakovane pojem „rod“ vo význame „gender“, zavedenie tohto pojmu do vnútroštátneho práva nie je potrebné. Vzhľadom na právne a pravopisné problémy s použitím slova „rod“ vo význame gender, ako aj na problém prijateľnej definície takéhoto pojmu (ako ukázala diskusia o Istanbulskom dohovore definícia gender ako sociálneho konštruktu je značne ideologicky problematická), by sa do nového zákona tento pojem nemal vôbec vnášať.	Z
HFI	§ 3 ods. 2 V § 3 ods. 2 navrhujeme vypustiť pojem „rod“. Odôvodnenie: Podobne ako pri našej pripomienke č. 1 aj v tomto prípade považujeme použitie slova rod za problematické. Nie je jasné, v akom zmysle sa tento pojem používa a má interpretovať – či vo význame „gender“ alebo vo význame „pôvodu“, teda spoločenstva potomkov určitých predkov. Sme proti tomu, aby sa do nášho právneho poriadku zavádzal pojem „rod“ vo význame „gender“, alebo aby hrozilo, že sa takto môže v budúcnosti interpretovať. Odporuje to zaužívanému významu tohto pojmu v našej ústave a iných právnych predpisoch, a tiež slovenskému pravopisu. Ako sme už uviedli, implementácia smernice nevyžaduje, aby sme do nášho vnútroštátneho právneho poriadku zavádzali nové diskriminačné kritérium „gender“. Požitie slova „rod“ vo význame „pôvodu“ by sme považovali za akceptovateľné, muselo by však byť zrejmé, že zákonodarca používa pojem rod práve v takomto význame. Za vhodné riešenie by sme považovali použitie zoznamu diskriminačných kritérií verným prepisom čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, s explicitným uvedením, že v tomto predpise má zákonodarca na mysli práve takýto význam slova rod.	Z
HRL	§10 ods. 1 Navrhujeme doplniť okruh osôb, ktoré môžu získať odškodnenie podľa navrhovaného zákona o nasledujúce kategórie osôb: azylant, cudzinec s doplnkovou ochranou, cudzinec s dočasným útočiskom, maloleté dieťa bez sprievodu s udeleným pobytom v SR, obeť obchodovania s ľuďmi - cudzinec a cudzinec s udeleným tolerovaným pobytom podľa §58 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. V prvom rade sa prihovárame o začlenenie osôb, ktoré majú v SR udelený azyl, doplnkovú ochranu alebo dočasné útočisko. Tieto osoby sa z vážnych dôvodov nemôžu vrátiť do svojej krajiny a majú na území SR udelenú medzinárodnú ochranu, preto nie je dôvod na to, aby nemohli získať odškodnenie od štátu v prípade, ak sa im tu v dôsledku násilného trestného činu stane ujma na zdraví. Zároveň, SR pozná niekoľko druhov azylov – azyl podľa §8 písm. a (azyl podľa Dohovoru OSN z r. 1951 o právnom postavení utečencov), podľa §8 písm. b) (tzv. ústavný azyl), azyl podľa §9 (azyl z humanitných dôvodov) a azyl podľa §10 (azyl za účelom zlúčenia rodiny). Doplnková ochrana sa udeľuje podľa §13a a 13b (doplnková ochrana za účelom zlúčenia rodiny). Dočasné útočisko je upravené v §29 a v §31a (za účelom zlúčenia rodiny). Navrhujeme, aby všetky tieto osoby boli zaradené medzi osoby, ktoré môžu požiadať štát o odškodnenie. Ďalej navrhujeme, aby medzi osoby, ktoré môžu požiadať o odškodnenie boli zaradené aj obete obchodovania s ľuďmi - cudzinci. Mechanizmus odškodňovania obetí obchodovania s ľuďmi je tiež jedným z odporúčaní druhej monitorovacej správy GRETA vo vzťahu k SR (bod 140, str. 31: 140. Moreover, given that obtaining of compensation from the offenders is particularly difficult, GRETA considers that the Slovak authorities should set up a State compensation scheme which is accessible to all victims of THB, regardless of their nationality and residence status). Máme za to, že trestný čin obchodovania s ľuďmi je v súčasnosti natoľko medzinárodne previazaný, že nie je možné vylúčiť obete obchodovania s ľuďmi z možnosti získať odškodnenie v prípade, ak sa tento trestný čin vzťahuje aj k Slovensku. Podporne poukazujeme na rozsudok ESĽP Rantsev proti Cypru a Rusku, kde ESĽP skonštatoval, že z čl. 4 Dohovoru členským štátom vyplývajú pozitívne záväzky spočívajúce v ochrane a podpore obetí obchodovania s ľuďmi. V najnovšom rozsudku Chowduri a ostatní proti Grécku (z 30.3.2017) ESĽP skonštatoval, že obchodovanie s ľuďmi zahŕňa aj situáciu nútenej práce a pracovného vykorisťovania a že Grécko porušilo svoje záväzky vyplývajúce z čl. 4(2) Dohovoru (zákaz nútenej práce) aj tým, že neposkytlo ochranu obetiam tohto činu. Preto navrhujeme, aby prístup k odškodneniu mali aj obete nelegálneho zamestnávania podľa §58 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov („Policajný útvar na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo nelegálne zamestnanej maloletej osobe, ak je prítomnosť tohto štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania.“). Treba podotknúť, že v takomto prípade sú obeťami osoby, ktoré boli zamestnávané na území SR a prispievali do systému/resp. firmy, ktoré ich zamestnávali resp. vykorisťovali prispievali do systému, nie je preto dôvod, prečo by nemali mať nárok na odškodnenie za spôsobenú ujmu. V tomto prípade ide o TČ podľa § 251a ods. 2 písm. c) TZ. Maloletí bez sprievodu: Prihovárame sa, aby nárok na odškodnenie mali aj deti bez sprievodu, ktoré sa nájdu na území SR a majú tu udelený pobyt (zväčša ide o tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. a) zákona 404/2011, neskôr môžu mať aj trvalý pobyt). Tieto deti majú na Slovensku zaručené privilegované postavenie, majú nárok na špeciálnu ochranu, sú hneď po nájdení umiestnení do detského domova, nemôžu byť vyhostené ( s výnimkou, ak by to bolo v ich najlepšom záujme), štát sa musí o nich postarať. Ak by sa takéto dieťa na našom území stalo obeťou násilia (napríklad zo strany prevádzačov, ktorí môžu byť zadržaní spolu s ním a súdení v SR), malo by mať právo požiadať o odškodnenie ( sú známe prípady, kedy tieto deti sú počas cesty prevádzačmi znásilňované, bité a pod., pričom prevádzačom nemusí byť nevyhnutne cudzinec, aj v SR sú to často práve občania SR). Momentálne ide zväčša o deti z Afganistanu, Somálska a pod., čiže tam by tiež neprichádzala do úvahy možnosť dohody o vzájomnosti a okrem toho, nie je ich veľa, takže nepredpokladám záťaž pre štátny rozpočet. Myslíme si, že začlenenie týchto kategórií osôb by nemalo významne zvýšiť výdavky štátneho rozpočtu. Počet azylantov a osôb s doplnkovou ochranou je veľmi nízky, napríklad v r. 2017 k dnešnému dňu (1.8.2018), to bolo len 18 ľudí, ktorým bol udelený azyl a 18 ľudí, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana (http://www.minv.sk/?statistiky-20). Naša organizácia v súčastnosti zastupuje jedinú klientku - azylantku zo Somálska, ktorá je obeťou rasovo motivovaného trestného činu. Vzhľadom na uvedené nepredpokladáme, že by v budúcnosti po prijatí tohto zákona išlo o veľký počet ľudí, ktorí by mali nárok na postup podľa tohto zákona. Chceme tiež podotknúť, že osoby, ktoré majú v SR medzinárodnú ochranu, sa nemôžu vrátiť do svojej domovskej krajiny, oni teda nemajú inú možnosť, kde si uplatniť svoj nárok na odškodnenie, len v SR. To isté platí pre deti bez sprievodu, tých je každoročne zachytených veľmi málo - podľa štatistík ÚHCP, za prvý polrok 2017 bolo u nás zadržaných len 19 takýchto detí a minulý rok za rovnaký čas len 18 (http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2017/2017-I.polrok-UHCP-SK.pdf). Ani tu nie je predpoklad, že by išlo o veľké počty poškodených. Poukazujeme tiež na to, že ak tu tieto deti ostanú, sú v starostlivosti slovenského detského domova v Medzilaborciach. Aj z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa nie je dôvod, aby sme im neumožnili prístup k odškodneniu podľa tohto zákona. Rovnaká štatistika ÚHCP ďalej hovorí o tom, že v prvom polroku 2017 bolo identifikovaných 55 obetí obchodovania s ľuďmi, pričom za rovnaký čas 2016 to bolo len 47. Ani tu nepredpokladáme, že by obete obchodovania s ľuďmi výrazne navýšili rozpočet určený na tento zákon. Z pohľadu medzinárodných záväzkov by mali byť zaradené do pôsobnosti zákona. Rovnaké začlenenie navrhujeme aj do §18 (1) navrhovaného zákona. Máme za to, že týchto osôb nie je v SR veľa a ide o špecifické kategórie cudzincov, ktoré buď majú medzinárodnú ochranu, alebo sa má s nimi osobitne zaobchádzať a preto by mali mať aj nárok na pomoc zo strany ministerstva, ak sa stanú obeťami v zahraničí.	Z
HRL	§ 18 ods. 1 Prihovárame sa začlenenie rovnakých kategórií osôb, ako sme navrhli v pripomienke k § 10 ods. 1 navrhovaného zákona.	Z
HRL	§18 ods. 1 Rovnaké kategórie osôb ako v prípade §10 (1) navrhujeme doplniť aj do §18 (1).	Z
HRL	§10 ods. 1 Toto ustanovenie navrhujeme doplniť o nasledujúce kategórie osôb: azylant, cudzinec s doplnkovou ochranou, cudzinec s dočasným útočiskom, maloleté dieťa bez sprievodu s udeleným pobytom v SR, obeť obchodovania s ľuďmi, cudzinec s udeleným tolerovaným pobytom podľa §58 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. V prvom rade sa prihovárame o začlenenie osôb, ktoré majú v SR udelený azyl, doplnkovú ochranu alebo dočasné útočisko. Tieto osoby sa z vážnych dôvodov nemôžu vrátiť do svojej krajiny a majú na území SR udelenú medzinárodnú ochranu, preto nie je dôvod na to, aby nemohli získať odškodnenie od štátu v prípade, ak sa im tu v dôsledku násilného trestného činu stane ujma na zdraví. Zároveň, SR pozná niekoľko druhov azylov – azyl podľa §8 písm. a (azyl podľa Dohovoru OSN z r. 1951 o právnom postavení utečencov), podľa §8 písm. b) (tzv. ústavný azyl), azyl podľa §9 (azyl z humanitných dôvodov) a azyl podľa §10 (azyl za účelom zlúčenia rodiny). Doplnková ochrana sa udeľuje podľa §13a a 13b (doplnková ochrana za účelom zlúčenia rodiny). Dočasné útočisko je upravené v §29 a v §31a (za účelom zlúčenia rodiny). Navrhujeme, aby všetky tieto osoby boli zaradené medzi osoby, ktoré môžu požiadať štát o odškodnenie. V súčasnosti ministerstvo vnútra eviduje, že v r. 2017 bolo 18 ľuďom udelený azyl a 18 ľuďom poskytnutá doplnková ochrana (k 1.8.2017, http://www.minv.sk/?statistiky-20). My v súčasnosti zastupujeme len jedinú klientku, ktorá by v prípade prijatia našej pripomienky mohla mať nárok na odškodnenie podľa tohto zákona. Preto si myslíme, že táto zmena nebude mať žiadny dopad na výšku financií, ktoré budú určené na vykonanie uvedeného ustanovenia. Ďalej navrhujeme, aby medzi osoby, ktoré môžu požiadať o odškodnenie boli zaradené aj obete obchodovania s ľuďmi bez ohľadu na národnosť a štátnu príslušnosť. Mechanizmus odškodňovania obetí obchodovania s ľuďmi je tiež jedným z odporúčaní druhej monitorovacej správy GRETA vo vzťahu k SR (bod 140, str. 31: 140. Moreover, given that obtaining of compensation from the offenders is particularly difficult, GRETA considers that the Slovak authorities should set up a State compensation scheme which is accessible to all victims of THB, regardless of their nationality and residence status). Máme za to, že trestný čin obchodovania s ľuďmi je v súčasnosti natoľko medzinárodne previazaný, že nie je možné vylúčiť obete obchodovania s ľuďmi z možnosti získať odškodnenie v prípade, ak sa tento trestný čin vzťahuje aj k Slovensku. Podporne poukazujeme na rozsudok ESĽP Rantsev proti Cypru a Rusku, kde ESĽP skonštatoval, že z čl. 4 Dohovoru členským štátom vyplývajú pozitívne záväzky spočívajúce v ochrane a podpore obetí obchodovania s ľuďmi. V najnovšom rozsudku Chowduri a ostatní proti Grécku (z 30.3.2017) ESĽP skonštatoval, že obchodovanie s ľuďmi zahŕňa aj situáciu nútenej práce a pracovného vykorisťovania a že Grécko porušilo svoje záväzky vyplývajúce z čl. 4(2) Dohovoru (zákaz nútenej práce) aj tým, že neposkytlo ochranu obetiam tohto činu. Preto navrhujeme, aby prístup k odškodneniu mali aj obete nelegálneho zamestnávania podľa §58 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov („Policajný útvar na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo nelegálne zamestnanej maloletej osobe, ak je prítomnosť tohto štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania.“). Treba podotknúť, že v takomto prípade sú obeťami osoby, ktoré boli zamestnávané na území SR a prispievali do systému/resp. firmy, ktoré ich zamestnávali resp. vykorisťovali prispievali do systému, nie je preto dôvod, prečo by nemali mať nárok na odškodnenie za spôsobenú ujmu. V tomto prípade ide o TČ podľa § 251a ods. 2 písm. c) TZ. Podľa štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície, za prvý polrok 2017 bolo identifikovaných len 55 obetí obchodovania s ľuďmi, minulý rok za rovnaký čas len 47 (http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2017/2017-I.polrok-UHCP-SK.pdf). Znova nejde o počet, ktorý by výrazným spôsobom ovplyvnil výšku finančných prostriedkov. Maloletí bez sprievodu: Prihovárame sa, aby nárok na odškodnenie mali aj deti bez sprievodu, ktoré sa nájdu na území SR a majú tu udelený pobyt (zväčša ide o tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. a) zákona 404/2011, neskôr môžu mať aj trvalý pobyt). Tieto deti majú na Slovensku zaručené privilegované postavenie, majú nárok na špeciálnu ochranu, sú hneď po nájdení umiestnení do detského domova, nemôžu byť vyhostené ( s výnimkou, ak by to bolo v ich najlepšom záujme), štát sa musí o nich postarať. Ak by sa takéto dieťa na našom území stalo obeťou násilia (napríklad zo strany prevádzačov, ktorí môžu byť zadržaní spolu s ním a súdení v SR), malo by mať právo požiadať o odškodnenie ( sú známe prípady, kedy tieto deti sú počas cesty prevádzačmi znásilňované, bité a pod., pričom prevádzačom nemusí byť nevyhnutne cudzinec, aj v SR sú to často práve občania SR). Momentálne ide zväčša o deti z Afganistanu, Somálska a pod., čiže tam by tiež neprichádzala do úvahy možnosť dohody o vzájomnosti a okrem toho, nie je ich veľa (podľa štatistiky ÚHCP za prvý polrok to je len 19 detí bez sprievodu, ktoré boli zadržané v SR), takže nepredpokladáme záťaž pre štátny rozpočet. Rovnaké začlenenie navrhujeme aj do §18 (1) navrhovaného zákona. Máme za to, že týchto osôb nie je v SR veľa a ide o špecifické kategórie cudzincov, ktoré buď majú medzinárodnú ochranu, alebo sa má s nimi osobitne zaobchádzať a preto by mali mať aj nárok na pomoc zo strany ministerstva, ak sa stanú obeťami v zahraničí.	Z
Inakosť	§2, písm. c), ods. 5 a § 3 ods. 2 Navrhovaný zákon v §2, písm. c), ods. 5 definuje skupinu obzvlášť zraniteľných obetí "z dôvodu jej, pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania". Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ uvádza v tejto súvislosti aj kategórie rodový prejav (vyjadrenie) a rodová identita. Navrhujeme ich preto pridať alebo uviesť, že pojem rod zahŕňa aj tieto kategórie. V § 3 ods. sa nachádza zákaz "akejkoľvek diskriminácie založenej na pohlaví, rode, náboženskom vyznaní alebo viere, rase, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotnom stave, veku, sexuálnej orientácii, rodinnom stave, farbe pleti, jazyku, politickom alebo inom zmýšľaní, národnom alebo sociálnom pôvode, majetku alebo inom postavení." V tzv. antidiskriminačnom zákone je v obdobnom ustanovení vysvetlené že pojem pohlavie sa vzťahuje aj na pohlavnú identifikáciu, pod čím chápeme rodovú identitu. Navrhujeme to obdobne ustanoviť tu, ideálne uviesť priamo rodovú identitu, prípadne uviesť, že je zahrnutá pod pojmom rod (v menej ideálnej verzii pod pojem pohlavie). Z navrhnutého textu oboch ustanovení vzniká dojem, že sa netýkajú transrodových osôb, čo je v rozpore so spomínanou Smernicou EÚ a európskym právom ako takým. Práve transrodoví ľudia sú navyše aj podľa výskumov realizovaných na Slovensku obeťami násilných trestných činov spomedzi LGBTI ľudí v najväčšej miere.	Z
KBS	K čl. II, k § 140 písm. e) Trestného zákona Navrhujeme vypustiť pojem "rod". Odôvodnenie: Preberaná Smernica 2012/29 neukladá povinnosť členským štátom prevziať povinnosť vo vzťahu k obetiam trestných činov zavedením pojmu „gender“ do vnútroštátnej legislatívy. Pojem „rod“, tak ako ho používa návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Poukazujeme na české jazykové vyjadrenie v Smernici 2012/29, ktorá všade správne používa pojem „pohlavie“, a teda v návrhu tohto nového zákona a novele Trestného poriadku by sa mal objaviť iba pojem „pohlavie“. Pojem "rod", tak ako ho používa návrh tohto zákona je v rozpore a) s významom pojmu "rod", ktorý používa Ústava Slovenskej republiky b) s významom vyplývajúcim zo Smernice EÚ, ktorá sa preberá do nášho právneho poriadku, nakoľko táto smernica vyplýva z primárneho práva EÚ - zo Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tieto žiadny pojem „rod“ vo význame „gender“ nepoznajú c) s § 3 Zákona 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov s korpusom Slovníka Slovenského jazyka, kodifikovanom Jazykovedným ústavnom Ľudovíta štúra Slovenskej republiky Ad a) Ústava Slovenskej republiky používa pojem „rod“ ako aj pojem „pohlavie“, pričom pojem „rod“ nijako neodkazuje na kategóriu „žien a mužov“, keďže žena a muž sú kategórie pohlavia. Ústava SR používa pojem „rod“ v jeho obvyklom lingvistickom význame, ako je uvedené v Slovníku slovenského jazyka, teda s odkazom na predkov a potomkov, na líniu rodu. Takýto význam osobitného motívu trestného činu však nevyplýva z preberanej smernice, preto je potrebné v novom zákone a odkazovanom Trestnom zákone zaviesť iba pojem „pohlavie“. Ad b) Primárne právo Európskej únie je základom pre všetky predpisy sekundárneho práva, teda aj pre Smernice, a teda preklad smerníc do jednotlivých jazykov nemôže byť v rozpore s obsahom a významom pojmov, ktoré používa primárne právo EÚ. Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie ako pramene primárneho práva, v kvalite medzinárodnej zmluvy, poznajú pojem pohlavie, v anglickom znení „sex“. Slovenské znenie preberanej Smernice bezdôvodne/neodôvodnene používa pojem „rod. Poukazujeme na české znenie Smernice, ktorá pre anglický pojem „gender“, používa pojem „pohlavie“, nakoľko toto je pravým obsahovým významom a účelom smernice, ktorý musí byť v súlade s primárnym právom EÚ. Vnútroštátny zákonodarca sa nesmie odvolávať na zjavne chybný (i keď dlhodobo) preklad pojmu „gender“ do slovenského jazyka, ktorý je spôsobený iba neznalosťou právnych významov zo strany slovenských prekladateľov a právnikov-lingvistov na príslušnom oddelení, ako aj smerom prekladov – teda použitých zdrojových jazykov pri preklade do slovenčiny. Poukazujeme na to, že napr. nemčina, chorvátčina, čeština, slovinčina, poľština prekladajú anglický pojem „gender“ ako pohlavie, „gender identity“ ako pohlavná identita, teda tak, ako to vyplýva z obsahu a významu primárneho práva EÚ. Poukazujeme na to, že pojem „rod“, tak ako ho chce zaviesť nový zákon a novela Trestného zákona, spôsobuje ďalšiu protiústavnosť v právnom systéme Slovenskej republiky, ako aj samotný nesúlad s obsahom a účelom preberanej smernice a jej podklade v primárnom práve EÚ. Poukazujeme na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá potvrdzuje princíp, že žiadna jazyková verzia predpisu nemá prednosť pred inou jazykovou verziou, všetky oficiálne jazyky EÚ majú rovnoprávne postavenie. Dokonca ani väčšinová prevaha jedného významu prekladu neodôvodňuje správnosť použitia (Princíp stanovený Súdnym dvorom EÚ vo veci CILFIT C-283/81, podľa ktorého výklad ustanovenia práva EÚ vyžaduje porovnanie rôznych jazykových verzií; rovnako pri výklade existuje zákaz izolácie jednej jazykovej verzie, (vec Stauder 29/69); súd musí pri pochybnostiach vykladať predpis v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu - prípad Bouchereau 30/77). Teda, je to samotný účel a systematika, ako aj základný princíp súladu sekundárneho práva s primárnym právom EÚ musí prevážiť pri transpozícii smernice do vnútroštátneho právneho poriadku. Primárne právo EÚ operuje s pojmom pohlavia, a preto samotným účelom akéhokoľvek sekundárneho práva nemôže byť zavedenie takého významu pojmu, ktorý by išiel nad rámec práv a povinností uvedených v primárnom práve EÚ. Samotný text preberanej smernice rovnako používa pojem pohlavie, ako je jasne vidieť nielen z českého znenia. Pre chybné prebratie obsahu smernice nemôže byť dôvodom argument, že niektoré sekundárne právo v niektorých (nie všetkých) jazykových verziách používa nekorektné právne pojmy, ktoré nie sú obsahovo v súlade s primárnym právom EÚ, resp. vnášajú jazykovú neprehľadnosť a nejednotnosť do právneho systému. Ad c) Pojem „ROD“ (Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) Rod: rod -u m. 1. rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie: starý r., šľachtický r. 2. odb. zákl. jednotka v prvotnom polit.-ekon. systéme 3. zool., bot. systematická jednotka zahŕňajúca najbližšie príbuzné druhy živočíchov al. rastlín 4. pôvod (význ. 2): bola zemianskeho r-u; je r-om Slovák 5. narodenie, zrod: je nadaný od r-u 6. lingv.: (gram.) r. gram. kategória vyjadrujúca príslušnosť podst. m. do jednej z troch zákl. skupín: mužský, ženský, stredný r.; slovesný r. gram. kategória vyjadrujúca vzťah slovesného deja k jeho východisku a k podmetu; rodový príd. k 1 – 3, 6: r-é tradície, r-é zriadenie; r-é znaky; r-é prípony (Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) Pojem „POHLAVIE“ Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) pohlavie -ia s. 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích): novorodenec mužského p-ia 2. súhrn ženských al. mužských jedincov: počtom prevládlo ženské p.; hovor.: nežné p. ženy; silné p. muži 3. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo; pohlavný príd.: p-á výchova, p-é orgány; p. styk súlož; pohlavne prísl.: p. dospelý; pohlavnosť -i ž. fyz. vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život; pohlavný pud, sexuálnosť, sexualita Podľa §3 Zákona 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov sa pri tvorbe právneho predpisu používa štátny jazyk v kodifikovanej podobe, najmä z hľadiska jazykovej, štylistickej a významovej správnosti. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným právne záväzným aktom Európskej únie. Vzhľadom na citované znenie § 3 zdôrazňujeme „pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným právne záväzným aktom Európskej únie“. Teda, zavedenie pojmu „rod“ v slovenskom obvyklom význame a ústavnom význame línie predkov a potomkov nie je účelom preberanej smernice. Účelom preberanej smernice nie je ani zavedenie sociálneho konštruktu „gender“, ale pomoc obetiam násilia založeného na pohlaví, preto je potrebné zaviesť do novej legislatívy iba pojem „pohlavie“. Ak chce zákonodarca do právneho poriadku definovať nové pojmy s novým obsahom, musí tak vykonať terminologicky presne a jasne, a to až vtedy, ak bude mať na takúto zmenu väčšinový súhlas. Poukazujeme inšpiratívne na český právny poriadok, ktorý pre nové kategórie zavádza pojem „gender“, (avšak nie pri tejto konkrétnej preberanej smernici) a to z dôvodu jasnej a presnej odlíšiteľnosti obsahu konceptov. Je neprípustné akceptovať, že v súčasnosti panuje v systéme slovenského právneho poriadku právny chaos a nejednoznačnosť, ktorú zaviedlo obsahovo nekorektné a jazykovo nekodifikované používanie pojmu „rod“ v niektorých právnych predpisoch, zatiaľ čo v iných právnych predpisoch sa pojem „rod“ používa tak, ako ho obsahovo mal na mysli ústavodarca pri príprave Ústavy Slovenskej republiky a tak, ako je tomu v súčasnej verzii kodifikovaného slovenského jazyka. Žiaľ, v súčasnom právnom poriadku je niekoľko protiústavných zákonov, ktoré priamo odporujú ústave a zákonu o tvorbe právnych predpisov, tým, že zavádzajú pre rôzne kategórie ten istý pojem. V záujme zachovania právnej istoty by mal zákonodarca obmedziť ďalšie zavádzanie protiústavného významu pojmu, ba práve sa usilovať napraviť tento stav. Je neakceptovateľné, ak sa zákonodarca, ktorý by mal dbať na konzistentnosť a vnútornú nerozpornosť právneho systému, uchýli k pseudo-argumentu, že veď sa pojem „rod“ vo význame sociálneho konštruktu „gender“ už masovo používa, aj v slovenskom jazyku, aj zo strany štátnych orgánov a aj v (niektorých chybných prekladoch) sekundárneho práva EÚ (nie v primárnom). V práve platí princíp, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, a teda analogicky z chyby a chybného používania pojmu, ktorý odporuje jednak korpusu Slovenského jazyka a jednak Ústave Slovenskej republiky, nemôže vzniknúť nový jazykový a právny obsah ako ani žiadny právny dôsledok. Uvedené analogicky platí aj pre sekundárne právo EÚ. Sekundárne právo EÚ nesmie zakladať viac povinností pre členské štáty, ak je to v rozpore s primárnym právom EÚ. Ak teda niektoré jazykové verzie sekundárneho práva EÚ používajú pre pojmy pohlavia (kategórie žien a mužov) anglický koncept „gender“ (k tomu pozri posun v korpuse anglického jazyka od biologického „sex“ k sociálnemu významu „gender“), z tohto nevzniká žiadny právny úzus v zmene obsahu či významu samotného konceptu. Ak niektoré členské štáty chcú zavádzať nové právne pojmy do svojich právnych poriadkov, (ako napríklad Česká republika má právne odlíšené pojmy pohlavie, rod (pôvod), gender), a neodporuje to ich ústavným princípom, môže si takéto pojmy zavádzať, ale jasne právne oddeliteľné. V Slovenskej republike neexistuje žiadny konsenzus, aby sa zavádzal do právneho poriadku nový pojem „gender“ alebo aby sa vytváral dvojitý obsah pre pojem „rod“, pretože na toto nie je zhoda v kvantite väčšiny. Ak sa do niektorých právnych noriem dostal pojem „rod“ na základe lobistickej činnosti niektorých subjektov, nevznikol tým žiadny právny dôsledok či povinnosť pre zákonodarcu rozširovať tento lingvisticky obsahovo nesprávne používaný pojem do iných právnych predpisov. Žiadnym „množstevným“ tlakom, v zmysle „čím viac chybných zákonov, tým rýchlejšie sa zmení obsah právneho pojmu“, totiž k takejto zmene nedôjde, a to z dôvodu, že odporuje na vnútroštátnej úrovni Ústave Slovenskej republiky, na úrovni EÚ odporuje primárnemu právu EÚ. Rovnako na úrovni medzinárodného práva žiadny právny záväzok pre štáty pre nový pojem „gender“ v zmysle sociálneho konštruktu neexistuje. Ak sa niektoré štáty v medzinárodnom priestore hlásia k zavedeniu nového sociálneho konštruktu „gender“, tak je to ich právo, ale z tejto ich činnosti nevzniká žiadna povinnosť ďalším štátom, aby takúto prax iných štátov akceptovali. Ak si niektorá časť spoločnosti zamieňa sociologické aspekty či pojmy iných disciplín s obsahom právnych povinností a s obsahom právnych pojmov, je to dôsledok hrubej neznalosti fungovania, účelu a zmyslu práva. Ak však takýmto právne neodborným spôsobom postupuje aj zákonodarca, neostáva nič iné, len podrobiť jeho činnosť kontrole.	Z
KBS	k § 2 písm. c), bod 5 zákona o ochrane a podpore obetí trestných činov Navrhujeme vypustiť pojem "rod". Odôvodnenie: Preberaná Smernica 2012/29 neukladá povinnosť členským štátom prevziať povinnosť vo vzťahu k obetiam trestných činov zavedením pojmu „gender“ do vnútroštátnej legislatívy. Pojem „rod“, tak ako ho používa návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Poukazujeme na české jazykové vyjadrenie v Smernici 2012/29, ktorá všade správne používa pojem „pohlavie“, a teda v návrhu tohto nového zákona a novele Trestného poriadku by sa mal objaviť iba pojem „pohlavie“. Pojem "rod", tak ako ho používa návrh tohto zákona je v rozpore a) s významom pojmu "rod", ktorý používa Ústava Slovenskej republiky b) s významom vyplývajúcim zo Smernice EÚ, ktorá sa preberá do nášho právneho poriadku, nakoľko táto smernica vyplýva z primárneho práva EÚ - zo Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tieto žiadny pojem „rod“ vo význame „gender“ nepoznajú c) s § 3 Zákona 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov s korpusom Slovníka Slovenského jazyka, kodifikovanom Jazykovedným ústavnom Ľudovíta štúra Slovenskej republiky Ad a) Ústava Slovenskej republiky používa pojem „rod“ ako aj pojem „pohlavie“, pričom pojem „rod“ nijako neodkazuje na kategóriu „žien a mužov“, keďže žena a muž sú kategórie pohlavia. Ústava SR používa pojem „rod“ v jeho obvyklom lingvistickom význame, ako je uvedené v Slovníku slovenského jazyka, teda s odkazom na predkov a potomkov, na líniu rodu. Takýto význam osobitného motívu trestného činu však nevyplýva z preberanej smernice, preto je potrebné v novom zákone a odkazovanom Trestnom zákone zaviesť iba pojem „pohlavie“. Ad b) Primárne právo Európskej únie je základom pre všetky predpisy sekundárneho práva, teda aj pre Smernice, a teda preklad smerníc do jednotlivých jazykov nemôže byť v rozpore s obsahom a významom pojmov, ktoré používa primárne právo EÚ. Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie ako pramene primárneho práva, v kvalite medzinárodnej zmluvy, poznajú pojem pohlavie, v anglickom znení „sex“. Slovenské znenie preberanej Smernice bezdôvodne/neodôvodnene používa pojem „rod. Poukazujeme na české znenie Smernice, ktorá pre anglický pojem „gender“, používa pojem „pohlavie“, nakoľko toto je pravým obsahovým významom a účelom smernice, ktorý musí byť v súlade s primárnym právom EÚ. Vnútroštátny zákonodarca sa nesmie odvolávať na zjavne chybný (i keď dlhodobo) preklad pojmu „gender“ do slovenského jazyka, ktorý je spôsobený iba neznalosťou právnych významov zo strany slovenských prekladateľov a právnikov-lingvistov na príslušnom oddelení, ako aj smerom prekladov – teda použitých zdrojových jazykov pri preklade do slovenčiny. Poukazujeme na to, že napr. nemčina, chorvátčina, čeština, slovinčina, poľština prekladajú anglický pojem „gender“ ako pohlavie, „gender identity“ ako pohlavná identita, teda tak, ako to vyplýva z obsahu a významu primárneho práva EÚ. Poukazujeme na to, že pojem „rod“, tak ako ho chce zaviesť nový zákon a novela Trestného zákona, spôsobuje ďalšiu protiústavnosť v právnom systéme Slovenskej republiky, ako aj samotný nesúlad s obsahom a účelom preberanej smernice a jej podklade v primárnom práve EÚ. Poukazujeme na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá potvrdzuje princíp, že žiadna jazyková verzia predpisu nemá prednosť pred inou jazykovou verziou, všetky oficiálne jazyky EÚ majú rovnoprávne postavenie. Dokonca ani väčšinová prevaha jedného významu prekladu neodôvodňuje správnosť použitia (Princíp stanovený Súdnym dvorom EÚ vo veci CILFIT C-283/81, podľa ktorého výklad ustanovenia práva EÚ vyžaduje porovnanie rôznych jazykových verzií; rovnako pri výklade existuje zákaz izolácie jednej jazykovej verzie, (vec Stauder 29/69); súd musí pri pochybnostiach vykladať predpis v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu - prípad Bouchereau 30/77). Teda, je to samotný účel a systematika, ako aj základný princíp súladu sekundárneho práva s primárnym právom EÚ musí prevážiť pri transpozícii smernice do vnútroštátneho právneho poriadku. Primárne právo EÚ operuje s pojmom pohlavia, a preto samotným účelom akéhokoľvek sekundárneho práva nemôže byť zavedenie takého významu pojmu, ktorý by išiel nad rámec práv a povinností uvedených v primárnom práve EÚ. Samotný text preberanej smernice rovnako používa pojem pohlavie, ako je jasne vidieť nielen z českého znenia. Pre chybné prebratie obsahu smernice nemôže byť dôvodom argument, že niektoré sekundárne právo v niektorých (nie všetkých) jazykových verziách používa nekorektné právne pojmy, ktoré nie sú obsahovo v súlade s primárnym právom EÚ, resp. vnášajú jazykovú neprehľadnosť a nejednotnosť do právneho systému. Ad c) Pojem „ROD“ (Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) Rod: rod -u m. 1. rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie: starý r., šľachtický r. 2. odb. zákl. jednotka v prvotnom polit.-ekon. systéme 3. zool., bot. systematická jednotka zahŕňajúca najbližšie príbuzné druhy živočíchov al. rastlín 4. pôvod (význ. 2): bola zemianskeho r-u; je r-om Slovák 5. narodenie, zrod: je nadaný od r-u 6. lingv.: (gram.) r. gram. kategória vyjadrujúca príslušnosť podst. m. do jednej z troch zákl. skupín: mužský, ženský, stredný r.; slovesný r. gram. kategória vyjadrujúca vzťah slovesného deja k jeho východisku a k podmetu; rodový príd. k 1 – 3, 6: r-é tradície, r-é zriadenie; r-é znaky; r-é prípony (Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) Pojem „POHLAVIE“ Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) pohlavie -ia s. 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích): novorodenec mužského p-ia 2. súhrn ženských al. mužských jedincov: počtom prevládlo ženské p.; hovor.: nežné p. ženy; silné p. muži 3. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo; pohlavný príd.: p-á výchova, p-é orgány; p. styk súlož; pohlavne prísl.: p. dospelý; pohlavnosť -i ž. fyz. vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život; pohlavný pud, sexuálnosť, sexualita Podľa §3 Zákona 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov sa pri tvorbe právneho predpisu používa štátny jazyk v kodifikovanej podobe, najmä z hľadiska jazykovej, štylistickej a významovej správnosti. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným právne záväzným aktom Európskej únie. Vzhľadom na citované znenie § 3 zdôrazňujeme „pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným právne záväzným aktom Európskej únie“. Teda, zavedenie pojmu „rod“ v slovenskom obvyklom význame a ústavnom význame línie predkov a potomkov nie je účelom preberanej smernice. Účelom preberanej smernice nie je ani zavedenie sociálneho konštruktu „gender“, ale pomoc obetiam násilia založeného na pohlaví, preto je potrebné zaviesť do novej legislatívy iba pojem „pohlavie“. Ak chce zákonodarca do právneho poriadku definovať nové pojmy s novým obsahom, musí tak vykonať terminologicky presne a jasne, a to až vtedy, ak bude mať na takúto zmenu väčšinový súhlas. Poukazujeme inšpiratívne na český právny poriadok, ktorý pre nové kategórie zavádza pojem „gender“, (avšak nie pri tejto konkrétnej preberanej smernici) a to z dôvodu jasnej a presnej odlíšiteľnosti obsahu konceptov. Je neprípustné akceptovať, že v súčasnosti panuje v systéme slovenského právneho poriadku právny chaos a nejednoznačnosť, ktorú zaviedlo obsahovo nekorektné a jazykovo nekodifikované používanie pojmu „rod“ v niektorých právnych predpisoch, zatiaľ čo v iných právnych predpisoch sa pojem „rod“ používa tak, ako ho obsahovo mal na mysli ústavodarca pri príprave Ústavy Slovenskej republiky a tak, ako je tomu v súčasnej verzii kodifikovaného slovenského jazyka. Žiaľ, v súčasnom právnom poriadku je niekoľko protiústavných zákonov, ktoré priamo odporujú ústave a zákonu o tvorbe právnych predpisov, tým, že zavádzajú pre rôzne kategórie ten istý pojem. V záujme zachovania právnej istoty by mal zákonodarca obmedziť ďalšie zavádzanie protiústavného významu pojmu, ba práve sa usilovať napraviť tento stav. Je neakceptovateľné, ak sa zákonodarca, ktorý by mal dbať na konzistentnosť a vnútornú nerozpornosť právneho systému, uchýli k pseudo-argumentu, že veď sa pojem „rod“ vo význame sociálneho konštruktu „gender“ už masovo používa, aj v slovenskom jazyku, aj zo strany štátnych orgánov a aj v (niektorých chybných prekladoch) sekundárneho práva EÚ (nie v primárnom). V práve platí princíp, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, a teda analogicky z chyby a chybného používania pojmu, ktorý odporuje jednak korpusu Slovenského jazyka a jednak Ústave Slovenskej republiky, nemôže vzniknúť nový jazykový a právny obsah ako ani žiadny právny dôsledok. Uvedené analogicky platí aj pre sekundárne právo EÚ. Sekundárne právo EÚ nesmie zakladať viac povinností pre členské štáty, ak je to v rozpore s primárnym právom EÚ. Ak teda niektoré jazykové verzie sekundárneho práva EÚ používajú pre pojmy pohlavia (kategórie žien a mužov) anglický koncept „gender“ (k tomu pozri posun v korpuse anglického jazyka od biologického „sex“ k sociálnemu významu „gender“), z tohto nevzniká žiadny právny úzus v zmene obsahu či významu samotného konceptu. Ak niektoré členské štáty chcú zavádzať nové právne pojmy do svojich právnych poriadkov, (ako napríklad Česká republika má právne odlíšené pojmy pohlavie, rod (pôvod), gender), a neodporuje to ich ústavným princípom, môže si takéto pojmy zavádzať, ale jasne právne oddeliteľné. V Slovenskej republike neexistuje žiadny konsenzus, aby sa zavádzal do právneho poriadku nový pojem „gender“ alebo aby sa vytváral dvojitý obsah pre pojem „rod“, pretože na toto nie je zhoda v kvantite väčšiny. Ak sa do niektorých právnych noriem dostal pojem „rod“ na základe lobistickej činnosti niektorých subjektov, nevznikol tým žiadny právny dôsledok či povinnosť pre zákonodarcu rozširovať tento lingvisticky obsahovo nesprávne používaný pojem do iných právnych predpisov. Žiadnym „množstevným“ tlakom, v zmysle „čím viac chybných zákonov, tým rýchlejšie sa zmení obsah právneho pojmu“, totiž k takejto zmene nedôjde, a to z dôvodu, že odporuje na vnútroštátnej úrovni Ústave Slovenskej republiky, na úrovni EÚ odporuje primárnemu právu EÚ. Rovnako na úrovni medzinárodného práva žiadny právny záväzok pre štáty pre nový pojem „gender“ v zmysle sociálneho konštruktu neexistuje. Ak sa niektoré štáty v medzinárodnom priestore hlásia k zavedeniu nového sociálneho konštruktu „gender“, tak je to ich právo, ale z tejto ich činnosti nevzniká žiadna povinnosť ďalším štátom, aby takúto prax iných štátov akceptovali. Ak si niektorá časť spoločnosti zamieňa sociologické aspekty či pojmy iných disciplín s obsahom právnych povinností a s obsahom právnych pojmov, je to dôsledok hrubej neznalosti fungovania, účelu a zmyslu práva. Ak však takýmto právne neodborným spôsobom postupuje aj zákonodarca, neostáva nič iné, len podrobiť jeho činnosť kontrole.	Z
KBS	k § 3 ods. 2 zákona o ochrane a podpore obetí trestných činov Navrhujeme vypustiť pojem "rod". Odôvodnenie: Preberaná Smernica 2012/29 neukladá povinnosť členským štátom prevziať povinnosť vo vzťahu k obetiam trestných činov zavedením pojmu „gender“ do vnútroštátnej legislatívy. Pojem „rod“, tak ako ho používa návrh zákona je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Poukazujeme na české jazykové vyjadrenie v Smernici 2012/29, ktorá všade správne používa pojem „pohlavie“, a teda v návrhu tohto nového zákona a novele Trestného poriadku by sa mal objaviť iba pojem „pohlavie“. Pojem "rod", tak ako ho používa návrh tohto zákona je v rozpore a) s významom pojmu "rod", ktorý používa Ústava Slovenskej republiky b) s významom vyplývajúcim zo Smernice EÚ, ktorá sa preberá do nášho právneho poriadku, nakoľko táto smernica vyplýva z primárneho práva EÚ - zo Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tieto žiadny pojem „rod“ vo význame „gender“ nepoznajú c) s § 3 Zákona 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov s korpusom Slovníka Slovenského jazyka, kodifikovanom Jazykovedným ústavnom Ľudovíta štúra Slovenskej republiky Ad a) Ústava Slovenskej republiky používa pojem „rod“ ako aj pojem „pohlavie“, pričom pojem „rod“ nijako neodkazuje na kategóriu „žien a mužov“, keďže žena a muž sú kategórie pohlavia. Ústava SR používa pojem „rod“ v jeho obvyklom lingvistickom význame, ako je uvedené v Slovníku slovenského jazyka, teda s odkazom na predkov a potomkov, na líniu rodu. Takýto význam osobitného motívu trestného činu však nevyplýva z preberanej smernice, preto je potrebné v novom zákone a odkazovanom Trestnom zákone zaviesť iba pojem „pohlavie“. Ad b) Primárne právo Európskej únie je základom pre všetky predpisy sekundárneho práva, teda aj pre Smernice, a teda preklad smerníc do jednotlivých jazykov nemôže byť v rozpore s obsahom a významom pojmov, ktoré používa primárne právo EÚ. Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie ako pramene primárneho práva, v kvalite medzinárodnej zmluvy, poznajú pojem pohlavie, v anglickom znení „sex“. Slovenské znenie preberanej Smernice bezdôvodne/neodôvodnene používa pojem „rod. Poukazujeme na české znenie Smernice, ktorá pre anglický pojem „gender“, používa pojem „pohlavie“, nakoľko toto je pravým obsahovým významom a účelom smernice, ktorý musí byť v súlade s primárnym právom EÚ. Vnútroštátny zákonodarca sa nesmie odvolávať na zjavne chybný (i keď dlhodobo) preklad pojmu „gender“ do slovenského jazyka, ktorý je spôsobený iba neznalosťou právnych významov zo strany slovenských prekladateľov a právnikov-lingvistov na príslušnom oddelení, ako aj smerom prekladov – teda použitých zdrojových jazykov pri preklade do slovenčiny. Poukazujeme na to, že napr. nemčina, chorvátčina, čeština, slovinčina, poľština prekladajú anglický pojem „gender“ ako pohlavie, „gender identity“ ako pohlavná identita, teda tak, ako to vyplýva z obsahu a významu primárneho práva EÚ. Poukazujeme na to, že pojem „rod“, tak ako ho chce zaviesť nový zákon a novela Trestného zákona, spôsobuje ďalšiu protiústavnosť v právnom systéme Slovenskej republiky, ako aj samotný nesúlad s obsahom a účelom preberanej smernice a jej podklade v primárnom práve EÚ. Poukazujeme na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá potvrdzuje princíp, že žiadna jazyková verzia predpisu nemá prednosť pred inou jazykovou verziou, všetky oficiálne jazyky EÚ majú rovnoprávne postavenie. Dokonca ani väčšinová prevaha jedného významu prekladu neodôvodňuje správnosť použitia (Princíp stanovený Súdnym dvorom EÚ vo veci CILFIT C-283/81, podľa ktorého výklad ustanovenia práva EÚ vyžaduje porovnanie rôznych jazykových verzií; rovnako pri výklade existuje zákaz izolácie jednej jazykovej verzie, (vec Stauder 29/69); súd musí pri pochybnostiach vykladať predpis v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu - prípad Bouchereau 30/77). Teda, je to samotný účel a systematika, ako aj základný princíp súladu sekundárneho práva s primárnym právom EÚ musí prevážiť pri transpozícii smernice do vnútroštátneho právneho poriadku. Primárne právo EÚ operuje s pojmom pohlavia, a preto samotným účelom akéhokoľvek sekundárneho práva nemôže byť zavedenie takého významu pojmu, ktorý by išiel nad rámec práv a povinností uvedených v primárnom práve EÚ. Samotný text preberanej smernice rovnako používa pojem pohlavie, ako je jasne vidieť nielen z českého znenia. Pre chybné prebratie obsahu smernice nemôže byť dôvodom argument, že niektoré sekundárne právo v niektorých (nie všetkých) jazykových verziách používa nekorektné právne pojmy, ktoré nie sú obsahovo v súlade s primárnym právom EÚ, resp. vnášajú jazykovú neprehľadnosť a nejednotnosť do právneho systému. Ad c) Pojem „ROD“ (Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) Rod: rod -u m. 1. rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie: starý r., šľachtický r. 2. odb. zákl. jednotka v prvotnom polit.-ekon. systéme 3. zool., bot. systematická jednotka zahŕňajúca najbližšie príbuzné druhy živočíchov al. rastlín 4. pôvod (význ. 2): bola zemianskeho r-u; je r-om Slovák 5. narodenie, zrod: je nadaný od r-u 6. lingv.: (gram.) r. gram. kategória vyjadrujúca príslušnosť podst. m. do jednej z troch zákl. skupín: mužský, ženský, stredný r.; slovesný r. gram. kategória vyjadrujúca vzťah slovesného deja k jeho východisku a k podmetu; rodový príd. k 1 – 3, 6: r-é tradície, r-é zriadenie; r-é znaky; r-é prípony (Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) Pojem „POHLAVIE“ Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) pohlavie -ia s. 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích): novorodenec mužského p-ia 2. súhrn ženských al. mužských jedincov: počtom prevládlo ženské p.; hovor.: nežné p. ženy; silné p. muži 3. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo; pohlavný príd.: p-á výchova, p-é orgány; p. styk súlož; pohlavne prísl.: p. dospelý; pohlavnosť -i ž. fyz. vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život; pohlavný pud, sexuálnosť, sexualita Podľa §3 Zákona 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov sa pri tvorbe právneho predpisu používa štátny jazyk v kodifikovanej podobe, najmä z hľadiska jazykovej, štylistickej a významovej správnosti. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným právne záväzným aktom Európskej únie. Vzhľadom na citované znenie § 3 zdôrazňujeme „pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným právne záväzným aktom Európskej únie“. Teda, zavedenie pojmu „rod“ v slovenskom obvyklom význame a ústavnom význame línie predkov a potomkov nie je účelom preberanej smernice. Účelom preberanej smernice nie je ani zavedenie sociálneho konštruktu „gender“, ale pomoc obetiam násilia založeného na pohlaví, preto je potrebné zaviesť do novej legislatívy iba pojem „pohlavie“. Ak chce zákonodarca do právneho poriadku definovať nové pojmy s novým obsahom, musí tak vykonať terminologicky presne a jasne, a to až vtedy, ak bude mať na takúto zmenu väčšinový súhlas. Poukazujeme inšpiratívne na český právny poriadok, ktorý pre nové kategórie zavádza pojem „gender“, (avšak nie pri tejto konkrétnej preberanej smernici) a to z dôvodu jasnej a presnej odlíšiteľnosti obsahu konceptov. Je neprípustné akceptovať, že v súčasnosti panuje v systéme slovenského právneho poriadku právny chaos a nejednoznačnosť, ktorú zaviedlo obsahovo nekorektné a jazykovo nekodifikované používanie pojmu „rod“ v niektorých právnych predpisoch, zatiaľ čo v iných právnych predpisoch sa pojem „rod“ používa tak, ako ho obsahovo mal na mysli ústavodarca pri príprave Ústavy Slovenskej republiky a tak, ako je tomu v súčasnej verzii kodifikovaného slovenského jazyka. Žiaľ, v súčasnom právnom poriadku je niekoľko protiústavných zákonov, ktoré priamo odporujú ústave a zákonu o tvorbe právnych predpisov, tým, že zavádzajú pre rôzne kategórie ten istý pojem. V záujme zachovania právnej istoty by mal zákonodarca obmedziť ďalšie zavádzanie protiústavného významu pojmu, ba práve sa usilovať napraviť tento stav. Je neakceptovateľné, ak sa zákonodarca, ktorý by mal dbať na konzistentnosť a vnútornú nerozpornosť právneho systému, uchýli k pseudo-argumentu, že veď sa pojem „rod“ vo význame sociálneho konštruktu „gender“ už masovo používa, aj v slovenskom jazyku, aj zo strany štátnych orgánov a aj v (niektorých chybných prekladoch) sekundárneho práva EÚ (nie v primárnom). V práve platí princíp, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, a teda analogicky z chyby a chybného používania pojmu, ktorý odporuje jednak korpusu Slovenského jazyka a jednak Ústave Slovenskej republiky, nemôže vzniknúť nový jazykový a právny obsah ako ani žiadny právny dôsledok. Uvedené analogicky platí aj pre sekundárne právo EÚ. Sekundárne právo EÚ nesmie zakladať viac povinností pre členské štáty, ak je to v rozpore s primárnym právom EÚ. Ak teda niektoré jazykové verzie sekundárneho práva EÚ používajú pre pojmy pohlavia (kategórie žien a mužov) anglický koncept „gender“ (k tomu pozri posun v korpuse anglického jazyka od biologického „sex“ k sociálnemu významu „gender“), z tohto nevzniká žiadny právny úzus v zmene obsahu či významu samotného konceptu. Ak niektoré členské štáty chcú zavádzať nové právne pojmy do svojich právnych poriadkov, (ako napríklad Česká republika má právne odlíšené pojmy pohlavie, rod (pôvod), gender), a neodporuje to ich ústavným princípom, môže si takéto pojmy zavádzať, ale jasne právne oddeliteľné. V Slovenskej republike neexistuje žiadny konsenzus, aby sa zavádzal do právneho poriadku nový pojem „gender“ alebo aby sa vytváral dvojitý obsah pre pojem „rod“, pretože na toto nie je zhoda v kvantite väčšiny. Ak sa do niektorých právnych noriem dostal pojem „rod“ na základe lobistickej činnosti niektorých subjektov, nevznikol tým žiadny právny dôsledok či povinnosť pre zákonodarcu rozširovať tento lingvisticky obsahovo nesprávne používaný pojem do iných právnych predpisov. Žiadnym „množstevným“ tlakom, v zmysle „čím viac chybných zákonov, tým rýchlejšie sa zmení obsah právneho pojmu“, totiž k takejto zmene nedôjde, a to z dôvodu, že odporuje na vnútroštátnej úrovni Ústave Slovenskej republiky, na úrovni EÚ odporuje primárnemu právu EÚ. Rovnako na úrovni medzinárodného práva žiadny právny záväzok pre štáty pre nový pojem „gender“ v zmysle sociálneho konštruktu neexistuje. Ak sa niektoré štáty v medzinárodnom priestore hlásia k zavedeniu nového sociálneho konštruktu „gender“, tak je to ich právo, ale z tejto ich činnosti nevzniká žiadna povinnosť ďalším štátom, aby takúto prax iných štátov akceptovali. Ak si niektorá časť spoločnosti zamieňa sociologické aspekty či pojmy iných disciplín s obsahom právnych povinností a s obsahom právnych pojmov, je to dôsledok hrubej neznalosti fungovania, účelu a zmyslu práva. Ak však takýmto právne neodborným spôsobom postupuje aj zákonodarca, neostáva nič iné, len podrobiť jeho činnosť kontrole.	Z
KBS