Bojan [optrajanov

Akumulatori 
Postojat i galvanski elementi koi{to mo`e, otkako }e se “ispraznat”, povtorno da se “napol-
nat” ako se priklu~at kon izvor na ednonaso~na struja. Vakvite elementi se vikaat akumulatori.  
Najpoznati se t.n. olovni akumulatori {to se upotrebuvaat vo motornite vozila. Tie se sos-
taveni (sl. 6.63)  od nekolku (naj~esto, {est) “}elii”, t.e. galvanski elementi. Vo sekoja }elija 
od napolnet akumulator od gorniot tip, naponot iznesuva okolu 2 V. 
Koga olovniot akumulator raboti kako izvor na struja (vidi gi crvenite strelki na sl. 6.63), vo 
nego se slu~uvaat slednive polureakcii:  
Pb 
 SO
4
2
 
o PbSO
4
 
 2e–  
i 
PbO
2
 
 4H

 
 SO
4
2
 
 2e– o PbSO
4
 
 2H
2
O 
dodeka pri polnewe na akumulatorot (nasokata na pominuvawe na elektronite e poka`ana so 
sinite strelki na sl. 6.63) procesite odat vo sprotivnata nasoka. 
Pokraj olovniot, postojat i drugi vidovi akumulatori, na primer, t.n. baterii {to se polnat 
koi imaat forma i golemina kako obi~nite suvi baterii (sl. 6.63), no koga }e se “ispraznat” 
mo`e povtorno da se napolnat vo soodveten “polna~”.  
 
Inaku, zapomni   
akumulator e sekoj galvanski element koj{to, otkako }e se “isprazni” i naponot }e mu opadne, 
mo`e pak da bide “napolnet”. 
  
    
 
Sl. 6.63. Oloven akumulator (levo) i “baterii” {to mo`e da se 
polnat (so polna~) 
Izleguvaj}i od ravenkite na polureakciite {to se slu~uvaat vo Leklan{eov element, sostavi ja ravenkata na 
celokupniot oksidaciono–redukcionen proces. Napi{i ja i kone~nata (sumarnata) ravenka na redoks procesot {to se 
slu~uva vo olovniot akumulator.  
Nemoj napamet da gi u~i{ ovie reakcii! 
Zapoznaj se i so drugi vidovi galvanski elementi i akumulatori (na primer, bateriite {to mo`e da se polnat). 
 
202

---

Procesi na elektroliza 
 
Elektroliza, kako {to znaeme, se vika proces vo 
koj pod dejstvo na ednonaso~na struja od nadvore{en 
izvor, vo elektrolitot (rastvor ili rastop) nas-
tanuva oksidaciono–redukciona reakcija.  
I drugi postapki (na primer hromiraweto, po-
nikluvaweto, pocinkuvaweto i sli~no, t.e. oblo`u-
vaweto na eden metal so tenok sloj od drug) se bazi-
rani vrz procesi na elektroliza. Zaedni~ko ime na 
vakvite procesi e galvanizacija. Galvanizacijata se 
vr{i i vo industriski razmeri, na primer, vo 
postrojki kako onaa na sl. 6.64. 
Sl. 6.64. Postrojka za galvanizacija 
So elektroliza vrz predmeti od eden metal se na-
nesuva drug (na primer, srebro). Vakvite procesi se 
vikaat procesi na galvanostegija (sl. 6.65).  
 
Sl. 6.65. Posrebruvawe (eden 
vid galvanostegija)
Vo su{tina, site procesi na elektroliza se me|usebno sli~ni. 
Imeno, koga niz rastvor na nekoja sol, baza ili kiselina se 
propu{ti ednonaso~na struja, jonite {to se prisutni vo rastvorot 
}e zapo~nat naso~eno da se dvi`at kon sprotivno naelektrizirana-
ta elektroda: katjonite kon negativnata elektroda (katodata), a 
anjonite kon pozitivno naelektriziranata elektroda (anodata)*. 
Koga katjonite }e dojdat vo neposredna blizina na katodata, tie od 
nea mo`e da primat elektroni i da se reduciraat.  
Koj od prisutnite katjoni }e gi primi elektronite od katodata, }e 
zavisi od razli~ni faktori, na prvo mesto od toa kolku lesno 
daden katjon prima elektroni (t.e. od mestoto na elementot vo 
elektrohemiskata niza).  
Ona {to treba da se zapomni e: 
x i pri procesite na elektroliza doa|a do oksidaciono–redukcioni reakcii;  
x na katodata nekoi od prisutnite katjoni primaat elektroni i se reduciraat, a na anodata se 
vr{i oddavawe na elektroni (oksidacija)  
x na anodata ili se oddeluvaat produkti na elektrolizata (na primer, kislorod, hlor i sli~no) 
ili pak samata anoda se rastvora, davaj}i katjoni vo rastvorot. 
 
Procesite na elektroliza imaat golema prakti~na va`nost. Na vakov na~in se dobivaat, me|u 
drugoto, aluminium, hlor, natrium hidroksid, vodorod i u{te mnogu va`ni produkti. So 
elektroliza se pre~istuva bakarot. 
 
                                                 
*
 
Ne treba da zaboravame deka katjonite i anjonite od rastvorenata supstanca ne se i edinstvenite joni {to postojat vo 
rastvorot. Pokraj niv, vo vodniot rastvor ima i vodorodni katjoni i hidroksidni anjoni nastanati so disocijacija na 
vodata. 
 
203

---

 
PROTOLITI^KA TEORIJA 
Protoliti 
 
   
 
                         a 
 
 
 
b 
Sl. 6.66. Bren{ted (a) i Lauri (b) 
Za pove}eto slu~ai so koi se sre}avame, teorijata na Arenius za elektrolitnata disocijacija e 
zadovolitelna. Me|utoa, taa ima i slabosti, taka {to bile sozdadeni i drugi teorii za toa koi 
supstanci se kiselini, a koi bazi. Taka, spored protoliti~kata teorija {to ja dale Bren{ted
*
 
(sl. 6.66 a) i Lauri
†
 (sl. 6.66 b), kiselina e sekoja supstanca {to mo`e da oddava protoni. Taka, 
soedinenieto HA koe spored teorijata na Arenius e kiselina, }e bide kiselina i spored teorija-
ta na Bren{ted i Lauri.  
Spored teorijata na Bren{ted i Lauri, kiselinite (a i bazite) se protoliti, t.e. supstanci 
{to se sposobni da razmenuvaat protoni. Supstancata koja{to vo edna protoliti~ka reakcija e 
proton donor se smeta za kiselina, a onaa {to vo taa reakcija e proton akceptor se smeta za baza. 
Ostatokot na kiselinata
‡
 e sposoben odnovo da primi proton. Toj ostatok, spored toa, e 
potencijalna  baza. Ovaa baza, velime, e konjugirana
§
 
so kiselinata od koja nastanala. Otkako, 
                                                 
*
 
Johanes Nikolaus Bren{ted [Brønsted] (1879–1947).
 
†  Tomas Martin Lauri …Lowry† (1874–1936). Ovoj nau~nik kaj nas obi~no se vika Lori, no Lauri e mnogu poblizu do 
originalniot izgovor.
 
‡
 
T.e. onoj del od molekulata od kiselinata koj preostanal po oddavaweto na proton.
 
§
 
Konjugiran zna~i – spregnat. Vnimavaj na pi{uvaweto: ne se pi{uva kowugiran!
 
 
204

---