Bojan [optrajanov

Me|utoa, postojat i supstanci koi{to re~isi ednakvo lesno (odnosno, ednakvo te{ko) i oddavaat 
i primaat protoni. Za niv se upotrebuva nazivot amfiprotoliti (takva e vodata).  
Zna~i,  
silnite protoliti lesno oddavaat ili lesno primaat protoni; slabite protoliti te{ko 
oddavaat (ili te{ko primaat) protoni, a amfiprotolitite pribli`no ednakvo lesno oddavaat 
i primaat protoni. 
Vsu{nost, prakti~no sekoj protolit mo`e da bide bilo proton donor, bilo proton akceptor. 
Dali toj, vo edna protoliti~ka reakcija, }e ja ima ednata ili drugata uloga, }e zavisi od toa 
kakov e drugiot partner od protoliti~kata dvojka.  
Imeno, ako partnerot e podobar proton akceptor, razgleduvaniot protolit }e bide proton 
donor. Ako, pak, partnerot e podobar proton donor, razgleduvaniot protolit }e ja prezeme 
ulogata na akceptor na protoni. Taka, ocetnata kiselina vo voden rastvor e slab proton donor, 
rastvorena vo te~en amonijak taa e silen proton donor, a koga samata e rastvoruva~ za HCl, taa 
e slab proton akceptor.  
Potrudi se da gi razbere{ gornite tvrdewa. Nemoj da gi u~i{ napamet! 
Kako {to gleda{, 
bez da se navede partnerot vo protoliti~kata reakcija, za dadena supstanca ne treba da se 
ka`uva dali taa e proton donor ili proton akceptor. 
 
 
AVTOPROTOLIZA I pH 
 
Sl. 6.60. Avtoprotoliza 
na vodata ({ematski) 
Avtoprotoliti~ki reakcii 
Ista supstanca mo`e, vidovme, da bide i bren{tedovska kiselina
*
 i 
bren{tedovska baza
†
. Ako supstancata ima protogeni i protofilni 
svojstva {to se izrazeni vo ednakva merka (takva e vodata
‡
), vo edna 
ista reakcija
§
 taa mo`e da bide i kiselina i baza. Vakva reakcija se vi-
ka  avtoprotoliti~ka. Vo pomala merka, avtoprotoliti~ki reakcii se 
mo`ni i kaj drugi supstanci so pribli`no ednakvo izrazeni protogeni 
i protofilni svojstva. 
Avtoprotoliti~kata reakcija kaj vodata (sl. 6.60) mo`e da ja pretsta-
                                                 
* T.e. kiselina vo smisla na teorijata na Bren{ted i Lauri. 
† T.e. baza vo smisla na teorijata na Bren{ted i Lauri. 
‡ Vo zna~itelno pomala merka ova mo`e da se ka`e i za drugi slabi elektroliti, na primer, za ocetnata kiselina. Za 
zna~eweto na terminite protogeni i protofilni, v. str. 206. 
§ Vo razli~ni reakcii, sekoj protolit mo`e da bide bilo kiselina, bilo baza. 
 
207

---

vime na sledniov na~in: 
H
2
O(l) 
 H
2
O(l) k H
3
O

(aq)  OH
–
(aq) 
                                                                     n
 
Ako povnimatelno se pogledne ovaa ravenka, }e se vidi deka taa istovremeno go pretstavuva 
procesot na disocijacija na vodata (razgleduvaj}i go ovoj proces kako protoliti~ki). 
Otkako }e se vospostavi ramnote`a, so pomo{ na ramnote`nite koncentracii na u~esnicite 
mo`e da se definira edna veli~ina {to se vika konstanta na ramnote`ata
*
: 
)
O
H
(
)
O
H
(
)
H
O
(
)
O
H
(
2
2
3
c
c
c
c
K
c
˜
˜
 


 
Koncentracijata na te~nata voda e prakti~no konstantna (postojana). Zaradi toa, ako so 
kvadratot na taa koncentracija se pomno`i konstantata na ramnote`a K
c
 
, }e se dobie nova 
konstanta koja{to se ozna~uva so K
w
: 
Kw
 
= c
 
(H
3
O

) ˜ c
 
(OH
–
) 
Kako {to se gleda, 
konstantata  K
w
 pretstavuva proizvod na ramnote`nite koncentracii na vodorodnite i na 
hidroksidnite joni i se vika, soodvetno na toa, jonski proizvod na vodata.  
Vrednosta na jonskiot proizvod na vodata zavisi, dosta zna~itelno, od temperaturata. Taka, pri 
temperatura od 328 K, jonskiot proizvod na vodata e za okolu 64 pati pogolem odo{to pri 
temperatura od 273 
K. Pri temperatura od 298 K  (25 qS) vrednosta na K
w
  e pribli`no 
1
 
˜
 
10
14
 mol
2 
˜
 
dm
–6
. Od druga strana, vrednosta na K
w
 ne zavisi od toa dali se raboti za ~ista voda 
ili za rastvor, duri i takov vo koj ima pove}e ili pomalku vodorodni joni, odnosno pove}e ili 
pomalku hidroksidni joni odo{to vo ~istata voda.  
Imeno, ako vo voda se rastvori supstanca koja ja zgolemuva koncentracijata na vodorodnite joni 
(na primer nekoja kiselina), eden del od ovie }e se svrze so del od prisutnite hidroksidni joni, 
obrazuvaj}i nedisocirani molekuli voda. Vrednosta na jonskiot proizvod na vodata }e ostane 
neizmenet, no vo rastvorot }e ima pove}e vodorodni odo{to hidroksidni joni.  
Koga imame ~ista voda, velime deka sredinata e neutralna, t.e. ne e nitu kisela, nitu bazna
†
. Se 
razbira, vo ~ista voda koncentraciite na vodorodnite i na hidroksidnite joni se me|usebno 
ednakvi i sekoja od niv pretstavuva kvadraten koren od  jonskiot proizvod na vodata.
‡
 Ako se 
prisutni pove}e vodorodni joni, sredinata e kisela, a ako vo rastvorot ima pove}e hidroksidni 
joni odo{to vo ~istata voda, sredinata e bazna. 
Vo ~ista voda, pri temperatura od 25 qS, koncentraciite na vodorodnite i na hidroksidnite 
joni se, re~isi to~no, 1
 
˜
 
10
–7
 mol/dm
3
 i vakva koncentracija obi~no se smeta za karakteristi~na 
za neutralna sredina. Me|utoa, pri temperatura od 37 qS (bliska do telesnata), sredinata }e 
                                                 
* Zaradi poednostavno pi{uvawe, ispu{teni se oznakite aq i l. Tie treba da se podrazbiraat. Pokraj toa, vo samata 
formula ne e jasno istaknato deka se raboti za ramnote`ni koncentracii.
 
† Na primer, lakmusot vo ~ista voda ne ja menuva svojata boja. 
‡ Poka`i  deka navistina e taka! 
 
208

---