Bojan [optrajanov

Ako plo~ka od metalen cink se potopi vo rastvor {to sodr`i bakarni joni, elektroni se prene-
suvaat direktno od cinkot kon jonite od bakar, a od metalnata {ipka vo rastvorot preminuvaat 
cinkovi joni. Ako, pak, cinkovata plo~ka se stavi vo rastvor {to sodr`i Zn
2+
 joni, ni{to 
vidlivo nema da se slu~uva zatoa {to isto tolku joni od rastvorot }e preminat vrz metalot, od 
nego }e primat elektroni i }e se razelektriziraat  (}e go zagubat polne`ot) kolku {to od 
plo~kata }e pominat vo rastvorot.  
Sli~no }e bide i ako bakarna plo~ka se potopi vo rastvor {to sodr`i Cu
2+
 joni. 
Me|utoa, ako dvata rastvora (zaedno so metalnite plo~ki potopeni vo niv) se svrzat so t.n. elek-
troliten most
*
, a plo~kite (preku instrument za merewe na naponot) se svrzat so nadvore{en 
elektri~en sprovodnik (sl. 6.59), }e se dobie, kako {to poka`uva voltmetarot, izvor na elek-
tri~na struja.  
 
Sl. 6.59. Danielov galvanski element 
Vakov izvor na elektri~na struja se vika galvanski element
†
. Galvanskite elementi se eden od 
dvata va`ni tipa elektrohemiski elementi. 
                                                 
*
 
Elektroliten most e svitkana cevka vo koja ima rastvor od elektrolit. Elektrolitniot most ovozmo`uva dvata 
rastvora da bidat elektri~no povrzani (joni mo`e da minat niz mostot), no da ne se izme{aat, a minuvaweto na joni niz 
nego ovozmo`uva da se odr`i elektroneutralnosta na rastvorite. 
†
 Elementot poka`an na sl.  6.59 se vika Danielov.
 
 
199

---

 
Vtoriot tip elektrohemiski elementi se }eliite za elektro-
liza (sl. 6.60) vo koi, isto taka, se slu~uvaat procesi na odda-
vawe i primawe
 
elektroni,  no sega tie se odvivaat pod dejstvo 
na ednonaso~na struja dovedena odnadvor – elektroni se 
primaat od negativnata elektroda, a se predavaat na onaa {to e 
svrzana so pozitivniot pol na nadvore{niot izvor.
  
Taka, vo site elektrohemiski elementi postoi eden del vo koj se 
slu~uva proces na oksidacija i drug del (prostorno oddale~en 
od prviot), vo koj se odviva proces na primawe na elektroni 
(redukcija). Ovie dva dela na elektrohemiskiot element se 
vikaat poluelementi.  
Sl. 6.60. ]elija za elektroliza 
({ematski)
 
Poluelementot vo koj se slu~uva oksidacija se vika anoda, a 
onoj vo koj polureakcijata e redukcija, go nosi nazivot katoda*.  
Istite nazivi se upotrebuvaat i za ozna~uvawe na metalnite (ili sli~ni) sprovodnici potopeni 
vo rastvorot: plo~i, {ipki i sli~no.  
 
Taka,  
x kaj sekoj elektrohemiski element, vo edniot poluelement, na anodata, se slu~uva 
polureakcijata na oksidacija,  
x vo drugiot, prostorno oddale~en, poluelement (na katodata), pak, se odviva polureakcijata na 
redukcija. 
                                                 
*
 
Zgoden na~in da se zapomni deka na anodata se vr{i oksidacija e da se zabele`i deka obata zbora (i oksidacija i anoda) 
po~nuvaat so samoglaska. Nasproti toa, i redukcija i katoda po~nuvaat so soglaska. 
 
200

---

Prakti~no va`ni galvanski elementi 
Od galvanskite elementi verojatno naj~esto sre}avani se t.n. Le-
klan{eov* (sl. 6.61) suv element† i akumulatorite.  
 
Sl. 6.61. Leklan{eov suv 
element (sovremena forma) 
Leklan{eoviot suv element (sl. 6.61) nao|a {iroka prakti~na upo-
treba. Eden ili pove}e vakvi elementi se nao|aat vo obi~no 
upotrebuvanite “baterii”
‡
 
(onie za xebni bateriski svetilki i za 
drugi sli~ni celi). Toj se vika suv zaradi toa {to namesto te~ni 
rastvori, vo nego ima gusti pasti
§
. Ednata pasta (taa e nanesena 
okolu grafitnoto stap~e {to se nao|a vo sredinata
 i 
e  pozitiv-
niot pol na elementot) sodr`i mangan(IV) oksid, dodeka drugata 
(taa go ispolnuva ostatokot od prostorot vo cinkovoto sat~e 
koe{to e negativniot pol na Leklan{eoviot element) sodr`i 
NH
4
Cl i ZnCl
2
.  
Polureakciite na oksidacija i redukcija {to se slu~uvaat vo 
suviot element mo`e pribli`no da se pretstavat na sledniov na~in (tie, vsu{nost, se pokom-
plikuvani):  
Zn 
o Zn
2

 
 2e– 
i  
2MnO
2
 
 2H

 
 2e– o Mn
2
O
3
 
 H
2
O  
Vo tekot na rabotata pastite stanuvaat poretki (vo reakcijata se obrazuva voda), a yidovite na 
cinkovoto sat~e stanuvaat sè potenki i mo`e duri i da se 
dupnat. Toga{, kako {to velime, baterijata te~e.  
 
Sl. 6.62 Alkalna baterija 
Naponot na nov Leklan{eov element iznesuva okolu 1,5 V, no 
toj postepeno opa|a. Koga naponot }e opadne do okolu polovina 
od prvobitnata vrednost, velime deka baterijata “se ispraz-
nila” i taa toga{ treba da se isfrli od upotreba. 
Postojat i drugi vidovi galvanski elementi koi, po svojata 
nadvore{na forma, se sli~ni na Leklan{eovite, no od niv se 
razlikuvaat po prirodata na elektrodite i na sredinata vo 
koja tie se potopeni. Takvi se nikel–kadmiumovite baterii, 
alkalnite baterii (sl. 6.62) i dosta drugi. 
                                                 
*
  Se ~ita Leklan{éov, a ne Leklán{eov.
 
†
 
Spored prezimeto na negoviot konstruktor @or` Leklan{e «Leclanch醠(1839–1882). Inaku, originalniot Leklan{eov 
element izgledal poinaku od negovata sovremena forma (sl. 6.10). 
‡ Terminot “baterija” bi trebalo, vsu{nost, da se upotrebuva samo toga{ koga zaedno se spakuvani nekolku galvanski 
elementa (kako vo {irokite baterii od 4,5 volti), a ne i toga{ koga se raboti za samo eden element (kako vo “bateriite” 
od 1,5 volt). Mo`ebi si ~ul za “baterija topovi”? 
§ Ovie pasti, sepak, sodr`at voda i, spored toa, elementot ne e sosem suv. 
 
201

---