Bojan [optrajanov

pak, ~esti~ka od bazata }e primi proton, toj proton mo`e i da go oddade. So primawe proton, 
zna~i, dotoga{nata baza stanuva kiselina (konjugirana so bazata od koja poteknuva).  
Ako za kiselina ja upotrebime oznakata
*
  A, a za baza oznakata B, ona {to pogore be{e re~eno 
mo`e da se zapi{e na sledniot na~in:  
A o H

  B  
B  H

 o A  
Spored ovaa teorija, ne e va`no dali ~esti~kite od koi se obrazuvani supstancite A i B se 
elektroneutralni ili imaat elektri~en polne`. Taka, kiselina mo`e da bide, da re~eme, 
ocetnata kiselina (obrazuvana od molekuli), a nejzina konjugirana baza da bidat acetatnite 
joni (mno`estvo
† 
od negativno naelektrizirani ~esti~ki): 
CH
3
COOH o H

  CH
3
COO
– 
Me|utoa, kako kiselina mo`e da se tretiraat i vodorodnite joni (pozitivno naelektrizirani), 
bidej}i e mo`na reakcijata  
H
3
O

 o H

  H
2
O 
Pritoa, konjugirana baza za vodorodnite joni (naelektrizirani ~esti~ki) e vodata (obrazuvana 
od molekuli). 
Inaku, ako se raboti za katjoni na obi~nata forma na vodorodot (protiumot), nehidratizi-
ranite vodorodni joni se, vsu{nost, protoni i ovoj naziv be{e pogore upotrebuvan.  
Me|utoa, bidej}i vo prirodniot vodorod ima ne samo protium, tuku i deuterium i tritium, ne e 
sosem pravilno (no ne e nitu preterano lo{o
‡
) nazivot proton  sekoga{ da se upotrebuva. 
Podobro e, koga ne sakame da se vrzuvame tokmu za jadroto
§
 na atom od protiumot, da go 
upotrebuvame nazivot hidron. Ovoj naziv i natamu }e go koristime. Se razbira, vo vodni 
rastvori hidronite (ne samo jadrata na atomite od vodorod, tuku i  H
3
O

 jonite) se hidrati-
zirani i, spored toa, za niv popravilna e oznakata H
3
O

(aq).  
Kako i nehidratiziranite jadra na atomite od vodorodot, i hidratiziranite  H
3
O

 joni }e gi 
vikame hidroni ili, ednostavno, vodorodni joni
**
. 
Va`no e da se zapomni deka  
vo voden rastvor ne postojat slobodni hidroni i najmalata ~esti~ka za koja so pravo mo`e da 
se smeta deka postoi vo voden rastvor e H
3
O

 jonot. 
                                                 
*
 
Od oznakava ne se gleda vedna{ deka supstancata A e proton–donor (nikade ne e napi{an simbolot za vodorodot). 
Sepak, treba da se podrazbere deka supstancata sodr`i zamenlivi vodorodni atomi (eden ili pove}e) koi, pri 
disocijacija, }e se pretvorat vo vodorodni joni.
 
†
 
Mno`estvo, a ne oddelen jon. Ne smee da se re~e deka “baza {to e konjugirana na ocetnata kiselina e acetatniot jon”!
 
‡
 
Ova mo`e da ima opravdanie vo faktot {to zastapenosta na protiumot vo prirodnata smesa na izotopi e 
nesporedlivo pogolema od onaa na deuteriumot i, osobeno, na tritiumot. Ako sakame da bideme precizni, mo`e da 
zboruvame za protoni, deuteroni i  tritoni.
 
§
  
Se raboti za jadro bez elektronska obvivka.
 
**
 
Porano bile upotrebuvani nazivite hidroksonium i hidronium. Spored preporakite na Me|unarodnata unija za ~ista 
i primeneta hemija, ovie termini sega se smetaat za nepravilni.
 
 
205

---

Vo soglasnost so ona {to be{e re~eno, reakciite na disocijacija na kiselinite (da re~eme na 
hlorovodorodnata ili na ocetnata) vo voden rastvor bi trebalo da se pretstavat so ravenki kako 
{to se:  
HCl(aq) 
 H
2
O(l) = H
3
O

(aq) 
 Cl
–
(aq) 
ili  
CH
3
COOH(aq) 
 H
2
O(l) = H
3
O

(aq) 
 CH
3
COO
–
(aq) 
Kako {to se gleda, procesite na disocijacija na kiselinite pretstavuvaat, vo svojata osnova, 
procesi na prenos na protoni. Ako razgledame edna proizvolna kiselina HA, reakcijata na 
nejzinata disocijacija mo`e da se pretstavi na sledniot na~in:  
HA 
 H
2
O = H
3
O

  A
–
                
n
 
kade {to strelkata ja poka`uva nasokata na prenos na protoni. 
^esti~kata {to oddava proton(i) se vika proton donor, a onaa {to prima proton(i) se vika 
proton akceptor. Istite nazivi se upotrebuvaat i za supstancite {to se sostaveni od vakvi 
~esti~ki
*
.  
Reakciite vo koi doa|a do prenos na protoni se vikaat protoliti~ki, a supstancite {to mo`e 
da u~estvuvaat vo protoliti~ki reakcii se vikaat protoliti.  
Poradi toa {to vo voden rastvor ne mo`e da ima slobodni protoni, za da mo`e da dojde do pre-
nos na protoni, vo sistemot mora istovremeno da bide prisutna i supstanca {to mo`e da oddava 
protoni (proton donor) i supstanca {to tie protoni mo`e da gi primi (proton akceptor).  
Protoliti~kite reakcii nakraj doveduvaat do sostojba na ramnote`a (protoliti~ka 
ramnote`a). 
I, taka: 
x u~esnicite vo protoliti~kite reakcii se vikaat protoliti 
x protolitite mo`e da bidat proton donori (kiselini) ili proton akceptori (bazi) 
x protolitite mo`e da bidat slabi i silni (i sredno silni) 
x ako kiselinata e silen protolit (dobar proton donor), nejzinata konjugirana baza }e bide 
slab protolit (lo{ proton akceptor) i obratno.  
Silni i slabi protoliti 
Nekoi supstanci polesno oddavaat odo{to primaat protoni. Drugi, pak, polesno primaat, a 
pote{ko oddavaat protoni. Se razbira, ima i supstanci {to nitu mo`e da primat protoni, nitu, 
pak, mo`e da oddadat protoni. 
Silni protoliti se onie supstanci koi{to ili se dobri proton donori (lesno oddavaat 
protoni ili, kako {to se veli, imaat izrazeni protogeni svojstva) ili se dobri proton 
akceptori (lesno primaat protoni, t.e. imaat izrazeni protofilni svojstva). Slabite 
protoliti, pak, te{ko oddavaat ili te{ko primaat protoni.  
                                                 
*
 
Donor zna~i davatel, a akceptor – primatel..
 
 
206

---