Bojan [optrajanov

Ova se slu~uva zaradi toa {to na novata, poniska, temperatura rastvorlivosta e pomala, pa 
vi{okot od dotoga{ rastvorena supstanca mora da se izdvoi. Me|utoa ako ladeweto go 
izveduvame pretpazlivo, mo`no e temperaturata da se sni`i, a do kristalizacija da ne dojde. 
Jasno e deka vo vakov slu~aj vo rastvorot ima pove}e od rastvorenata supstanca odo{to odgovara 
na rastvorlivosta na dadenata temperatura. Vakov rastvor se vika prezasiten.  
Vnimavaj, 
prezasitenite rastvori sodr`at pove}e rastvorena supstanca odo{to e potrebno za da se dobie 
zasiten rastvor. 
Prezasitenite rastvori se nestabilni. Ponekoga{ e dostatno da dodademe kristal~e od rastvo-
renata supstanca, pa vo nego da otpo~ne brza kristalizacija (v. sl. 6.49). 
 
Sl. 6.49. Brza kristalizacija od prezasiten rastvor pri dodavawe kristal~e
 
 
 
NEKOI SVOJSTVA NA RASTVORITE 
Koligativni svojstva na razredenite rastvori 
Koga po kolovozite ima sneg, komunalcite ili patarite frlaat sol. Za da ne zamrzne vodata vo 
ladilnicite na avtomobilite, zime vodata vo niv se zamenuva so t.n. antifriz. Pri~inite za 
vakvite akcii se povrzani so nekoi od svojstvata na rastvorite.  
Imeno, antifrizot e voden rastvor na nekoi organski supstanci (predimno eden alkohol – 
etilenglikolot). Solta (natrium hloridot) isto taka obrazuva rastvor so snegot ili mrazot.  
I tuka doa|a do izraz edno od va`nite svojstva na rastvorite:   
rastvorite obi~no mrznat na poniska temperatura odo{to ~istiot rastvoruva~.  
Vo mnogu tipovi avtomobili antifrizot se ostava da stoi i lete. Zo{to? Pa, lete nema 
opasnost od mrznewe na te~nosta za ladewe! Pogolema opasnost ima od toa taa da po~ne da vrie, 
 
188

---

da isparuva i, so toa, da go ostavi avtomobilskiot motor bez potrebnoto ladewe. Sepak, vaka ne 
se slu~uva.  
Vaka e zatoa {to postoi edno drugo va`no svojstvo na mnogu rastvori:  
mnogu ~esto, rastvorite vrijat na povisoka temperatura odo{to ~istiot rastvoruva~.  
Pri ova, vo gornite tvrdewa ne smee da se previdat zborovite obi~no i mnogu ~esto. Ne smee, 
zaradi toa {to ima slu~ai koga nekoi rastvori vrijat i na poniska temperatura od 
rastvoruva~ot (na primer, ako rastvorenata supstanca e poisparliva od rastvoruva~ot), a postoi 
i mo`nost temperaturata na mrznewe da bide povisoka odo{to kaj ~istiot rastvoruva~. 
Me|utoa, koga ~istata rastvorena supstanca e vo cvrsta agregatna sostojba, a rastvoruva~ot i 
dobieniot rastvor se te~ni, mo`e da se smeta deka  
te~nite rastvori na cvrstite supstanci po pravilo imaat poniska temperatura na mrznewe i 
povisoka temperatura na vriewe odo{to ~istiot rastvoruva~. 
Koga rastvorite se razredeni, poka~uvaweto na temperaturata na vriewe i sni`uvaweto na 
temperaturata na mrznewe se pravo proporcionalni so brojot na ~esti~ki od rastvorenata 
supstanca {to se nao|aat rastvoreni vo daden rastvoruva~ so opredelena masa
*
.  
Po definicija:   
svojstva koi zavisat od brojot na ~esti~ki od rastvorenata supstanca koja{to e dispergirana 
niz rastvoruva~ so opredelena masa (no ne i od toa kakva e prirodata na tie ~esti~ki) se 
vikaat koligativni. 
Se razbira, poka~uvaweto na temperaturata na vriewe i sni`uvaweto na temperaturata na 
mrznewe zavisat i od toa koj rastvoruva~ e vo pra{awe.  
Pokraj poka~uvaweto na temperaturata na vriewe i sni`uvaweto na temperaturata na mrznewe, 
ima i drugi koligativni svojstva na razredenite rastvori. 
Kristalizacija od rastvor 
Za da se predizvika kristalizacija od rastvor, mo`e, namesto da zagrevame, pa da ladime, 
temperaturata da ne ja menuvame, no da ostavime rastvoruva~ot da isparuva. I toga{ }e dojde do 
kristalizacija. So isparuvawe na rastvoruva~ot, koncentracijata na rastvorenata supstanca se 
nagolemuva i koga taa }e stane ednakva so rastvorlivosta s, }e se obrazuva zasiten rastvor. 
Natamo{noto isparuvawe na rastvoruva~ot }e dovede do kristalizacija na del od rastvorenata 
supstanca. Vpro~em, vaka od morskata voda se dobiva gotvarska sol. Na istata pojava se dol`at i 
damkite {to ostanuvaat po ~a{ite koga ovie se mijat so bigorliva voda – onakva kakva {to e vo 
pove}eto na{i gradovi. 
Potrudi se da najde{ i drugi sli~ni primeri! 
                                                 
* Naj~esto se zema masata na rastvoruva~ot da bide eden kilogram. 
 
189

---

Zna~i,   
od rastvor vo koj, zaradi nekakvi pri~ini, koncentracijata na rastvorenata supstanca stanala 
pogolema od rastvorlivosta  s, od rastvorot }e iskristalizira vi{okot od rastvorenata 
supstanca.  
Kaj supstancite so koi rabotevme ima i edna zna~itelna razlika. Imeno, od rastvorot na kalium 
nitrat se izdvojuvaat kristali ~ij{to sostav odgovara na formulata KNO
3
. Nasproti toa, od 
rastvorot na bakar sulfat se izdvojuvaat kristali so sostav koj{to e CuSO
4
 
·
 
5H
2
O, a ne CuSO
4
. 
Od rastvorot, pak, na natrium acetat se izdvojuva sol so sostav {to mo`e da se pretstavi so 
formulata NaCH
3
COO
 
·
 
3H
2
O. Kristalnite supstanci koi{to, kako pogore spomnatite, vo svojot 
sostav sodr`at voda, se vikaat kristalohidrati. Vakvi soedinenija (naj~esto, toa se soli  ili, 
poretko hidroksidi, pa i kiselini), vpro~em, nekolkupati bea spomnuvani.  
Kako {to se gleda i od pogore navedenite formuli, sodr`inata na voda kaj kristalohidratite se 
zapi{uva na toj na~in {to zad formulata na soedinenieto se stava malku podignata to~ka (kako 
onaa {to se koristi kako oznaka za mno`ewe), potoa koeficient koj{to go dava odnosot na ko-
li~estvoto voda i koli~estvoto na supstancata {to go obrazuva hidratot i, nakraj, se zapi{uva 
(kako oznaka za voda) H
2
O. Me|utoa, nasproti matemati~koto zna~ewe na podignatata to~ka, 
pri ~itaweto ne smee da se vika, na primer, bakar sulfat po  pet molekuli voda ili sli~no, 
tuku, vo ovoj slu~aj, bakar sulfat  pentahidrat. Za ozna~uvawe na vrednosta na koeficientot 
pred formulata na vodata se upotrebuvaat prefiksite dadeni vo tabelata na str. 65. Po 
prefiksot, se dodava (sleano) zborot hidrat.
  
Zapomni: 
istite prefiksi se upotrebuvaat i vo drugi slu~ai, na primer vo terminite dioksid, 
trihlorid i sli~no. 
Inaku, vodej}i smetka za gornoto, vtoriot pogore naveden kristalohidrat }e se vika natrium 
acetat trihidrat
*
. 
 
 
RASTVORI OD ELEKTROLITI 
Nekoi rastvori (i rastopi) sproveduvaat elektri~estvo 
Sekako znae{ deka elektri~estvo mo`e da se prenesuva niz metali  (tie se sprovodnici na 
elektri~estvo). Seta elektri~na instalacija vo stanovite, u~ili{teto ili fabrikite, kako i 
mre`ata za prenos na elektri~estvoto od centralite do potro{uva~ite e napravena od metalni 
(predimno bakarni) `ici.  
Me|utoa, sprovodnici na elektri~estvo se i nekoi rastvori za koi velime deka se elektroliti. 
Kako elektroliti se odnesuvaat vodnite (i nekoi drugi) rastvori na kiselini, hidroksidi i 
soli. Elektroliti, osven toa, mo`e da bidat i rastopeni soli (rastopi), no za niv zasega nema da 
                                                 
* Acetatite se soli na ocetnata kiselina, CH
3
COOH.
 
 
190

---