Bojan [optrajanov

Broj (bezdimenzionalna veli~ina) e i maseniot odnos (odnosot na masite), veli~ina {to se 
obele`uva
*
 so 
]
 
(B, C). Ravenkata so koja se definira odnosot na masite e:  
]
(B, C) = 
 
 
C
B
m
m
 
Ponekoga{ se upotrebuva i odnosot na volumenite na dva u~esnika, t.e. nivniot volumenski 
odnos. Volumenskiot odnos se ozna~uva
†
 so 
\
(B, C), a se definira so pomo{ na ravenkata  
 
 
 
C
B
C
B,
V
V
 
\
 
Osven kako eden broj, site odnosi mo`e da se izrazuvaat i so odnos na mali broevi. Taka, ako 
koli~estvoto na konstituentot B e dvapati pogolemo odo{to koli~estvoto na konstituentot C, 
za odnosot r
 
(B, C) mo`e da se re~e ili  
 r
 
(B, C) 
  2 
ili  
  
r
 
(B, C) 
  2 : 1 
Na ovoj posleden na~in se postapuva sekoga{ koga se bara odnos na tri ili pove}e ednoimeni 
veli~ini. Odnosot na koli~estvata mo`e da se izrazi na vtoriot od dvata gorni na~ina duri i 
toga{ koga samite koli~estva na B i C  ne se  dva mola i eden mol, soodvetno, tuku, da re~eme, 
{est mola i tri mola ili 0,46 mola i 0,23 mola soodvetno.  
Prethodno ka`anoto mo`e nakuso da go pretstavime so pomo{ na tablicata dadena podolu. 
Veli~ina
 
Oznaka
 
Definicionen izraz
 
Molski odnos na B i C
 
r
 
(B, C)
 
r
 
(B, C) 
  n
 
(B)/n
 
(C)
 
Broen odnos na B i C
 
r
 
(B, C)
 
r
 
(B, C) 
  N
 
(B)/N
 
(C)
 
Masen odnos na B i C
 
]
 
(B, C)
 
]
 
(B, C) 
  m
 
(B)/m
 
(C)
 
Volumenski odnos na B i C
 
\
 
(B, C)
 
\
 
(B, C) 
  V
 
(B)/V
 
(C)
 
Udeli 
Pri izrazuvaweto na sostavot, po~esto od odnosite se upotrebuvaat udeli – molski  (koli~in-
ski), maseni i volumenski.  
                                                 
*
 Gr~kata bukva so koja se obele`uva ovaa veli~ina se ~ita zeta. 
† Soodvetnata gr~ka bukva se ~ita psi.
 
 
181

---

Molskiot (koli~inskiot) udel na eden konstituent na sistemot (da re~eme, B) se ozna~uva
*
 so x
-
 
(B) i mo`e da se izrazi so ravenstvoto: 
 
 
 
¦
 
i
n
n
x
B
B
 
a maseniot udel na konstituentot B
†
 e odnos me|u masata na toj u~esnik vo sistemot i vkupnata 
masa na sistemot
:
 
 
 
 
¦
 
i
m
m
w
B
B
 
Volumenskiot udel, pak, e odnos me|u volumenot na eden od konstituentite i zbirot na 
volumenite na site sostavki na sistemot. Volumenskiot udel na supstancata B se ozna~uva so 
M
  
(B) (gr~kata bukva vo oznakata se ~ita fi) i e definiran kako: 
 
 
 
¦
 
i
V
V B
B
M
 
pri {to vkupniot volumen ne e sekoga{ ednakov na zbirot na volumenite na oddelnite u~esnici 
vo sistemot  nekoga{ e tolkav, nekoga{ e pomal, a mo`e da bide i pogolem! 
Vnimavaj: Ako sakame vedna{ da se gleda deka se raboti za molski, za masen ili za volumenski  udel na 
konstituentot B vo eden sistem S, toga{ mo`e da napi{eme x(B; S), w(B; S) ili 
M
(B; S)! 
Ona {to dosega go zboruvavme za udeli nakuso mo`e da go pretstavime so pomo{ na tablicata 
dadena podolu. Za ovaa tablica da bide sporedliva so onaa {to se odnesuva{e na odnosi, i tuka e 
vklu~en brojniot udel na konstituentot B (veli~ina koja mo{ne retko se polzuva i za koja nema 
posebna oznaka). Vpro~em, brojniot udel na eden konstituent e ednakov so negoviot molski udel. 
Veli~ina
 
Oznaka
 
Definicionen izraz
 
Molski udel na B vo S
 
x
 
(B; S)
 
x
 
(B; S) 
  n
 
(B)/
6
n
i
 
Broen udel na B vo S
 
x
 
(B; S)
 
x
 
(B; S) 
  N
 
(B)/
6
N
i
 
Masen udel na B vo S
 
w
 
(B; S)
 
w
 
(B; S) 
  m
 
(B)/
6
m
i
 
Volumenski udel na B vo S
 
M
 
(B; S)
 
M
 
(B; S) 
  V
 
(B)/
6
V
i
 
Poradi toa {to pretstavuvaat odnosi na ednoimeni veli~ini,  
site udeli se broevi (bezdimenzionalni veli~ini). 
                                                 
* Se ~ita iksnabe. Vsu{nost, koga se raboti za konkreten slu~aj, se upotrebuva vistinskiot naziv na supstancata, 
odnosno nejziniot simbol ili formula. Taka, ako sakame da go najdeme molskiot udel na natrium hloridot vo negoviot 
voden rastvor, }e re~eme iks na natrium hloridot (ili, u{te mnogu podobro, molskiot udel na natrium hloridot) i }e 
napi{eme  x(NaCl). Gr~kata bukva 6 so koja{to se ozna~uva zbir se ~ita sigma, a dolniot indeks i {to stoi pokraj 
oznakata za koli~estvo poka`uva deka se sobiraat site individualni (oddelni) koli~estva supstanca. Se razbira, duri i 
ako koristime op{ti izrazi, voop{to ne e neophodno supstancata da ja ozna~ime so B, a ne, na primer, so X ili so nekoja 
druga bukva! 
† Oznakata za maseniot udel se ~ita dublvenabe, so toa {to, vsu{nost, se naveduva vistinskiot naziv na soodvetniot 
konstituent. Oznakata za maseniot udel ne smee da se ~ita omega ili ve! Ne smee da se vika masin udel.
 
 
182

---