Bojan [optrajanov

18.  @elezo vo prav i sulfur vo prav pri zagrevawe obrazuvaat `elezo sulfid so formula FeS. Vo 
kakov masen odnos treba da gi zememe `elezniot prav i sulfurot za da izreagiraat seto `elezo i 
siot sulfur? 
19.  Pri zagrevawe (piroliza) na kalcium karbonat se dobiva kalcium oksid i jaglerod dioksid. 
Kolkava }e bide masata na obrazuvaniot jaglerod dioksid ako sme “ispekle” 150 grama CaCO
3
? 
20.  Kolkav e molskiot udel na `elezoto vo: (a) Fe
2
O
3
; FeSO
4
; Fe
2
(SO
4
)
3
; FeCl
3
? 
21. 
Kolkava }e bide masata na bakar izdvoen so elektroliza od rastvor na bakar hlorid ako 
vo rastvorot sme stavile 0,25 kilograma bakar hlorid dihidrat, CuCl
2
˜2H
2
O?  Pomo{: 
Molarnite masi na bakar hlorid, bakar hlorid dihidrat i bakar se, soodvetno, 134,5, 
170,5 i 63,5 g mol
–1
. 
 
165

---

 
 
 
166

---

 
6
6
.
.
 
 
D
D
I
I
S
S
P
P
E
E
R
R
Z
Z
N
N
I
I
 
 
S
S
I
I
S
S
T
T
E
E
M
M
I
I
 
 
 
 
 
 
167

---

 
168

---

 
 
 
6.1. VIDOVI DISPERZNI SISTEMI 
 
DISPERZNI SISTEMI 
Homogeni i heterogeni sistemi 
Vo sistemite {to gi razgleduvame,  ~estopati  mo`e da se zabele`at grani~ni povr{ini {to 
razdvojuvaat delovi koi{to imaat razli~ni svojstva. Vakvite sistemi se vikaat heterogeni. 
Heterogeni mo`e da bidat i sistemi sostaveni od pove}e supstanci i onie vo koi ima samo edna, 
~ista, supstanca. Hemiski interesni primeri za heterogeni sistemi ima dosta: te~nost i nejzi-
nite pari, ~esti~ki od ~ad vo vozduhot, ruda vo koja ima smesa od oddelni minerali i u{te mnogu 
drugi. Na sl. 6.1 se poka`ani primeri za nekoi heterogeni sistemi. Za heterogeni (i za 
homogeni) sistemi ve}e zboruvavme (str. 12).
 
   
   
    
Sl. 6.1. Heterogeni sistemi: smesa od minerali, koka-kola so mraz, maslo i voda  
Nasproti toa, postojat mnogu primeri koga grani~ni povr{ini ne 
mo`e da se zabele`at. Poslednovo mo`e da bide rezultat ili na 
nepostoewe na grani~ni povr{ini (vo vakov slu~aj zboruvame za ho-
mogeni sistemi) ili zaradi toa  {to razmerite na del~iwata koi se 
razlikuvaat po svojstvata se tolku mali {to granicite koi{to gi raz-
deluvaat od sosednite del~iwa postojat, no ne mo`e da se vidat. Taka 
stojat ne{tata, da re~eme, so krvta. Tuka, imeno, niz krvnata plazma se 
nao|aat raspredeleni krvnite zrnca, no tie se gledaat samo pod mikro-
skop (sl. 6.2).  
 
Sl. 6.2. Krv (pod 
mikroskop) 
Inaku, ako sistemot e heterogen, toga{ velime deka se sostoi od dve 
ili pove}e fazi – delovi koi sami za sebe se homogeni.  
Zna~i:  
x heterogeni sistemi se onie kaj koi postojat grani~ni povr{ini {to razdeluvaat delovi so 
razli~ni svojstva, a homogeni se onie kaj koi vakvi granici otsustvuvaat;  
x homogenite delovi na eden heterogen sistem se vikaat fazi. 
 
169

---

Disperzni sistemi 
Ako sistemot se sostoi od dve supstanci, a grani~ni povr{ini ne postojat (ili ne mo`e da se 
zabele`at), bi trebalo da zaklu~ime deka sitnite del~iwa na ednata supstanca se razmestile 
niz drugata supstanca. Zboruvaj}i so jazikot {to go upotrebuvaat hemi~arite, velime deka 
ednata supstanca se dispergirala niz drugata. Supstancata {to se raspredeluva niz drugata sup-
stanca se vika dispergirana supstanca, a onaa niz koja se vr{i razmestuvaweto na ~esti~kite od 
dispergiranata supstanca se vika disperziona sredina.  
Ako ~esti~kite na dispergiranata supstanca se molekuli ili joni, toga{ disperzniot sistem go 
vikame molekularno disperzen ili, mnogu po~esto, rastvor.  
So rastvori se sre}avame sekojdnevno. Koga se gotvime da si svarime makaroni, pa vo vodata }e 
stavime sol, solta se rastvoruva
*
. Koga varime ~aj, obojuvaweto na vodata poka`uva deka nekoi 
sostojki od ~ajot se rastvorile vo vodata, ostavaj}i i cvrsti, nerastvoreni, ~ajni liv~iwa. Koga 
go zasladuvame ~ajot, toa go pravime rastvoruvaj}i vo nego {e}er. Mineralnata voda sodr`i 
rastvoreni soli, a morskata voda duri slu`i i kako izvor za dobivawe gotvarska sol.  
 
 
Napravi si lista na slu~ai od `ivotot vo koi se sre}ava{ so rastvori ili, pak, rastvorite namerno gi prigotvuva{. 
Potrudi se listata da ti bide {to e mo`no podolga.  
Vnimavaj: Obidi se vo listata da ne vklu~uva{ sistemi kaj koi gleda{ deka postojat (ili smeta{ oti mo`e da ima) 
grani~ni povr{ini me|u del~iwata na dispergiranata supstanca i disperzionata sredina.  
Konsultiraj se so nastavnikot: mo`ebi toj }e ti uka`e na primeri {to si propu{til da gi zabele`i{ ili na takvi 
{to ne odgovaraat na definicijata za rastvor. 
Koga del~iwata na dispergiranata supstanca se zna~itelno pogolemi od ~esti~kite na 
disperzionata sredina, toga{ se raboti ili za koloidno disperzen
†
 ili za grubo disperzen 
sistem.  
Zasega samo u{te }e re~eme deka kaj koloidnite i kaj grubo disperznite sistemi mno`estvoto 
dispergirani ~esti~ki pretstavuva dispergirana faza. Se razbira, i kaj grubo disperznite i kaj 
koloidno disperznite sistemi postoi disperziona sredina – onaa niz koja se raspredeleni ~es-
ti~kite na dispergiranata faza.  
Da sumirame:   
kaj disperznite sistemi razlikuvame dispergirana supstanca (ili dispergirana faza) i 
disperziona sredina; vo zavisnost od goleminata na ~esti~kite na dispergiranata supstanca, 
disperznite sistemi mo`e da bidat rastvori (molekularno disperzni), koloidno disperzni i 
grubo disperzni. 
 
                                                 
*
 
Vnimavaj
: 
Vo  vakov slu~aj, ne smee da se re~e deka solta se rastopila. Imeno, topeweto e proces vo koj cvrsta 
supstanca, pri zagrevawe, se pretvora vo te~nost. Na primer, koga temperaturata e visoka, mrazot se topi, davaj}i 
te~na voda. Namesto “se rastvoruva” mo`e da re~eme “se rastvora”.
 
†
  
Zaradi ednostavnost vo izrazuvaweto, mo`e da se koristi i terminot koloiden sistem, pa duri i koloid.
 
 
170

---