Bojan [optrajanov

Kaj vistinskite rastvori (`oltiot rastvor na sl. 6.8) nema 
vakov efekt. 
Na sli~ni pri~ini – rasejuvawe na svetlinata od sitni kapki 
voda ili pra{inki (zna~i, na efekt vo osnova ednakov so 
Tindaloviot) se dol`i i ubavata gletka so “zraci” {to gi 
gledame koga sonceto se nao|a zad oblaci ili e skrieno od 
drvjata vo {umata.  
Rezultat na rasejuvawe na svetlinata od sitni pra{inki ili 
kapki voda prisutni vo vozduhot se i svetlosniot snop  vo {umata ili “svetkaweto” na vodopa-
dot {to se gledaat na sl. 6.9.  
 
Sl. 6.8. Tindalov efekt  
 
 
   
 
Sl. 6.9. Na Tindalov efekt se dol`i svetkaviot snop svetlina vo {umata i 
svetkaweto na vodopadot 
Grubo disperzni sistemi 
Si videl li grubo disperzen sistem? Ako misli{ deka ne si videl, nema{ pravo! Grubo–
disperznite sistemi ~esto se sre}avaat. 
Da re~eme, verojatno si jadel “{lag”. A {lagot e eden od grubo disperznite sistemi, isto kako i 
mnogu drugi peni (sl. 6.10 a i 6.10 b) . Ima duri i cvrsti peni, na primer, stiroporot, poliure-
tanskite “sun|eri” ili materijalot (hidroksiapatit) so koj se zamenuvaat koskite ~ii mikro-
skopski snimki se dadena na sl. 6.10 v i 6.10 g). 
 
 
 
 
  
             a  
              b 
 
      v 
 
                g 
Sl. 6.10. [lag, obi~na pena, poliuretanski sun|er i zamena za koska  (v i g se 
mikroskopski snimki)
 
174

---

 
Sl. 6.34 Reka vo magla
 
 
Sl. 6.35. Prskawe (so sprej) protiv {tetnici na 
zemjodelskite proizvodi. 
 
 
Sigurno si videl i magla (sl. 6.34) – grubo disperzen sistem so te~na dispergirana faza (sitni 
kapki voda) i gasovita disperziona sredina (vozduh). Sli~ni so maglata se sitni kapki od dezo-
dorans ili od sredstva protiv insekti ili {tetnici {to se upotrebuvaat vo vid na “sprej” (sl. 
6.35). 
   
 
Sl. 6.36. ^ad i ~esti~ki od ~ad gledani pod mikroskop 
 
^adot (sl. 6.36) e disperzen sistem ~ii 
cvrsti ~esti~ki se dosta golemi (poneko-
ga{ mo`e da se vidat i so golo oko, a 
mnogu podobro – pod mikroskop). Krvnite 
zrnca, pak, se raspredeleni niz plazmata 
(sl. 6.37). I krvta, spored toa, e grubo dis-
perzen sistem. 
  
  
 
Vo zavisnost od toa kakvi se agregatnata 
sostojba na dispergiranata faza i na 
disperzionata sredina, se razlikuvaat 
osum kombinacii.  
Sl. 6.37. Crveni krvni zrnca niz krvnata plazma 
 
175

---

Tie se sli~ni na onie {to }e bidat dadeni kaj rastvorite (str. 174), so toa {to vo slu~ajot na 
grubo disperznite sistemi nema kombinacija gasovito–gasovito zatoa {to gasovite prakti~no 
sekoga{ obrazuvaat homogeni sistemi.  
Pova`nite tipovi grubo disperzni sistemi se dadeni vo tabelata {to sleduva
*
. 
Tip grubo disperzen 
sistem
 
Dispergirana 
faza
 
Disperziona 
sredina
 
Primer
 
Aerosol
 
te~na
 
gasovita
 
magla
 
Aerosol
 
cvrsta
 
gasovita
 
cementen prav
 
Pena
 
gasovita
 
te~na
 
“{lag”
 
Emulzija
 
te~na
 
te~na
 
maslo vo voda
a
 
Suspenzija
 
cvrsta
 
te~na
 
matna voda
 
Cvrsta pena
 
gasovita
 
cvrsta
 
stiropor
 
                   
 
                         a Dokolku e dobro isklumkano. 
 
Grubo disperznite sistemi mo`e da bidat 
nestabilni i dvete fazi (disperzionata sre-
dina i dispergiranata faza) sami od sebe da 
se razdeluvaat ili, kako {to se veli, da se 
raslojuvaat.  
  
    
 
Za ova da ne se slu~i, vo sistemot mo`e da se 
dodade supstanca {to go stabilizira grubo 
disperzniot sistem. Ako se raboti za emul-
zija, toga{ stabilizatorot se vika emulga-
tor.  
              a 
 
 
b 
Sl. 6.38. Emulzija: {ematski (a) i zgolemeno (b) 
 
Sl. 6.39. Mre`a vo koja mo`e da 
se vklopi disperzionata 
sredina 
Gelovi 
Vo slu~ajot na sistemi vo koi dispergiranata faza e obrazuvana 
od golemi molekuli (makromolekuli), mo`no e da se obrazuvaat 
tridimenzionalni mre`i vo koi se vklu~uva disperzionata faza 
(Sl. 6.39). Taka se obrazuva pivtiesta masa koja se vika gel. 
Gelovite se sre}avaat re~isi sekade (sl. 6.40). Mnogu pasti za 
zabi, “gumenite bomboni”, paket~iwata {to preku no} se zamrz-
nuvaat, a potoa slu`at za ladewe na sodr`inata na prenosnite 
“fri`ider~iwa” i u{te mnogu sekojdnevno sre}avani predmeti 
se, vsu{nost, gelovi. 
                                                 
*
 
Vo tabelata se sre}ava terminot aerosol. Toa e imenka od ma{ki rod i nejzinata mno`ina e aerosolovi (a ne 
aerosoli). 
 
176

---

   
    
    
   
Se razbira, nikako ne smee da se zaboravat “neophodnite” gelovi za 
kosa. Koga ne bi postoele tie, ne bi mo`elo da se sozdade nitu 
frizurata na sl. 6.41, nitu mnogu drugi interesni i moderni frizuri. 
Kojznae, mo`ebi i ti koristi{ (postojano ili ponekoga{) “gel~e” za 
svojata frizura. 
Gelovi se upotrebuvaat (i toa za mnogu raznoobrazni celi) i vo medi-
cinata. 
Sl. 6.40. Gelovi vo sekojdnevniot `ivot: pasta za zabi, “gumeni” bomboni, 
paketi za ladewe vo prenosni “fri`ider~iwa” 
 
Sl. 6.41. Gel! 
 
177

---