Bojan [optrajanov

sigurno  oti reaktantite sekoga{ se nao|aat vo stehiometriski odnos i deka toa treba najprvin 
da se proveri). 
Inaku, kako nekakov recept pri ovoj vid presmetuvawa mo`e da slu`i tvrdeweto deka  
koga ni e poznata vrednosta za koli~estvo na izreagiran (ili dobien) nekoj od tie u~esnici (da 
re~eme, u~esnikot A), koli~estvoto na izreagiran (ili dobien) drug u~esnik (da re~eme, na 
u~esnikot V) mo`e da se najde ako poznatoto koli~estvo se pomno`i so odnosot na stehio-
metriskite koeficienti za A i V vo reakcionata ravenka. 
Dokolku se bara (da re~eme) da najdeme kolkavo koli~estvo produkti mo`e da se dobijat od 
opredeleni koli~estva reaktanti za koi, od uslovot na zada~ata, ne e vedna{ vidlivo dali se vo 
stehiometriski odnos, morame prvin da proverime dali reaktantite
*
 se nao|aat vo stehio-
metriski odnos. Dokolku proverkata poka`e deka slu~ajot ne e takov (t.e. dokolku utvrdime 
deka koli~estvata ne se vo stehiometriski odnos), za ova mora da vodime smetka. Imeno, ne mo`e 
da se dobijat pove}e produkti odo{to dozvoluva koli~estvoto na onoj reaktant {to go ima 
pomalku odo{to bi trebalo ako reaktantite se vo stehiometriski odnos.  
Poukata od takvite primeri e deka 
pred da pristapime kon presmetuvawa vrz osnova na dadena hemiska ravenka, potrebno e da 
proverime dali koli~estvata na reaktantite se nao|aat vo me|useben odnos kako nivnite ste-
hiometriski koeficienti vo reakcionata ravenka ili, pak, nekoj od niv se nao|a vo vi{ok. 
 
Otkako }e se najde odnosot na koli~estvata, ednostavno mo`e da se najde i odnosot na masite na 
transformiranite u~esnici. Imeno, kako {to znaeme,  
m
 
(B) 
  n
 
(B) 
˜
 
M
 
(B) 
 a promenata na masata }e bide 
 
'm
 
(B) 
  'n
 
(B) 
˜ M
 
(B) 
 Spored toa, odnosot na masite na transformiranite u~esnici }e bide: 
 
 
 
    
    
C
C
B
B
C
B
n
M
n
M
m
m
'
'
 
'
'
 
 
Zaklu~uvaj}i go celoto ova poglavje, }e go povtorime ona {to be{e re~eno na po~etokot: 
presmetuvawata vrz osnova na hemiskite ravenki kako svoja pojdovna to~ka go imaat faktot 
deka vo izramnetata hemiska ravenka odnosot na stehiometriskite koeficienti na oddelnite 
u~esnici vo reakcijata go dava odnosot na koli~estvata na izreagiranite reaktanti, odnosno 
na obrazuvanite produkti na reakcijata. 
 
 
 
                                                           
*
 Popravo  nivnite koli~estva. 
 
163

---

 
RAZBRA LI? NAU^I LI? 
 
1. 
Mo`e li da se izmeri: (a) {i{e so destilirana voda; (b) te`inata na {i{eto so voda; (v) masata na 
destiliranata voda vo {i{eto; (g) destiliraweto na vodata pred taa da bide stavena vo {i{eto; 
(d) volumenot na vodata vo {i{eto? Koi edinici }e gi koristi{ koga }e go soop{tuva{ rezulta-
tot od mereweto na merlivite veli~ini? 
2. 
Vo koi edinici se merat ~istite broevi (t.n. bezdimenzionalni veli~ini)? 
3. 
Koja edinica e pogolema: decigram ili dekagram? Za kolku pati pogolemata edinica e pogolema 
od pomalata? 
4. 
 Kako treba da se napi{e: 5kg ili 5 kg? Zo{to? Zaradi ubavinata na napi{anoto? 
5. 
Ima li razlika vo zna~eweto ako napi{eme “m‰ ili ako napi{eme „m‰? 
6. 
Se raska`uva deka na test po hemija, u~enik vaka nakuso gi formuliral uslovite na zada~ata: 
“Pat 
50 m., vreme 5 sek., kolkava brzina?”, a re{avaweto go zapo~nal so formulata 
“v = 
5
50
 = 10 m./sek.‰.  Popravi gi gre{kite {to gi napravil bo`emniot u~enik (takvi u~enici 
nema, neli?). 
7. 
Drug bo`emen u~enik napi{al: “To~kata na vriewe na vodata e 100, a to~kata na mrznewe e 0 K”. 
Ako misli{ deka i ovoj u~enik napravil gre{ki, ispravi mu gi. 
8. 
Kolku edinki ima vo eden milimol od nekoja supstanca? A vo eden mikromol? Smeta{ li deka 
vakvi edinici navistina postojat? 
9. 
Zo{to ima tri razli~ni oznaki za ~etiri razli~ni vida odnosi? 
10.  Vo koi edinici se merat udelite? Dali site vo isti edinici? 
11.  Dali edinica za molaren volumen e kuben metar ili kuben decimetar (t.e., litar)? 
12.  Postoi reklama za nekakvo sredstvo za higiena po ~ija upotreba “kosata }e bide polna so 
volumen.” Veruva{ li deka kosata (ili {to i da e drugo) mo`e da bide polna(o) so volumen?  
13.  Oksidot i sulfidot na dvovalentniot bakar imaat formuli CuO i CuS soodvetno. Dali molskiot 
udel na bakar vo prvoto od ovie dve soedinenija e (a) pogolem odo{to vo vtoroto; (b) ednakov kako 
vo vtoroto; (v) pomal odo{to vo vtoroto?  
A maseniot udel na bakarot?  
Odgovori bez da presmetuva{!  
14.  Presmetaj gi masenite udeli na S  i na O vo jaglerod monoksid i jaglerod dioksid. 
15.  Kolkava e sodr`inata na azot, na vodorod, na sulfur i na kislorod (izrazena vo maseni procenti) 
vo ammonium sulfat, (NH
4
)
2
SO
4
? 
16.  Smesa od etanol i voda ima volumen od  500 cm
3
,  a vo nea volumenskiot udel na etanolot e 0,4. 
Kolkav }e bide volumenskiot udel na vodata vo sistemot koj e obrazuvan so dodavawe na 0,3 dm
3
 
voda kon prvobitnata smesa? 
17.  Kolkavo koli~estvo srebro sulfid, Ag
2
S  mo`e da se obrazuva ako na raspolagawe imame 5 grama 
srebro i eden gram sulfur (S
8
). Sovet: Najprvin proveri dali ima dovolno srebro za da izreagira 
siot sulfur ili, naprotiv, dovolno sulfur za da izreagira seto srebro. 
 
164

---