Bojan [optrajanov

Obrni vnimanie: Poradi toa {to vkupniot volumen na eden rastvor ne e sekoga{ ednakov na 
zbirot od volumenite na oddelnite konstituenti, volumenskata koncentracija na edna supstanca 
ne mora da bide ednakva so nejziniot volumenski udel!  
Ona {to dosega go zboruvavme za razli~nite vidovi koncentracija kako za na~inite za izra-
zuvawe na sostavot na rastvorite nakuso e pretstaveno vo tabelata dadena podolu.  
 
Veli~ina
 
Oznaka
 
Definicionen izraz
 
Koli~inska koncentracija na X
 
c
 
(X)
 
c
 
(X) 
  n
 
(X)/V
 
Brojna koncentracija na X
 
C
 
(X)
 
C
 
(X) 
  N
 
(X)/V
 
Masena koncentracija na X
 
J
 
(X)
 
J
 
(X) 
  m
 
(X)/V
 
Volumenska koncentracija na X
 
V
 
(X)
 
V
 
(X) 
  V
 
(X)/V
 
Pri prakti~nata rabota za prigotvuvawe na rastvori so opredelena koncentracija se upotre-
buvaat t.n. volumetriski tikvi~ki
*
 (v. sl. 6.45 a). Na niv, so tenok prsten izgraviran okolu grlo-
to, e ozna~eno do kade treba da se napolni tikvi~kata, za vo nea da se nao|a predvideniot vo-
lumen od te~nosta. Masata, pak, na rastvorenata supstanca (osobeno ako taa e cvrsta) se oprede-
luva so vagawe na precizna (t.n. analiti~ka) vaga (sl. 6.45 b). Ako ne raspolagame so analiti~ka 
vaga, mo`e da se upotrebi i t.n. tehni~ka vaga. 
     
      
  
 
       a 
 
 
           b 
Sl. 6.45. Volumetriska tikvi~ka (a) i sovremeni vagi (b)
Zatoa {to koli~estvoto supstanca e odnos me|u masata na taa supstanca i nejzinata molarna 
masa 
n
 
(X) 
  m
 
(X)/M
 
(X) 
ako ja izmerime masata, a ja znaeme molarnata masa, }e go presmetame koli~estvoto supstanca 
koe, i onaka, ne e direktno merliva veli~ina.  
                                                 
* Postojat i drugi volumetriski sadovi.
 
 
185

---

Tokmu zatoa, masata na rastvorenata supstanca se meri ne samo toga{ koga sostavot go iz-
razuvame so masenata koncentracija na rastvorenata supstanca, tuku i toga{ koga se raboti za 
koli~inskata koncentracija. 
Sekako zapomni:  
za izrazuvawe na sostavot na rastvorite naj~esto se upotrebuvaat koli~inskata koncentra-
cija i masenata koncentracija.  
Nezasiteni, zasiteni i prezasiteni rastvori; rastvorlivost 
Gotvarskata sol, kako {to znaeme, se rastvora vo voda. [e}erot isto taka. 
Ako vo ~a{a voda stavime la`i~ka {e}er, toj }e se rastvori. Ako dodademe 
vtora la`i~ka {e}er, i toj }e se rastvori (mo`ebi malku pobavno). Ako 
sakame rastvoruvaweto da go zabrzame, }e me{ame so la`i~kata. I vo prvi-
ot i vo vtoriot slu~aj sme dobile rastvor, no toj, kako {to vikame, e neza-
siten – vo nego mo`e da se rastvori u{te od rastvorenata supstanca.  
Se razbira, toa da ne mo`e prodol`i neograni~eno: otkako sme dodale 
opredeleno koli~estvo, novododadeniot {e}er nema pove}e da se rastvora i 
na dnoto od ~a{ata }e ostanat nerastvoreni kristal~iwa. Tie nema da se 
rastvorat i pokraj na{eto me{awe. Velime, rastvorot stanal zasiten.  
Koncentracijata na rastvorenata supstanca vo zasiteniot rastvor se vika 
rastvorlivost na taa supstanca vo dadeniot rastvoruva~
*
. Rastvorlivosta, ako taa e definirana 
na ovoj na~in, se obele`uva so s i nejzina edinica naj~esto e mol dm
–3
.  
 
Sl. 6.46. La`i~ka 
{e}er 
Kako merka za rastvorlivosta mnogu ~esto se zema i masata na rastvorenata supstanca {to e 
rastvorena vo rastvoruva~ot Solv ~ija masa e 100 grama.  
Vnimavaj: Ona {to se dobiva ne se maseni procenti, tuku maseniot odnos, 
]
(X, Solv), pomno`en 
so 100. 
Koga vo 100 grama rastvoruva~ se rastvoreni pove}e od 10 grama od rastvorenata supstanca
†
, 
supstancata H ja smetame za mnogu rastvorliva
‡.
 Ako, pak, masata na rastvorenata supstanca {to 
se nao|a vo 100 grama od rastvoruva~ot e pomala od okolu 1 gram, smetame deka rastvorenata sup-
stanca e slabo rastvorliva, a ako 
]
 
(X, Solv) e pomalo od okolu 0,0001 (t.e. ako vo 100 grama ras-
tvoruva~ e rastvoreno pomalku od 10 miligrama od rastvorenata supstanca), smetame deka sup-
stancata e prakti~no nerastvorliva vo toj rastvoruva~.  
                                                 
*
 
Mnogu ~esto, rastvoruva~ e vodata, no toa ne e neophodno. Koga ne e sakame da se vrzuvame za nekoj opredelen 
rastvoruva~, nego }e go ozna~uvame so Solv. Ako, pak, znaeme koj e rastvoruva~ot, }e ja napi{eme negovata formula i nema 
da upotrebuvame op{ti oznaki.
 
†
 
T.e., koga 
]
 (X, Solv) e pogolemo od 0,1. Inaku, to~nite brojki ne mora da se pomnat.
 
‡
 
Ili  za dobro rastvorliva.
 
 
186

---

Zna~i,  
vo zavisnost od toa kolkav e odnosot na masata na rastvorenata supstanca i rastvoruva~ot, 
rastvorenata supstanca mo`e da bide mnogu rastvorliva, rastvorliva, slabo rastvorliva ili 
nerastvorliva vo dadeniot rastvoruva~. 
Rastvorlivosta zavisi od temperaturata 
Si zabele`al li deka koga }e otvorime {i{e so “gazirana” mineralna voda, so {umolewe od 
te~nosta izleguvaat meur~iwa gas? Vaka e zatoa {to rastvorlivosta  na gasovite zavisi od 
pritisokot. Kolku povisok e pritisokot, tolku podobro gasovite se rastvoraat vo te~nosti, a 
pritisokot e pogolem vo zatvorenoto, odo{to vo otvorenoto {i{e.  
No, dali si otvoral {i{e so gazirana mineralna voda lete, 
koga temperaturite se mnogu visoki ili koga {i{eto stoelo 
na sonce? Ako si go storil toa, sigurno znae{ kolku mnogu 
gas naedna{ se izdvojuva od te~nosta. Mo`e, duri, vodata i 
da prete~e od {i{eto. Dali i ova e vo vrska so promenata na 
pritisokot? 
Odgovorot e – ne e 
tolku vo vrska so 
promenata na priti-
sokot (lete atmos-
ferskiot pritisok 
mo`e da bide duri i 
povisok odo{to zi-
me), kolku so razliki-
te vo temperaturata. Na povisoki temperaturi, imeno, 
gasovite naj~esto se poslabo rastvorlivi vo te~nosti 
odo{to na poniski temperaturi (sl. 6.47). 
 
Sl. 6.47. Zavisnost na rastvorlivosta 
na gasovi od temperaturata
 
 
Sl. 6.48. Zavisnost na rastvorlivosta na 
nekoi cvrsti supstanci od tempe-
raturata
 
Kaj  cvrstite supstanci, pak, rastvorlivosta naj~esto 
raste so porastot na temperaturata, no ima i poinakvi 
primeri
:
 rastvorlivosta re~isi da ne zavisi od tempe-
raturata, taa otprvin da raste, a potoa da opa|a
*
, pa duri 
i samo da opa|a so rastewe na temperaturata. Zavisnosta 
na rastvorlivosta od temperaturata za nekolku cvrsti 
supstanci e dadena na sl. 6.48. 
Ako zasiten rastvor na cvrsta supstanca ~ija rastvorlivost raste so porastot na temperaturata 
go odvoime od prisutnite kristali, a potoa go ladime, od rastvorot }e iskristalizira del od 
rastvorenata supstanca. 
                                                 
*
 
Rastewe na rastvorlivosta do opredelena temperatura, a potoa nejzino opa|awe e znak deka doa|a do promena na 
sostavot na cvrstata faza koja e vo kontakt so zasiteniot rastvor. Vo vakvi slu~ai, na poniska temperatura cvrstata 
faza e kristalohidrat, a na povisoka – bezvodna sol ili, pak, doa|a do namaluvawe na sodr`inata na voda vo cvrstite 
fazi koi, obete, se kristalohidrati.
 
 
187

---