Imanuel Kant (1724 – 1804) Kritika súdnosti

Stalo sa samozrejmosťou, že pokiaľ ide o umenie, nič už

nie je samozrejmé, ani v ňom samom, ani vo vzťahu K  celku, dokonca ani jeho právo na existenciu.

/T. Adorno – Estetická teória/

Theodor Adorno – podstatou umenia je zvecnený vzťah - umenie sa stalo tovarom, t. z. masovým produktom

moderné umenie – jediná možnosť auratickej skúsenosti

masové umenie – produkt kultúrneho priemyslu s diktatúrou potrieb.
F. Nietzsche – Umenie je vykúpením poznávajúceho, konajúceho a trpiaceho človeka.
M. Heidegger - Umenie je básnenie, diktát pravdy bytia.
W. Benjamin - Trhová spoločnosť ničí jedinečnosť a auratickosť v mene rovnorodosti a štandardizácie jedinečného. Umenie je zvecnené v trhových vzťahoch a stáva sa tovarom s výstavnou funkciou.
J. F. Lyotard - Umelec vysiela správu „do púšte“. Nechce nikoho kultivovať, vzdelávať, vychovávať.
Jürgen Habermas - Umenie musí prestať experimentovať a musí opätovne slúžiť zobrazovaniu, umeleckej interpretácii životného sveta.
Richard Rorty - Umenie slúži znižovaniu krutosti v spoločnosti, empatiu šíri umenie, žurnalistika, etnológia, nie filozofia.

Čo je podstatou umenia v dvadsiatom storočí? Mimézis, expresia, sebapoznanie?

Aké je umenie v dvadsiatom storočí?
Svet estetický - individuálne predmety, „veci"

• 
  nepredvídateľný poriadok
  
• 
  tvorba s počiatkom
  

Svet fyzický - vypočítateľné vzťahy štruktúr

• 
  pravdepodobná uniformita
  
• 
  kauzalita so záverom
  

Súčasné umenie používa formy a priestory fyziky a techniky, nie prirodzené umelcove vnemy. Upriamuje svoju pozornosť od predmetov sveta k ich štruktúram. Vnímateľa vedie od zmyslového vnímania reálneho sveta k zdokonalenému vnímaniu prostredníctvom „mikroskopov“, technických zariadení – film, fotografia, televízia, rozhlas.
Ambíciou umenia nie je napodobňovať viditeľné, ale zviditeľňovať existujúce. Umenie opustilo mimetický model maliarstva, sochárstva a filmu, lineárny, resp. progresívny model dejín umenia opustila aj teória.

Umelci 20. st. neposkytujú ekvivalenty percepčných skúseností, ale vyjadrujú pocity. Umenie sa chápe ako expresia. Jednotlivé podoby umeleckej expresie nevytvárajú lineárny vývoj, ale diskontinuálny sled fáz. /A. Danto hovorí o konci umenia/.
Čo je podstatou umeleckého diela?

1. 
   Danto – artworld – nový, autonómne existujúci svet, nová ontologická skutočnosť, ktorej podstatou je extenzia sveta.
   

Jedinečnosť, auratickosť, individuálna recepcia základom UD do začiatku 20. storočia.
Dvadsiate storočie mení podobu a zároveň aj podstatu umeleckého diela.

Technika utvára podobu, výraz, umožňuje percepciu umeleckého diela.

Rozvoj techniky umožnil demokratizáciu v percepcii, utvoril masový umelecký druh – film.

- UD stráca jedinečnosť – (grafika, literatúra, fotografia, film – technologická štandardizácia)

- UD prestáva byť originálom – (kópie sú identické – film, knihy, fotografia – technologický štandard)

- UD stráca auru – (konzum umenia kedykoľvek a kdekoľvek vďaka reprodukčnej technike)

-UD vyžaduje kolektívnu percepciu alebo percepciu bez responzie – umenie ako neustály mediálny tok
W. Benjamin – Umelecké dielo v epoche svojej technickej reprodukovateľnosti - 1936.

Rituálová (magická) funkcia umenia sa mení na výstavnú funkciu – rituál verzus šok, show
2. Umelecké dielo - štruktúra s vnútorným usporiadaním

• 
  existujú kritériá a postupy vytvorenia umeleckej štruktúry v jednotlivých druhoch umenia
  
• 
  existuje teória o zákonitostiach a princípoch jednotlivých umeleckých druhov a žánrov (abstraktné pravidlá)
  

M. Heidegger – Len zo štruktúry, formy UD nemožno povedať, či ide o umelecké dielo – umenie = odkrývanie.

Marcel Duchamp – ready – mades (umenie a ne-umenie).

3. 
   Umelecké dielo je kontextuálnym javom
   

1. 
   Percepčná interpretácia
   

Roman Ingarden – UD intencionálny predmet (maľba – obraz)

Leonardo – Posledná večera – 3 vrstvy obrazu

1. 
   maliarske prostriedky použité na rekonštrukciu vecí
   
2. 
   samotné veci, ktoré sa javia
   
3. 
   literárna téma – predhistória alebo pohistória zobrazovaného
   
4. 
   estetické hodnoty ako výsledok konkretizácie
   

Maľba – tvorí fyzický základ obrazu (pri vnímaní je reálnou vecou) – SCHÉMA

Obraz- na základe maľby rekonštruuje nadstavbu nad maľbou v zmysle reálnej veci – KONKRETIZÁCIA SCHÉMY.

Jan Mukařovský, Umberto Eco, recepčná estetika, hermeneutika

Kontextuálnosť môže mať rozdielnu podobu

2. 
   Interpretačná interpretácia
   

Richard Wollheim – typ (opera ako výsledok autorovej práce, hudobné dramatické dielo)

• 
  token (konkrétna inscenácia opery ako hudobného dramatického diela)
  

Partitúra je len schémou (scenár), realizácia je podmienkou existencie umeleckého diela, ktoré vo vnímaní rekonštruuje, konkretizuje vnímateľ (konceptuálne umenie neuspelo). Umenie konštituuje aj možný svet.

Podobne vo všetkých umeleckých druhoch a žánroch, ktorých artefakt má dvojstupňovú štruktúru

5. 
   prednáška - Autenticita umeleckého diela
   

ORIGINÁL – KÓPIA – PLAGIÁT –vonkajšia podobnosť

PODVRH – tvrdenie o identite, autenticite

PASTIŠ, PALIMPSEST – ironické citovanie a la