Imanuel Kant (1724 – 1804) Kritika súdnosti

Problematickosť umeleckej tvorby 20.storočia

M.Duchamp – Fontána

Je tento provokujúci objekt umením? Prečo je umením?

Naše vnímanie nie je závislé len na pohľade našich očí. Závisí aj od schopnosti veci správne interpretovať.

Umelci sa snažia vytrhnúť vnímateľa zo zmechanizovaného a zautomatizovaného žitia kontrastom, šokom.
DUCHAMP premenil všedný predmet v umelecké dielo realizáciou umeleckého zámeru, nie umeleckou zručnosťou, opakovaním umeleckých postupov.

Duchampovo dielo je len realizáciou zámeru autora- zničil predstavu o výnimočných schopnostiach umelca , o genialite umelca.
WARHOL produkoval zámerne vo veľkých sériách tie isté veci –plechovka polievky Campbell – morálne bezobsažné obrazy.

Warhol zvrátil predstavu o origináli umeleckého diela – neprodukoval žiadne originály – len série reprodukcií.

Jedinečnosť umeleckého diela nahrádza pluralita kópií. Spochybnil aj hodnotu svojho autorstva – používal sieťotlač– zbavil svoje diela jedinečnosti, autenticity vedome.
KONCEPTUÁLNE UMENIE –umelecké dielo existuje len v podobe idey, nápadu, informácie bez fyzickej existencie diela. Yves Klein – Nič, Arnat –„ Som skutočný umelec“

Funkcionalistické chápanie sveta, a teda aj predmetov okolo nás, umožnilo vytvoriť situáciu, v ktorej sa čokoľvek môže stať umeleckým dielom, ale aj umelecké dielo sa môže stať len obyčajným predmetom, teda ničím.
Umelecké dielo v 20. storočí

- tendencia k sériovosti, štandardizácii

- snaha o prevrátenie reality, po absencii reality

- tendencia k technickej reprodukovateľnosti diela

- tendencia podriadenia umeleckej tvorby tovarovým vzťahom a výmennej hodnote
Normatívna estetika – estetika kánonu a jeho variácií – napr. barok, klasicizmus

Nenormatívna estetika – inakosť, novosť – 20.storočie

Autenticita umeleckého diela je definovaná ako prejav jednoty :

1. 
   tradície v umeleckom diele (schéma opakujúcich sa dobových zásad tvorby)
   
2. 
   neopakovateľnosti individuálnej a jedinečnej podoby UD, expresie umelca
   
3. 
   pôvodnosti (ideovo estetická kvalita) UD ako UDALOSŤ
   

Schéma je osvojiteľná (umelecká remeselná zručnosť), jej opakovanie vedie len ku schematickej tvorbe.

Opakovateľné (schéma) musí nadobudnúť podobu neopakovateľného tvorivého uplatnenia, umeleckej tvorby.
Všeobecné princípy umeleckej tvorby

• 
  tvorivosť
  
• 
  jedinečnosť
  
• 
  neopakovaná individualita
  
• 
  maximálna obsahová nasýtenosť
  

Opakovanie má v umení význam len vo vzťahu k použitiu platných kompozičných princípov (napr. v hudbe sonátová forma, baroková hudba) a výrazových prostriedkov (strih a montáž vo filme).
Kritériami umeleckosti diela sú autenticita a vkus.

Umelecká a estetická hodnota umeleckého diela sú prejavom neopakovateľnosti, originality tvorcu.

Neautentické diela sú prejavom epigónstva - plagiáty. Sú späté len s rutinérstvom, mechanickým opakovaním, obmieňaním už povedaného, stvárneného.

U. Eco: Skeptici a tešitelia - člení kultúru na tri roviny:
vysoká kultúra - stredná kultúra - nízka kultúra

avantgarda GÝČ masová kultúra

vysoká EH predstieraná EH žiadna EH
Gýč nie je menej hodnotné umenie, gýč je neumenie s imitáciou prvotnej sily umeleckého obrazu.

Gýč -absentuje ráz udalosti, skutočného stretnutia,

-vnímateľ sa v gýči rozplýva, topí sa sám v sebe, vnímanie bez

intencie, sentimentálne vnímanie,

-predstiera hodnotu, robí si nároky na estetickú hodnotu.

L. Giesz - posilnená imanencia vlastného vedomia,

-vnímateľ má potešenie z vlastného dojatia, nie z UD,

- vnímanie subjektu zamerané na seba cez predmet,

-vtieravá emocionalita, gýčové prežívanie,

- rovina prežívania fyziologická- slasť a príjemnosť.

Formálne znaky gýča

1. 
   Zobrazuje témy a objekty považované všeobecne za krásne, témy s
   

emocionálnym obsahom (vtieravá emocionalita).

2. 
   Témy a objekty sú okamžite identifikovateľné.
   
3. 
   Neobohacuje asociácie s témou.
   
4. 
   Jednoduchá, nekomplikovaná podoba znázorňovaného.
   
5. 
   Nepravý materiál.
   
6. 
   Skrátenie diela o pointu.
   
7. 
   Predstieranie estetickej hodnoty.
   

6. prednáška - Umelecká expresia, umelecký výraz, umelecká tvorba

V systéme umenia dominuje emocionalita, imaginácia, intuícia, predstavivosť, zmyslovosť, racionálne vedomie nedominuje, dominuje estetické vedomie.

Estetika skúma kultivovanú vnímavosť, v ktorej dominujú

zmyslovosť a afektivita, imaginatívnosť, intuitívnosť, predstavivosť.
HRA – SLOBODA – UMENIE – inštitucionálne snenie –Huizinga

SEN, FANTÁZIA - konflikt medzi slasťou a realitou kompenzuje pre jednotlivca umenie, pre spoločnosť kultúra – Freud
Rozvíjanie obrazov, ktoré sú protiváhou objektívnej reality.

Inšpiračnými zdrojmi umenia 20.soročia. bola senzibilita, ktorá má blízko k psychopatologickým, delirickým, mystickým stavom, menšinovému pocitu, primitívnym formám, postihnutým societám. Umelecký svet tak prispieva k budovaniu empatie a zmyslu pre empatické konanie. Zlovestné a neobvyklé skúsenosti človeka 20.storočia sú bázou upevňovania pocitu odlišnosti aj umeleckým svetom.

Teoretici emocionality a expresie - Freud, Heidegger, Wittgenstein, Benjamin, Šklovskij, Barthes, Foucault, Lacan, Derrida, Lyotard, Deleuze, Guattari, a.i.

Estetická idea – predstava obrazotvornosti /Kant/ ako protiváha pojmu, myšlienky, metaforické vyjadrenie určitého obsahu

Obrazotvornosť je produktívnou poznávacou schopnosťou

Základný spôsob vyjadrovania v umení prostredníctvom umeleckého obrazu.

Umelecký obraz

elementárny prejav ľudskej obrazotvornosti

špecifický spôsob metaforického myslenia v obrazoch

súhrnné pomenovanie pre originálny estetický jav

všeobecná estetická kategória

Zmyslovosť – primárna – názornosť zmyslová

sekundárna- názornosť v podobe

predstáv predstavivosti obrazotvornosti imaginácie