Imanuel Kant (1724 – 1804) Kritika súdnosti

TVORBA – ČÍTANIE – REKONŠTRUKCIA – INTERPRETÁCIA - TEXT INTERPRETÁCIE

Pretext – Text - Posttext

Literárne dielo je mostom medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi jednotlivcom a jeho svetom a textom, tvorcom a jeho svetom a čitateľom.
Individuálne interpretácie-umelecké dielo v recepcii

- umelecká komunikácia je individuálna

Kolektívne interpretácie - syntéza interpretácií

Tradícia približuje tak tvorbu, ako aj interpretácie

Dejiny literatúry sú rezultátom individuálnej tvorivej aktivity čitateľa
▲v procese čítania

Literatúra svetom zo slov

▲v procese interpretácie

Interpretácie vyrastajú nad textom v procese literárnej komunikácie.

Cieľ literárnej komunikácie, jej zmysel - kreativita čitateľa a nový svet zo slov.

Interpretácia determinovaná

• 
  komunikačnými predpokladmi ( autor, artefakt)
  
• 
  literárno-komunikačnými kompetenciami (objekt, interpretant)
  

Zámer textu/diela Zámer čitateľa

K O M U N I K A Č N Ý P R I E S T O R



(dez)interpretácie (de)formácie

dezinterpretácia nikdy neukončená a neukončiteľná interpretácia

variantnosť, kontextualita, transformácia, medzitextové nadväzovanie

sémiotické princípy, relativizácia hodnôt, citovateľnosť, prehodnocovanie klasických textov, strata aury, sériovosť, palimpsest, vyprázňovanie zmyslu

8. 
   prednáška - Hermeneutická interpretácia umeleckého diela – Hans Georg Gadamer
   

H.G.Gadamer patril medzi najvýznamnejších nemeckých filozofov 20.storočia. Spolupracoval s Hartmannom a Heidegerrom. Pôsobil na univerzitách v Marburgu, Lipsku, Frankfurte nad Mohanom. Stal sa nástupcom Karla Jaspersa v Heidelbergu. Venoval sa klasickej gréckej filozofii, novovekej nemeckej filozofii, estetike a stal sa zakladateľom filozofickej hermeneutiky /Wahrheit und Methode/. Zdôrazňuje dejinnosť ľudského porozumenia, reč hodnotí ako médium konečnej ľudskej skúsenosti.

Umenie je oblasťou dôvernosti – stretnutie s UD je stretnutím so sebou samým. Pravda a  pravdivosť umeleckého diela verzus variantnosť umeleckého diela-Gadamer ponúka zmierenie medzi Kantovou a Heglovou pozíciou. Hľadanie zmyslu UD je spojené s hermeneutickou interpretáciou UD

Gadamer ponúka odpovede na nasledujúce otázky:

• 
  Vyjadruje literárny text určitú formu historického vedomia, ktorá nepodlieha
  

premene významov?

• 
  Prečo umelecké texty mnohoznačné a významovo premenné?
  
• 
  Prihovára sa umelecké dielo ku  svojej dobe a  spôsob, ako to činí, spoluurčuje jeho význam, tzn. aj spôsob, ako je pre nás osvojiteľné?
  
• 
  V akom vzťahu sú významy uložené v texte k významom historického recipienta?
  

Umelecké dielo nemožno previesť na pojem /Kant/, jeho podstatou je prebytok zmyslu, literárne texty nie sú homologické s pojmovými ekvivalentmi /svetonázor, filozofia/. Umelecké dielo je mnohoznačné a variantne interpretovateľné.

Estetická skúsenosť je skúsenosťou pravdy /Hegel/. Pravda umenia presahuje pravdu pojmov, na rozdiel od nich je viacznačná, preto vystupuje nad pôvodný historický horizont. Je nadradená vedeckému mysleniu / Pravda bytia sa zjavuje v umení - Heidegger/.

Umenie je nevysýchajúcim zdrojom pravdy, zároveň je mnohoznačné a interpretovateľné.

Pravdu umenia nemožno uchopiť a posudzovať metódami vedeckého skúmania. Možno ju uchopiť len porozumením, interpretáciou a aplikáciou. /Nemôžem povedať, čo znamená objektívne, iba to, čo znamená pre mňa /.

Interpretácia a porozumenie sú možné len preto, že sme súčasťou jednej reči, jednej kultúrnej histórie, jednej kultúrnej tradície. Túto historickú situovanosť nazýva Gadamer predporozumením, predsudkom.

Tak ako reč sú aj porozumenie a interpretácia na jednej strane hrou, ktorá dodržiava určité pravidlá, na druhej strane sú kreatívnou hrou s otvoreným koncom.

Umelecké dielo teda nie je autonómny a bezčasový fenomén, ale percepčne a historicky utvorený fenomén.

Osciluje medzi Kantom / nepojmovosť/ a Heglom /pravda/.

Významovú premenu textov treba hľadať v ich interpretovateľnosti a konkretizovateľnosti /Mukařovský, Ingarden a recepčná estetika/. Literárne diela, najmä poézia, sú nepreložiteľné.

Umelecké dielo zostáva otvorené novému názoru, novej interpretácii.

Estetická skúsenosť je založená jazykovo /nevyčerpateľnosť textu spočíva v jazyku/ a fenomenologicky /umelecké dielo je javom sui generis a nemožno ho chápať vo vzťahu ku skutočnosti, ale ako sa nám javí. Nie je napodobeninou, ilúziou, zdaním reality/.

Estetická pravda je viacznačná, preto vystupuje nad pôvodný historický horizont, v ktorom boli autor a vnímateľ skutočne súčasníkmi .

Porozumieť dielu znamená porozumieť mu ako odpovedi na otázky doby vzniku diela. Sme nútení rekonštruovať pôvodný historický horizont textu. Táto ambícia je len ťažko realizovateľná.

Preto hermeneutický postup presadzuje splývanie historických horizontov. Text aplikujeme na svoju dobu a historickú situáciu / pravda pre nás/.

Splývanie historických horizontov chápeme ako subjektívnu a historicky premenlivú konvergenciu medzi horizontom textu a horizontom percipienta.

Na splývaní historických horizontov /prisvojenie si cudzieho bez jeho redukcie na súčasné a známe/ sa zakladá aplikácia. Vnímateľ prijíma cudzie tak, aby sa stalo dôverným a zároveň rozšírilo jeho horizont.

Historický horizont neruší napätie medzi minulým a  súčasným významom, vytvára hermeneutický základ pre porozumenie a akceptáciu tradície a jej nároku na pravdu.

9.