Imanuel Kant (1724 – 1804) Kritika súdnosti

Yüklə 212,42 Kb.

səhifə	2/8
tarix	29.10.2017
ölçüsü	212,42 Kb.
	#7284

1 2 3 4 5 6 7 8

Vzťah umenia a semiotiky
Významovú rovinu umeleckého diela determinuje
UMELECKÁ KOMUNIKÁCIA
Sémiotická komunikačná estetika
ŠTRUKTÚRA UMELECKÉHO DIELA

ZNAMENÁ

-----------------------------------------------------------------------------------------------------

/ arbitrárny vzťah v umení /

DESIGNÁTOR DESIGNÁT

SIGNIFIKANT SIGNIFIKÁT

OZNAČUJÚCA REALITA OZNAČOVANÁ REALITA

ZNAK OBJEKT
Proces označovania - designácia signifikácia

Označujúca entita - designátor signifikant

Označovaná entita - designát signifikát
Vzťah medzi označujúcou a označovanou realitou - dva modely

1.Ferdinand de Saussure/ lingvistika/ –vnútorné mechanizmy znaku, signifikant, signifikát

1857-1913 binárne vzťahy

2.Ch.S.Peirce, Ch. Morris – vonkajšie mechanizmy, znak, objekt, interpretant

1839-1914 triadický vzťah

Ogden - Richardsonov trojuholník referencie

sémantika – vzťahy medzi znakmi a objektami

syntaktika – vzťahy a usporiadanie znakov, znaky v systéme

pragmatika – vzťahy medzi znakmi a interpretmi
Druhy znakov – z aspektu objektu

ikon (vonkajšia podobnosť)

index (príčinná súvislosť)

symbol (kultúrna podmienenosť)

Druhy znakov z aspektu reprezentanta

ton

typ

token
Druhy znakov z aspektu interpretanta

téma

réma

Významy znakov

Znaky získavajú význam –rozdielnosťou, kontrastom, možnou voľbou v konkrétnom systéme hodnôt alebo znakovom systéme. Pôsobia len v kontexte.

Znaky podľa spôsobu poukazovania

denotatívne - prvý poukaz znaku

konotatívne – druhý poukaz znaku

mýtické – denotatívne, konotatívne a hodnotiace významy,

ustálené konvencie a kódy

Vzťah umenia a semiotiky

Umelecké dielo ako znakový systém, resp. metaznakový systém, znakový charakter umenia
Umelecký znak definovaný - princípom neúplnosti

- princípom neidentity

- princípom samoreflexie

Umelecké dielo - nie je skutočnosťou

- nevyjadruje skutočnosť v jej úplnosti

- má k nej vzťah sebavyjadrenia

Umenie iba zastupuje, sprostredkúva skutočnosť. Sprostredkúva a vzbudzuje

významy. Znaky slúžia v komunikačnom procese na prenos informácie, môžu

byť interpretované .

Jan Mukařovský poníma umelecké dielo ako

-komunikatívny znak (podľa vzťahu ku konkrétnej realite)

-autonómny znak (podľa vzťahu k sociálnej realite)

Významovú rovinu umeleckého diela determinuje

- materiál a jednotlivé znaky- skutočnosť

- spôsob spájania a výstavby znakov do organického celku

/ autentický sémantický posun skutočnosti/

- vnímateľ – otvorený systém

UMELECKÁ KOMUNIKÁCIA

Max Bense – estetická informácia = inovácia = originalita

narúšanie konvenčného usporiadania znakov, vzťahov

Roland Barthes

▪dominancia signifikantu (čisté phone v hudbe )

▪podstatou umenia hra a odhaľovanie tajomstva

▪spochybňuje postavenie signifikátu

▪umelecký znak spätý s vášňou a rozkošou, nie informáciou - nie je teda nástrojom komunikácie

Umelecké dielo je otvorenou súhrou signifikantov.

Interpretácia je otvoreným významotvorným procesom, nestrpí záver.

Avantgarda existuje iba vtedy, ak píše telo a nie ideológia.
Texty -čitateľné (späté s minulosťou, uzatvorené)

- pisateľné ( trvalá súčasnosť, otvorené)

PODSTATA UMELECKÉHO TEXTU

Intertextualita - otvorenosť – konotatívnosť – príslušnosť ku kódu (spôsobu čítania)

dejový spôsob čítania

hermeneutický spôsob čítania

sémický spôsob čítania

symbolický spôsob čítania

kultúrny spôsob čítania

Umberto Eco – otvorenosť a interpretovateľnosť umeleckého diela

Podstatou estetickej informácie je nové videnie, očakávanie netušeného.

Otvorenosť umeleckého diela

prvého stupňa –čitateľova kreativita

druhého stupňa- štruktúra umeleckého diela ako konotatívneho systému
Literárny text - sekundárny konotovaný systém

- idiolekt /autorov špecifický kód/

- otvorený mnohoznačný systém

- oslabenosť komunikačných signifikátov

- dominancia signifikantov a roviny výrazu
Polysémia – semiotický výraz otvorenosti textu

konotované signifikáty

nekonečný reťazec

interakcia textu a vnímateľa

variabilnosť kultúry a historického kontextu
Koncepcia čitateľa –čitateľ sa zmocňuje polysémického textu kreatívne v súlade s otvorenosťou textu, estetického komunikatívneho procesu a otvorenosťou znakového systému
Topika - sémantická rovina čítania a reflexie je určovaná kapacitou encyklopédie čitateľa (kultúrny a osobnostný kód) a možným svetom, ktorý prekračuje púhu skúsenosť čitateľa.

Hĺbková štruktúra umeleckého diela je konečným výsledkom kritického skúmania čitateľa.
Algirdas Greimas – sémiotická estetika obsahu

-tajomstvá neexistujú

-chápanie pojmu rovnaké vo všetkých diskurzoch

-dominuje rovina významu- signifikátu

-umelecké dielo je sémiotický model s hierarchiou významov

Text definuje ako uzatvorenú jednotku s dominanciou klasém a sém ako

základu izotopie. Pripúšťa aj istú mieru nejednoznačnosti textu v sémantic-

kej rovine, interpretácia textov je v rozdielnych kultúrach rozdielna.

Mnohotvárnosť textu a variabilita čítania len ilúziou.

Sémiotická komunikačná estetika

E K P klasické umelecké druhy

individuálnosť tvorby a

recepcie

E1 .........En K1 – Kn P1........Pn

Interpretácia podmienkou

vnímania
Viacnásobné kódovanie a viacnásobné dekódovanie podstatou metaznaku a metakomunikácie ( Miko , Popovič, Nitra )
Umelecké dielo
- materiál konfigurovaný s cieľom vyvolávať pocity, budovať nové a narúšať

staré významové konvencie

- jazyk umenia možno vyabstrahovať až spätne ( Ejzenštejn )

- umeleckú tvorbu nemožno algoritmizovať ( nové dielo = nový algoritmus )

prednáška – Výstavba umeleckého diela a štruktúra umeleckého diela

Umelecké dielo vzniká ako výsledok interakcie troch faktorov

vecných umeleckých diel – artefaktov
ľudskej tvorivej činnosti – tvorby
ľudskej recepčnej činnosti - percepcie

Umenie – 20.st. rozbilo klasické definičné schémy – napr.

Dickie - inštitúcie umenia definujú umenie

Danto - teória a dejiny um. druhu definujú umenie
Umenie charakterizuje jednota činnosti (umelecká a percepčná prax v ich procesuálnosti) a artefaktu (spredmetnenie ľudských síl vo výslednom stave).

20.storočie utvorilo inštitucionálny a prezentačný rámec existencie umeleckých diel, ktoré nadobúdajú často komoditný charakter.

Výsledok umeleckej tvorby sa musí stretnúť s určitým diváckym vkusom.
Umelecké dielo teda musí nadobudnúť charakter

umeleckého predmetu /nekonvenčná umelecká imaginatívna výpoveď o ľudskej existencii/

umeleckej hodnoty /umelecký predmet hodnotou pre percipienta/
Umelecké dielo je historický a sociálny jav (zmena rozsahu a obsahu umeleckých diel vplyvom historického kontextu (technický princíp sa mení na umelecký a opačne –fotografia, film), hodnotové systémy rozličných období.

Definičná relatívnosť daná aj polyfunkčným charakterom umeleckého diela.

Umelecké dielo je polyfunkčné, pôsobí v jednote estetickej funkcie s mimoestetickými funkciami (poznávacou, komunikatívnou, apelatívnou, výrazovou, reprezentatívnou a i.). Estetická funkcia organizuje mimoestetické funkcie, mení ich na činitele výstavby umeleckého diela a bráni im nadobudnúť dominanciu v diele. Vzťah funkcií je sociálne a historicky prechodný.

Umelecké dielo je prijímané len na pozadí širšieho kontextu predchádzajúcich

skúseností s umením, umeleckou tradíciou, na pozadí estetickej štruktúry da-

nej doby a spoločnosti(stratégia kódovania a dekódovania znakovej štruktúry).

ŠTRUKTÚRA UMELECKÉHO DIELA

ŠTRUKTURALISTICKÁ ESTETIKA

Teoretické východiská

1. Pozitivizmus 19.st.- H. Taine 1828-1893, francúzsky sociológ umenia

Pozitivizmus hľadá príčinné súvislosti vzniku umeleckého diela, chápe ho ako kauzálny účinok vonkajších pomerov (rasa, prostredie, doba u Taina), umenie interpretuje zo spoločnosti a človeka v nej.

Umelecké dielo nie je autonómne, literárny text sa skúma vo vzťahu k jeho prameňom, vo vzťahu k autorovi a jeho životu v kauzálnych súvislostiach – biografická a historická metóda.

Neumožňuje vysvetliť jedinečnosť UD v daných podmienkach (geniálne dielo i brak v tej istej dobe, resp. u toho istého autora).

2.Fenomenologická estetika - Husserl, Ingarden

Interpretácia umeleckého diela ako intencionálneho predmetu, teda heteronómne existujúceho predmetu, odlíšenie umeleckého diela od reálne a autonómne existujúceho predmetu (intencionálny predmet bez reálneho korelátu – kentaur, ropák, víla a pod.)

Interpretácia vrstiev a rovín umeleckého diela / zmysel sa utvára v súvislostiach, vec a jej horizont/ .

Kým reálny predmet je poznateľný, nevykazuje žiadne zmeny, intencionálny predmet je plný prázdnych miest, miest nedourčenosti, ktoré nemožno nikdy v úplnosti určiť. Napĺňajú sa nazeraním, konkretizáciou, percepčnou aktivitou. Koncept významu percepčnej aktivity.

3.Ruská formálna škola - začiatok 20. rokov 20.st., lingvistický poetizmus bez akceptácie mimoumeleckých faktov, skúmali štrukturálne zákonitosti literárnych textov, zvuk, rytmus, stavba verša, fabula, sujet. Ako sa umelecké dielo robí?

Viktor Šklovskij – automatizácia zabíja život – uvažovať o veci inak - ozvláštnenie - iné usporiadanie materiálu. Roman Jakobson – poetická funkcia – skoncentrovanie sa na predmet v nových súvislostiach (každodenná ulica sa mení na slávnostnú scenériu), dichotómia hovoreného a poetického jazyka.

Vplyv na český štrukturalizmus a tartusko-moskovskú školu.

Jurij Lotman – Tartusko-moskovská semiotická škola – umelecké dielo nie je individuálne, ale kultúra vytvára zo seba nové významy – druhá polovica 20.st. Kultúra = pamäť ( je sociálnym kódom, nie genetickým prenosom).

Kultúra tvorí so všetkými svojimi subsystémami znakové systémy, ktoré sú porovnateľné s prirodzenými jazykmi. Literárny text konštituuje model skutočnosti. Denotáty umeleckých diel nie sú súčasťou skutočnosti, ale modelujú ju.

Pražský štrukturalizmus – Jan Mukařovský

Znaková povaha umenia, umelecké princípy výstavby umeleckého diela, štruktúra umenia a umeleckého diela.

Systém - štruktúra – funkcia – metodologické nástroje analýzy umenia

Myslenie v súvislostiach častí a celku, ich funkčnej závislosti a napätia, neustály prechod jedných štruktúr v iné, neustála reštrukturácia štruktúr nižšieho rádu vplyvom štruktúr vyššieho rádu, myslenie spätosti spoločenských štruktúr s dynamickou hierarchiou významov a hodnôt.

Umelecké dielo je organizovaný systém prvkov, ich vzťahov a ich funkcie.

Estetický postoj – reaguje na vlastnosti vecí, ktoré nám spôsobujú radosť, vzrušenie. Reakcia sa vzťahuje na ľudskú činnosť a nie na vec samotnú. Predpokladom je štruktúra objektu. Estetický postoj je prejavom špecifického druhu ľudskej intencionality(skúseností so svetom).
stretnutie

štruktúra umeleckého štruktúra ľudských bytostných síl

diela estetický postoj

sloboda

Vnímanie a hodnotenie umeleckého diela celostným spôsobom

Estetické osvojovanie – ľudské zmocňovanie sa estetických stránok reality

V štruktúre umeleckého diela prítomná:

estetická aktualizácia – ozvláštnenie, inakosť, novosť ( Šklovskij, Brecht)

estetická funkcia – schopnosť upútať pozornosť, izolovať od praktických funkcií, zintenzívniť vnímanie (Mukařovský).

Zdrojom estetickej funkcie je človek – spôsob sebauplatnenia subjektu a sebapotvrdenia subjektu.

Štruktúra umeleckého diela nie je substancionálna, zvecnená empirická danosť ( kryštál), nie je vnútorná, formálna štruktúra umeleckého diela. Štruktúra umeleckého diela sa realizuje v percepčnej konkretizácii a interpretácii zmyslu v konfrontácii s vonkajším kontextom (percepčné bytie umeleckého diela).

Mnohoznačná štruktúra umeleckého diela umožňuje rôznorodosť interpretácií. Ich primeranosť možno posudzovať len na pozadí mimoumeleckých faktorov.

Štruktúra umeleckého diela vzniká v procese utvárania zmyslu, autor sa vyrovnáva s s konkrétnou kolektívnou schémou vnímania umeleckej tradície

Štruktúra umeleckého diela je zároveň vnútorný sémantický kontext percipienta v procese nachádzania zmyslu, percipient utvára celkový zmysel štruktúry.