Pamätnica vištuka 1994

Májový príhovor.

Božia Rodička sa ponáhľala z úprimnej lásky navštíviť svoju príbuznú Alžbetu. Horela láskou k blížnemu, lebo nosila v sebe Ježiša. Jej prítomnosť naplnila Zachariášov dom milosťami. Uč sa od Panny Márie milovať svojho blížneho, radovať sa z jeho šťastia a ochotne mu pomáhať v každej núdzi. „Keby však niekto povedal, že miluje Boha a nenávidel by svojho brata, luhal by.“ (2.máj)

Zvestovanie Pána.

Boh poslal archanjela Gabriela do mesta Nazaretu. Tu bývalo dievča menom Mária, ktoré bolo zasnúbené s Jozefom. Mária čítala Písmo. pristúpil k nej anjel a pozdravil ju: „Zdravas milosti plná, Pán s tebou!“ Máriu to rozrušilo, ale anjel ju uspokojil slovami: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha, počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“ Mária sa spýtala anjela: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho Ťa zatieni.“ Vtedy vyriekla Mária slová: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova.“ Vtedy anjel odišiel. Keď Mária vyriekla tieto slová, Slovo sa telom stalo. Panna Mária si túto udalosť zachovala v srdci a nad ňou rozmýšľala.

Lýdia Bednáriková, 3.mája

Navštívenie Alžbety.

Panna Mária sa ponáhľala k príbuznej Alžbete. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila. Alžbeta osvietená Duchom Svätým zvolala: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho!“ Mária ostala s Alžbetou asi tri mesiace, kým sa jej nenarodil syn a potom sa vrátila do Nazareta. Učme sa od Panny Márie milovať blížneho, pomáhať mu v každej núdzi a radovať sa z jeho šťastia.

Michaela Ondrušková, 4.mája

Posolstvo.

Po stáročia nám prisľúbený Spasiteľ a Vykupiteľ sveta prichádza na svet v biednej maštali v Betleheme, lebo iné miesto pre neho u ľudí nebolo. Preto aj posolstvo o narodení Pána dostávajú pastieri, tí najbiednejší. Oni prví sa klaňajú Spasiteľovi s plesajúcimi nebeskými anjelmi. Nech sú nám vzorom pastieri pri našej životnej ceste a oslave Pána Boha.

Zuzana Šuplatová, 5.mája

Narodenie Pána.

V Betleheme sa Márii a Jozefovi narodil syn menom Ježiš. Dieťa sa muselo narodiť v maštali, lebo obyvatelia mesta Betlehema im neposkytli ubytovanie. Vedeli, že sa má Dieťa narodiť, ale mysleli si, že to bude bohaté dieťa a preto im neposkytli ubytovanie. Pre tuto príčinu sa obyvatelia Betlehema nedozvedeli, že sa narodil Vykupiteľ sveta. O narodení sa dozvedeli iba pastieri, ktorí boli na salaši.

Lucia Kulifajová, 6.mája

Betlehem.

Ježiško už ako malé dieťa obdarovával dobrých ľudí. Ako prvých obdaroval pastierov, ktorí dostali odmenu za to, že bdeli aj v noci. Hoci mohli pokojne spať, strážili stáda svojich pánov. A tak smeli medzi prvými vidieť malého Spasiteľa sveta, ako leží v maštaľke na sene. Pastieri boli svedomití, preto dostali taký krásny dar. Pane, daj, aby aj v tomto čase boli ľudia svedomití v práci a milí k sebe.

Lýdia Bednáriková, 7.mája

Obetovanie Pána Ježiša.

Na ôsmy deň dostalo Dieťa meno Ježiš. Ježiš mal 40 dní, keď ho Jozef a Mária zaniesli do jeruzalemského chrámu, aby zaň priniesli výkupnú obeť. Tak to predpisoval zákon Boží. V tom čase žil bohabojný muž Simeon. Duch svätý mu oznámil, že neumrie prv, kým neuvidí Spasiteľa sveta. Keď Jozef a Mária vstúpili do chrámu, Simeona osvietil Duch Svätý, spoznal v dieťati Božieho Syna. Simeon vzal Ježiška a povedal: „Teraz už prepusti Pane svojho sluhu podľa svojho slova, v pokoji, lebo moje oči uvideli Tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov.“ Panne Márii predpovedal, že jej dušu prenikne meč bolesti. Najposlušnejšia Panna, Ty si sa vierou zasvätila osobe a poslaniu Ježiša Krista. Vypros nám, aby sme s podobnou učenlivosťou nasledovali Pána i v ťažkých chvíľach, keď treba vziať kríž. „Kto nevezme svoj kríž a nenasleduje ma, nieje ma hoden.“

Michaela Ondrušková, 8.mája

Útek do Egypta.

Keď mudrci odišli, Jozefovi sa vo sne zjavil anjel Pánov a povedal: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes chce dieťa zmárniť.“ Jozef vstal, vzal dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho Syna.“

Zuzana Šuplatová, 9.mája

Ježiš a učitelia.

Keď mal Ježiš 12 rokov išiel s rodičmi na pút do Jeruzalema. Na sviatok sa obetoval baránok, med, víno a jedol sa nekvasený chlieb. Po sviatkoch sa vracali domov, ale Ježiš s nimi nebol. „Kde je Ježiš?“ spýtala sa Mária. „Istotne je vpredu s ostatnými“ odpovedali všetci. Ježiša márne hľadali tri dni po trhoviskách. Až napokon vošli do chrámu. „Pozri, tam je pod Šalamúnovým stĺporadím“ skríkol Jozef. Ježiš sedel medzi učiteľmi a kládol im otázky. „Syn môj, čo tu robíš?“ povedala Mária. Ježiš pokojne odvetil: „Prečo ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že budem v dome Otca svojho?“ Potom sa vrátili do Nazareta.

Lucia Kulifajová, l0.m

Svadba v ája Káne Galilejskej.

V malom meste Káne bola svadba. Na svadbu prišla aj Ježišova matka. Ježiš bol v tom meste a tak pozvali aj jeho s učeníkmi. Keď sa im minulo víno, povedala Panna Mária Ježišovi: „Nemajú víno.“ Ježiš odpovedal: „Ešte neprišla moja hodina.“ Tu Panna Mária povedala sluhom: „Čo vám povie urobte!“ Pán Ježiš im prikázal, aby naplnili nádoby vodou a potom zaniesli víno starejšiemu. Keď starejší ochutnal, povedal ženíchovi: „Každý dáva najskôr dobré víno a neskôr horšie, ale ty máš aj teraz dobré víno.“ Tento zázrak nás presviedča o tom, že Panna Mária môže vyprosiť veľa milostí pre ľudí. Jej príhovor je mocný u Pána Boha.

Lýdia Bednáriková, ll.mája

Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou.

Bolestný cit prenikol Pannu Máriu, keď videla Pána Ježiša plného utrpenia, zármutku a nemohla mu pomôcť v bolestnom utrpení. No^ naplnila ju predsa len jedna radosť, že je to všetko súčasť Božieho plánu. Pane Ježišu, prosíme Ťa, zapáľ v našich srdciach lásku k Tvojej najčistejšej Matke, ktorá stále trpela s Tebou, a daj nám milosť trpieť. „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“

Michaela Ondrušková, 12.mája

Pod krížom.

Ježiš bol ukrižovaný spolu s dvomi lotrami. Jeden sa mu začal posmievať, ale druhý mu povedal:

„Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ A Ježiš mu riekol: „Veru, veru hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Pri Ježišovom kríži stála Jeho Matka a sestra Jeho Matky Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. Keď teda Ježiš uzrel Matku a vedľa nej učeníka, ktorého miloval, riekol Matke: „Žena, toto je tvoj syn.“ Potom riekol učeníkovi: „Toto je tvoja matka.“ A od tej chvíle si ju učeník Ján vzal k sebe. Ján preukázal službu voči Matke a zato mu dal Pán Ježiš odmenu - svoju matku za matku.

Zuzana Šuplatová, 13.mája

Pochovanie.

Ježišovo mŕtve telo viselo na kríži. Bola noc pred sabatom. K Pilátovmu úradu sa po jeruzalemskej ceste náhlil muž. Bol to Jozef z Arimatie, ktorý bol členom Sanhedrínu. Prišiel požiadať Piláta o Ježišovo telo. „Čože, už je mŕtvy?“ spýtal sa Pilát. „Áno pane, už dlhší čas nežije,“ odpovedali vojaci. „Nuž teda telo si vezmite“ povedal Pilát Jozefovi. „Jeho moc zanikla smrťou.“ A tak Jozef s Nikodémom a členmi Sanhedrínu vyšli na Golgotu, sňali Ježišovo telo a zavinuli do plachty. Telo preniesli do novej hrobky, ktorá patrila Jozefovi. Hrob bol vysekaný do skalného úbočia. Duň vložili Ježišovo telo. Kňazi a farizeji prišli za Pilátom a vraveli mu: „Pane, sme presvedčení, že sa pokúsia

zmierenie. A vtedy prisľúbila, že akonáhle sa vec usporiada, na Jej počesť dá zhotoviť sošku. A jej slová sa splnili o chvíľu, keď prišiel manžel, ľutujúci svoj čin. Vzal manželku a odišli domov. Angelika rozpovedala ukradnúť Ježišovo telo. Chcú pred svetom vyhlásiť, že Mesiáš vstane z mŕtvych. Ježiš povedal „Po troch dňoch vstanem mŕtvych!“ Balvan na hrobe pevne zaklínili a vojaci ho strážili.

Lucia Kulifajová, 14.mája

Oslávenie Pána Ježiša.

Tretí deň na svitaní Pán Ježiš vstal z mŕtvych. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pána odvalil hrobový kameň a sadol si naň. Jeho vzhľad bol ako blesk a rúcho ako sneh. V ten istý deň prišla k hrobu Mária Magdaléna a Mária a niekoľko nábožných žien. Ale keď prišli k hrobu, kameň bol odvalený i vošli dnu. Dvaja mužovia si zastali vedia nich. Keď sa zľakli a sklonili tváre k zemi, povedali im: „Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu, vstal.“ Ženy sa ponáhľali do mesta a rozprávali apoštolom všetko čo videli a počuli. Ak budeš žiť v milosti, aj tvoje telo vstane zmrtvych. Hrob Pána Ježiša zostal prázdny, aj náš bude prázdny. Matka, ochraňuj nás od každého hriechu, aby sme nasledovali Tvojho Syna. „Keby Kristus Pán nebol vstal z mŕtvych - márna je naša viera a márne naše kázanie.“ Michaela Ondrušková, 15.mája

Zoslanie Ducha svätého.

Ježiš povedal učeníkom; aby zostali v Jeruzaleme. Boli teda spolu aj s Pannou Máriou, keď zrazu počuli zvuky z oblohy, ako keď sa blíži silný vietor. Zrazu sa im nad hlavami zjavili ohnivé jazyky. Učeníkov naplnil Duch svätý a začali hovoriť všetkými jazykmi. V Jeruzaleme bolo v tom čase veľa ľudí, ktorí ich počúvali a všetci im rozumeli, hoci každý hovoril inou rečou. K Petrovi, ktorý ako prvý začal kázať, sa pripojili aj jeho spoločníci a mnoho ľudí sa dalo pokrstiť. Apoštoli, ktorí sa prv báli ísť do jeruzalemských ulíc, posilnení Duchom svätým, vyšli medzi davy ľudí a začali hlásať Pánove slová

Lýdia Bednáriková, l6.mája

Milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.

Začiatky zázračnej sošky Sedembolestnej začínajú rokom 1564. Sošku dala zhotoviť Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Cobora, keď predtým dala sľub. Jej muž bol totiž veľmi tvrdého srdca. Raz idúc spoločne v koči cez Šaštín vzniklo medzi nimi nedorozumenie až gróf vysadil svoju manželku s komornou z koča a odišiel preč. A tak pani Angelike s komornou neostávalo nič iné, len ísť peši domov. Ale pokladala za správne utiekať sa k Matke Božej, aby čím skôr nastalo mužovi čo sľúbila a dali zhotoviť sošku. A od tých čias sa ľudia aj Angelika chodili a chodievajú podnes, modliť k Sedembolestnej Panne Márii.

Zuzana Šuplatová, 17.mája

Milostivý obraz svätej Matky s Ježišom.

Východne od Rožňavy je Krásnohorský hrad. V hradnej kaplnke je milostivý obraz Panny Márie. Rod Bebekovcov, ktorým hrad patril, dal postaviť ku cti Nebeskej Matky aj okolité kostoly. Veľa pútnikov sem prichádzalo aj chodí, aby pred milostivým obrazom vyprosili svoje dary. Po rode Bebekovcov patril hrad Andrášiovcom, ktorí si Pannu Máriu zvolili za patrónku. Pekná maľba Panny Márie so svojim Božským Dieťaťom, po stranách anjeli. Obraz je ozdobený drahocennosťami. Pri hrade je kaplnka sv. Jozefa a sochy sv. Michala a sv. Jána Krstiteľa. V slávnostný deň 9. septembra 1791 štyria členovia rodu Andrášiových niesli obraz do novej kaplnky.

Lucia Kulifajová, I8.mája

Červený Kameň - obraz Panny Márie.

V hradnej kaplnke je obraz Panny Márie. Kaplnka v južnom cípe hradu je pomerne malá. Kaplnku dal postaviť Mikuláš Pálfí, vysvätiť dala jeho manželka. Na hlavnom oltári je mariánsky obraz, na evanjeliovej strane bývali v minulosti mnohé votívne dary od vyslyšaných pútnikov. Kaplnku navštevujú hlavne v deň Nanebovzatia a sv. Kráža veriaci z Častej a okolitých obci.

Lýdia Bednáriková, 19.mája

Holíč - milostivá Sedembolestná Panna Mária.

V holičskom kostole na bočnom oltári je obraz. Jeho dejiny sú veľmi zaujímavé, V Prusku pri Lagte bol kláštor a kostol, v ktorom visel krásny obraz. Po rozpustení rehole Jozefom II. boli rôzne veci z chrámu rozpredané, medzi nimi aj mariánsky obraz. Na dražbe ho odkúpila istá vdova po hrnčiarovi za jeden cisársky dukát. Obraz umiestnila vo svojej izbe, kde sa denne modlievala sďalšími. Onedlho prišiel do Pruska syn vdovy, ktorý bol kňazom v Holíči. Keď zbadal v matkinej izbe krásny obraz Panny Márie, ktorý mu bol známy z detských čias a pred ktorým sa aj on modlieval, naliehal na matku, aby mu obraz dala. Matka vyhovela synovej prosbe s podmienkou, že maľba bude umiestnená v kostole. Aj tak sa stalo. Od tých čias sa zhromažďujú veriaci pred obrazom Márie, ktorá ich prosby vypočuje a v ťažkostiach pomáha. Púte sú hlavne 15. septembra a v piatok po Smrtnej nedeli.

Michaela Ondrušková, 20.mája

Prievidza - Pútnicky kostol s obrazom Panny Márie.

Cirkevná vizitácia z roku 1755 dosvedčuje, že v Prievidzi sa nachádza obraz Panny Márie maľovaný na dreve. Panna Mária drží na rukách svojho Božského Syna. Tento obraz bol zhotovený údajne za čias kráľa sv. Ladislava. Tu usadený rád karmelitánov opatroval v kostole aj tento obraz, ako to dokazujú listiny z roku 1496. Keď sa potom okolitý ľud tu schádzal na pútiach, cirkevná vrchnosť to ohlásila do Ríma. Po viacerých šetreniach a svedectvách Sv. Stolica povolila odpustky pre pútnikov na Navštívenie a Nanebovzatie Panny Márie. Kostol neskôr prevzala rehoľa piaristov, usadená sem v roku 1600 manželkou palatína Pálfiho. Hlavný pútnický deň je 15. september.

Zuzana Šuplatová, 21.mája

Modranka - Milostivá socha Panny Márie loretánskej.

Modranka od dávnych čias je cieľom pútnikov z Trnavy. Pôvod milostivej sošky nie je úplne známy. Pôvodne tu bola iná soška. Prvá bola v Modranke začiatkom 17. storočia. Bývalý zemepán dal zhotoviť dve kópie loretánskej Panny Márie. Jednu umiestnil vo Svätom Jáne a druhá ostala v Modranke. Loretánska kaplnka pochádza z r. 1654. Do tejto kaplnky bola prenesená milostivá socha z čierneho dreva. Ale farníci dali zhotoviť novu z medi. Keď prišli do Modranky povstalci, sošku | vzali. Novú tretiu sošku dala zhotoviť manželka Pavla Orbana. Túto sošku slávnostne niesli procesiou z Trnavy do Modranky. Záznamy spomínajú viacero prípadov uzdravenia a vyslyšania Matkou Božou loretánskou v Modranke.

Lucia Kulifajová, 22.mája

Jánošíkovo - milostivá socha Matky Božej.

Pútnický chrám v Jánošikove je málo známy veriacim. Leží na Žitnom ostrove v maďarskom kraji, preto ho poväčšinou navštevujú veriaci maďarskej národnosti. Na hlavnom oltári pekného barokového kostola je zázračná soška Panny Márie s Ježiškom. Hoc pôvod tejto sošky nieje celkom známy vieme však niečo o prinesení do Jánošíkova. Soška bola pôvodne v benediktínskom kláštore v Maďarsku. Kláštor po viacerých bojoch bol spustošený. Keď krajinu ničili aj Turci, dvaja mnísi zaniesli sošku na Slovensko a uložili v kostole v Jánošíkove. 15. augusta 1749 bola potom slávnostne prenesená na hlavný oltár. Po viacerých vyslyšaniach sa stala obec pútnickým miestom katolíkov okolia a podnes Mária, Matka naša i na tomto mieste pomáha v potrebách telesných i duševných.

Zuzana Šuplatová, 23.mája

Staré Hory.

Pútnikov na Staré Hory priťahuje milostivá socha Panny Márie na hlavnom oltári dnes menšej baziliky. Hlava Panny Márie i Ježiša sú ozdobené korunkami. Kostol bol postavený v gotickom slohu a je zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Počas Rákociho povstania sochu zakopali na mieste dnešnej „Studničky“, ktorá sa neskôr stala tiež posvätným miestom, najmä po uzdravení miestneho farára. Odvtedy sa tu stalo veľa zázrakov. Pútnici, ktorí raz v roku navštívia toto pútnické miesto dostanú plnomocné odpustky. Najväčšie púte sú na Turíce a v nedeľu po Navštívení Panny Márie.

Lýdia Bednáriková, 24.mája
Sokolovce - soška Bolestnej Panny Márie.

Pred viac ako 200 rokmi istý tovariš zhotovil sošku Panny Márie. Soška predstavuje Pannu Máriu bolestivú, ktorej srdce je mečom prebodnuté. Matka sedí pod krížom. Soška za istý čas bola na konci obce, až ju dal zemepán preniesť do kostola sv. Kríža. Ľud si ju veľmi ctil. Bolo tu viac vyslyšaní: uzdravenie z padúcnice, iná slobodná Mária Rybáriková dlhší čas nemocná, kľačiac pred sochou bola uzdravená. Sokolovce neboli úradne vyhlásené za pútnické miesto. Ale pútnici prichádzajú najmä na Svätodušné sviatky a v tretiu septembrovú nedeľu, ako aj na sviatky Panny Márie. Veriaci prosia Spasiteľa a jeho Matku o duchovné dary.

Michaela Ondrušková, 25.mája
Višňové - milostivá soška Bohorodičky.

Soška znázorňuje Pannu Máriu, ako kŕmi malého Ježiška, Vytvoril ju neznámy ranobarokový majster v polovici 17. storočia. Socha bola v kostole, ktorý dal postaviť richtár Višňovský v roku 1514. V polovici 18. storočia navštívil pútnický chrám kremnický mešťan Ján Zaffiri s dcérou, ťažko nemocnou. Keď sa dievča uzdravilo, presťahoval sa do Višňového a dal základ na postavenie priestrannejšieho pútnického chrámu. Výmaľba je od slovenského majstra Jozefa Hanulu.

Lucia Kulifajová, 26.mája

Levoča - milostivá socha Panny Márie.

Panna Mária predstavuje čas zvítania sa so sv. Alžbetou. V 14. storočí na Mariánskej hore bola kaplnka. Púte začali ako prejav vďaky za záchranu počas tatárskeho plenu. Neskôr kaplnku obnovili a rozšírili. Od 15. júla 1673 bola vydaná listina odpustkov. V roku 1900 košickí pútnici doniesli pozlátenú korunku s drahokamami pre Pannu Máriu. Neskôr bol postavený nový kostol, ktorý sv. Otec Ján Pavol U. vyhlásil za baziliku menšiu. Hlavné púte sú 2. júla, ale aj v iné mariánske sviatky.

Lýdia Bednáriková, 27.mája

Topoľčany - Milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie.

Vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie, ktorý stojí na mieste pôvodného kostola sv. Ondreja, uctievajú milostivú z dreva vytesanú sochu, ktorú zhotovil neznámy umelec. Pôvodca na soche výborne zvýraznil bolestivú tvár Matky Božej i sväté telo mŕtveho Syna v lone Matkinom. Matka i Syn majú na hlavách pozlátené korunky. Socha bola umiestnená v kaplnke, ktorú dala zhotoviť Katarína Ráffy z vďačnosti, že bol zachránený život jej manžela pri pokuse o úkladnú vraždu. Socha bola potom prenesená na hlavný oltár a korunoval ju kardinál Ján Scitovský a osobitným dekrétom vyhlásil farský kostol za mariánsku svätyňu. Púte sú hlavne 15. septembra, ale aj 8. septembra a 15. augusta.

Michaela Ondrušková, 28.mája

Klokočov – milostivý obraz Matky Božej.

Najvýchodnejším pútnickým miestom našej vlasti je Klokočov, asi 10 km východne od Michaloviec. Už takmer 300 rokov sa tu opatruje obraz Matky Božej klokočovskej v gréckokatolíckom farskom kostole. Od roku 1667 je na oltári Matka Božia, ku ktorej sa utiekajú katolíci oboch obradov už po stáročia a nie nadarmo. Kostol bol v roku 1944 poškodený, ale milostivý obraz zostal neporušený. Matka Božia v závoji, s krížikom na čele, v ľavej ruke drží Ježiška v rúchu. 6. júna 1948 bol Klokočov svedkom slávnosti, keď vyše 20.000 pútnikov hľadelo na korunovanie. Obrady vykonal prešovský svätiaci biskup Vasil Hopko. Tradičný odpust 26.- 28. augusta 1948 bol za prítomnosti viac ako 28.000 veriacich, keď vyše 28 kňazov slúžilo sv. omšu a spovedalo. Klokočovské púte bývajú hlavne dva razy v roku: Na štvrtú nedeľu po gr.kat. Veľkej noci /vždy v máji/ a na sviatok Nanebovzatia Panny Márie - 22. augusta

Zuzana Šuplatová, 29.mája

Kláštor pod Znievom - Milostivý obraz Panny Márie.

V záznamoch zo 16. storočia sa už spomína „milostivá Panna Mária“. Veriaci sem konali púte aj v obnovenom chráme, posvätenom 17. októbra 1520. Obraz je namaľovaný na doske: Panna Mária s Ježiškom, ktorý má na hlave korunku, dvaja anjeli zas kladú korunu na hlavu Panny Márie. Zakladacia listina premonštrátskej prepozitúry z roku 1251 hovorí, že prepošstvo sa zakladá na česť Panny Márie, Panej a patrónky krajiny na večnú pamiatku za dobrodenia a orodovania najsvätejšej Panny.

Lucia Kulifajová, 30.mája

Dubnica - Milostivá socha Panny Márie.

Drevenú sochu dal urobiť župan, vlastník kaštieľa v polovici 17. storočia, kedy sa stal katolíkom. On dal obnoviť kaplnku na trenčianskom hrade a dali do nej sochu Madony, ktorú neskôr preniesli do Dubnice. Autorom je neznámy sochár - rezbár podľa neskorogotickej predlohy. Mária drží v ruke Ježiška, v pravej ruke má kráľovské žezlo. Ježiško má v Ťavej ruke zemeguľu a pravou sa dotýka líca Matky Márie. Po roku 1743 šírili sa správy o uzdraveniach a tak sa socha stala aj cieľom pútnikov. Socha je v skrinke na hlavnom oltári farského kostola v Dubnici. Z knihy, vedenej od roku 1747: v roku 1750 sa zjavila Panna Mária dubnická istej osobe židovského náboženstva, ktorá sa dala pokrstiť a prijala novú katolícku vieru. Najvýznamnejšími pútnickými dňami sú Svätodušné sviatky, sviatok sv. Petra a Pavla a sviatky Panny Márie. Michaela Ondrušková, 31.mája

MIESTNA PÚŤ V BUDMERICKOM LESÍKU

Kedy a na akom základe vznikla, nepodarilo sa zistiť. Po roku 1980, hlavne vo Veľkonočnom čase, zhodou okolností, dozvedel som sa, že niektoré rodiny chodievajú pomodliť sa ruženec k mariánskej soche v budmerickom lesíku. Postupne som zistil, že sem - tam v nedeľu popoludní vídať chodiť k mariánskej soche aj mladé páriky.

Pamätám, že v roku 1990 bola tu pozoruhodná účasť. V roku 1992 som zistil, že o púť má záujem aj dychovka „Vištučanka“. Požiadal som račianského p. farára /Františka Očenáša/, aby prišiel a v rámci bohoslužby Slova prihovoril sa k prítomným. Predpokladal som slušnú návštevnosť. Vďaka hudbe, pút vzali na vedomie aj susedné obce, hlavne Budmerice.

V roku 1993 poprosil som o účasť Mons. Dominika Tótha, trnavského pomocného biskupa. Uistil som ho, že možno rátať s účasťou okolo 2.000 ľudí. Kým sa však ukázalo, že p. biskup povedie púť, ušiel čas, takže v piatok večer som oznámil, že pút nemožno náležite pripraviť. Vďaka Bohu, prerátal som sa. Hneď v piatok večer za tmy, prišli na faru vištuckí mužovia: „predpokladáme, že prostredie okolo mariánskej kaplnky pripravíme a aj ženy splnia svoje úlohy“. Pán biskup prišiel. Všetko bolo pripravené. Pozoruhodná bola účasť z Budmeríc. Z Častej a z Dubového prišla väčšia púť so svojimi kňazmi /dekan Žák z Dubového, dp. Bôhm z Častej, dp. Jakúbek z Báhoňa/. Azda najväčším prekvapením bol nečakaný počet prijímajúcich.

V roku 1994 nastala podstatná zmena. Znovu prišiel Mons. D. Tóth, biskup, ale organizácie a prípravu vzali do rúk veriaci z Budmeríc. Zmenu možno vyvolala aj bolestivá skutočnosť - vištucká farnosť osirela a duchovnú službu tu vysluhuje dp. Kotes, ktorý dochádza z Modry a má na starosti aj filiálku v Kráľovej.

Katolícka jednota.
V našej obci v minulosti pôsobila mládežnícka skupina „Omladina“, ktorej prvým predsedom bol Rudolf Vandák, obuvník. Táto skupina pripravila pôdu pre vznik Katolíckej jednoty žien. K povzneseniu kultúrneho a spoločenského života v obci v mnohom prispela mládežnícka organizácia „Združenie katolíckej mládeže“ /SKM/. V našej farnosti bol veľmi čítaný mládežnícky mesačník „Venček“, ktorý sem prichádzal v počte 100 výtlačkov. I keď podmienky pre vznik a činnosť KJS neboli ľahké, ľudia pracovali s elánom. Vištucká mládež za výdatnej pomoci rodičov dokázala obohatiť kultúrny a spoločenský život •v obci viac ako 20 - krát priekopníckymi myšlienkami, vo forme divadelných predstavení. Vtedajší vištucký kňaz, dekan Ján Holec /1902 - 1986/, ktorý spravoval farnosť 42 rokov, prejavil sa ako dobrý organizátor a režisér divadelných predstavení.

Prvou predsedníčkou KJS bola Anna Viskupičová, po nej potom Mária Pešková, matka 9 detí. Nástupom totalitného režimu KJŽ vo Vištuku zanikla. Miestna pobočka obnovila svoju činnosť 26. decembra 1990. Má 38 členov a predsedníčkou je Ing. Mária Vráblová. Členkami výboru sú Mária Hájičková a Pavlína Šuplatová. Duchovným radcom Katolíckej jednoty od začiatku jej obnovenej činnosti bol predchádzajúci správca farnosti Mons. DDr. Alexej Izakovič.

Katolícka jednota sa zameriava hlavne na organizovanie duchovného života v obci /poriadanie pútí, procesií, pobožností, náboženských slávností/, organizovanie zbierok, materiálnych a finančných pre vojnami a katastrofami postihnutých oblastí /najmä býv. Juhoslávia, Rusko, Afrika/. V spolupráci s miestnym klubom KDH pripravila KJ v roku 1993 dôstojnú spomienku 60. výročia kňazstva vtedajšieho správcu našej farnosti vdp. Mons. ThDr. PhDr. Alexeja Izakoviča. V minulom roku s miestnym klubom KDH, Obecným úradom, PD, ZS a spoločenskými organizáciami a za výdatnej pomoci ostatných farníkov zabezpečovala Katolícka jednota prípravu vzácnej slávnosti - návštevy putujúcej sochy Fatimskej Panny Márie v našej farnosti. V roku 1994 sa KJ zapojila do osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o našej rodnej obci.

Okrem náboženskej a charitatívnej činnosti sa s ostatnými miestnymi spolkami Katolícka jednota zapája do programov ku Dňu matiek a k Medzinárodnému dňu detí. V pláne činnosti KJS je utvorenie ochotníckeho krúžku, ktorý by v budúcnosti nadviazal na dobrú tradíciu divadelnej činnosti bývalej KJŽ.