Bojan [optrajanov

Poinaku re~eno,  
vnatre{nata energija na sistemot e onoj del od negovata vkupna energija {to ne e kineti~ka 
energija zaradi eventualnoto dvi`ewe na sistemot vo celost i ne e potencijalna energija 
koja{to e vo vrska so polo`bata na sistemot kako celina.  
Vnatre{nata energija na eden sistem se ozna~uva so U. Od hemiska gledna to~ka, vnatre{nata 
energija e pointeresna odo{to vkupnata energija na sistemot. Pri mereweto na energijata vo 
hemijata, kako edinica obi~no se upotrebuva xul ili iljada pati pogolemata edinica kiloxul. 
Oznaki za ovie edinici se J i kJ, soodvetno
*
. 
Vo vnatre{nata energija udel vnesuvaat kineti~kata energija na sekoja od ~esti~kite od koi{to 
se sostoi sistemot, kako i potencijalnata energija {to e rezultat na zaemnite dejstva me|u 
~esti~kite.  
Vo vrska so energijata e u{te edna veli~ina {to se vika entalpija. Entalpijata na eden sistem e 
veli~ina {to se ozna~uva so H 
 
i, kako i energijata, se meri vo xuli ili kiloxuli.  
Entalpijata na eden sistem e zbir na vnatre{nata energija i proizvodot na volumenot na toj 
sistem i pritisokot {to vo nego vladee. So drugi zborovi,  
H = U + P
 
V
 
Zna~i,  
vo idnina glavno }e se zanimavame so vnatre{nata energija na sistemite, a osobeno so edna 
veli~ina {to e vo vrska so vnatre{nata energija i se vika entalpija. 
Energijata mo`e da se prima i da se oddava 
Kako {to ve}e zboruvavme, ako sakame da stopime edno cvrsto telo, potrebno e da go zagreeme 
(da mu ja povi{ime temperaturata). A, za da go storime toa, treba na cvrstoto telo da mu 
dovedeme toplina
†
. Toplina treba da dovedeme i ako sakame da isparime edna te~nost. Dove-
duvaweto toplina vsu{nost pretstavuva doveduvawe energija na izu~uvaniot sistem (cvrsto 
telo, te~nost itn.). Se razbira, sistemite mo`e ne samo da primaat energija od svojata okolina, 
tuku i da oddavaat energija na okolinata. Spored toa, mo`e da se zboruva za razmena na energija 
me|u sistemot i okolinata.  
Razmenata na energija mo`e da se vr{i na razli~ni na~ini. Taka, vo procesite na piroliza, 
energijata se doveduva vo vid na toplina, vo procesite na fotoliza svetlinskoto zra~ewe e 
nositel na energijata {to reakcioniot sistem ja prima. Energija mo`e da se prenesuva i kako 
rezultat na oddavawe naelektrizirani ~esti~ki (na primer, elektroni) od sistemot ili na 
nivno doveduvawe vo sistemot.  
Za nas zasega najinteresno }e bide primaweto ili oddavaweto na energija vo vid na toplina. Za 
takva razmena na energija zboruvavme pogore. 
                                                           
*
 Kako i obi~no, oznakite se od latinicata. Zatoa, ne smee da se pi{uva kJ (na kirilica)! 
†
 Za ozna~uvawe na koli~estvoto toplina {to se razmenuva se koristi oznakata q. Ako toplina mu se doveduva na 
sistemot,  q >  0  (t.e. dovedenata toplina se smeta za pozitivna), a ako toplina se odveduva od sistemot, q <  0, t.e. 
odvedenoto koli~estvo toplina se smeta za negativno.  
 
98

---

Vnimavaj: Toplina i temperatura voop{to ne e isto!!!  
Procesite {to mo`e da te~at samo dokolku na sistemot odnadvor mu se doveduva energija vo vid 
na toplina se vikaat endotermni
*
.  
 
Vo drugi procesi, pak, energija se osloboduva. Ako oslobodenata ener-
gija se oddava vo vid na toplina, velime deka procesot e egzotermen 
(poop{tiot termin bi bil egzoenergetski). Taka, isparuvaweto na 
vodata (sl. 4.11) e endotermen proces, a kondenzacijata na vodnata para – 
egzotermen
†
.  
Ʉɨɝɚ vo voda ɫɟ rastvora koncentrirana sulfurna kiselina, se oslobodu-
va toplina, t.e. procesot e egzotermen.  
Nasproti toa, za da se rastvori amonium nitrat, potrebno e toplina da 
se doveduva, t.e. toa e endotermen proces
‡
.  
Pri soedinuvaweto na vodorod i kislorod (vo prisustvo na katali-
zator), toplina se osloboduva, a za da se razlo`i vodnata para, potrebno 
e da se dovede zna~itelno koli~estvo toplina (prviot proces e egzotermen, a vtoriot – endo-
termen). 
Sl. 4.11. Za da se ispari 
vodata vo ~a{ata, treba 
da se dovede toplina 
(procesot e endotermen) 
Da povtorime:   
procesite (hemiski reakcii ili drugi vidovi procesi) {to se pridru`eni so osloboduvawe na 
toplina i nejzino predavawe na okolinata se vikaat egzotermni, a procesite koi{to mo`e da 
te~at samo ako na sistemot mu se doveduva toplina se vikaat endotermni.  
 
Toplinski efekti 
Vo pogore opi{anite obidi, rabotevme samo kvalitativno: pove}e nabqudu-
vavme odo{to merevme.  
Ako toa ni e potrebno, mo`e i to~no da se izmeri kolku energija vo vid na 
toplina e oddadena pri prote~uvawe na eden proces (dokolku toj e egzo-
termen), odnosno kolku energija vo vid na toplina treba da mu se dovede na 
sistemot (ako procesot e endotermen). Dovedenoto, odnosno odvedenoto koli-
~estvo toplina e ednakvo na promenata na entalpijata na sistemot (ovaa 
Sl. 4.12. Ednosta-
ven kalorimetar 
                                                           
*
 Ako energija se doveduva, no ne e jasno re~eno deka toa se vr{i vo vid na toplina, mo`e da se upotrebi i terminot 
endoenergetski. Endotermnite procesi sekoga{ se endoenergetski, no ne e sigurno deka sekoj endoenergetski proces e 
endotermen (energija mo`e da se doveduva i na drug na~in). 
†
 Mo`ebi si zabele`al deka zime temperaturata na vozduhot naj~esto se poka~uva dokolku po~ne da vrne sneg. 
‡
 Ako ne e mo`no dostatno koli~estvo energija da se dovede od okolinata, za te~ewe na procesot se koristi del od 
vnatre{nata energija i temperaturata na sistemot opa|a. 
 
99

---