Anton tyrol

LITERATÚRA
SVÄTÉ PÍSMO STARÉHO I NOVÉHO ZÁKONA, SSV Trnava 1996

NOVA VULGATA BIBLIORUM SACRORUM, Editio typica altera, Libreria Editrice Vaticana MCMLXXXVI

SEPTUAGINTA, Duo volumina in uno, Deutsche Bibelgesellschaft Stuttgart 1979, edidit Alfred Rahlfs

RÜGER, H. P. (vyd.), BIBLIA HEBRAICA STUTTGARTENSIA, Deutsche Bibelgesellschaft Stuttgart 1990⁴

POLČIN, S. (prekl.), Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu I - II, SÚSCM Rím 1968

ENCHIRIDION BIBLICUM, Documenta ecclesiastica Sacram Scripturam spectantia; auctoritate Pontificiae commissionis de re biblica edita, Neapoli - Romae MCMLXI⁴

PÁPEÎSKÁ BIBLICKÁ KOMISIA, Interpretácia Biblie v Cirkvi, slov. prekl. Spišská Kapitula 1995

KATECHIZM KOÂCIO¸A KATOLICKIEGO, Pallotinum Poznaƒ 1994

HERIBAN, J., PLBV, SÚSCM Rím 1992

-------------------

BEA, A., De Sacrae Scripturae Inspiratione, Roma 1935

BIANCHI, E., Lectio Divina heute - Herausforderungen an die Bibelpastoral, in: Bulletin Dei Verbum, Katholische Bibelföderation, Deutsche Ausgabe, Stuttgart, N° 52 3/1999

BISER, E., Glaubensprognose. Orientierung in postsäkularistischer Zeit, Graz 1991

BUSCEMI, A. M., Metodologia del Nuovo Testamento, (ad uso privato), Jerusalem 1995

CLOSEN, G. E., Mystérium Svätého písma, Dobrá kniha Trnava 1994

FISICHELLA, R., La rivelazione: evento e credibilita, Corso di teologia sistematica, EDB Bologna 1989⁴

GOÂå NIEDZIELNY 28 (10. júla 1994), Srebrny jubileusz Katolickiej Federacji Biblijnej, in: Jahresbericht KBF, Subregion Mitteleuropa (AMB), Klosterneuburg 1994

GÜLDEN, J. - KIEL, E. (vyd.), Unser Konzil und aus der Konzilsgeschichte, St. Benno- Verlag GmbH Leipzig 1963

HERIBAN, J., Bibliografická príručka pre štúdium Svätého písma, SÚSCM Rím 1986

HÖSLINGER, N. W., Duszpasterstwo biblijne: czym jest, czym powinno byç, czym mogłoby byç, Studia Theol. Vars. 31 (1993), nr. 1

Il Messaggio della Salvezza, Elle Di Ci Torino, 1969³, 1988⁵

JANEGA, š. ThDr., Všeobecný úvod do kníh Starého zákona II., Bratislava 1987²

KROVINA, M. ThDr., Všeobecný úvod do Písma Svätého, Bratislava 1970⁴

KUBÁČ, V., Úvod do hebrejského textu Starého zákona, UK Praha 1991

LUBAC, H. DE, Exégèse médiévale. Les quatre sens de l'Ecriture, Paríž 1959

MERELL, J., Cesty k dnešní katolické biblistice, Studijní texty CMBF Praha, (Litoměřice), 1971

PAZZINI, M., Lezioni dell'aramaico biblico, rukopis, SBF Jerusalem 1995

PLATE, M., Weltereignis Konzil; Darstellung - Sinn - Ergebnis, Herder Freiburg 1966³

RAHNER, K. - VORGRIMLER, H., Kleines Konzilskompendium, St. Benno-Verlag Leipzig 1974

RAHNER K. - VORGRIMLER H., Mały słownik teologiczny, (prel. T. Mieszkowski - P. Pachciarek) PAX Warszawa 1987

TOV, E., Textual Criticism of the Hebrew Bible, Assen/Maastricht 1992

TYROL, A., Poznámky k štúdiu biblickej exegézy, KBD Svit 1999

VANHOYE, A., S.J., prednáška: Problemi e progressi dell'esegesi cattolica; Dopo la Divino afflante Spiritu, in: Chiesa e Sacra Scrittura, Ed. PIB - Roma 1994


Anton Tyrol

Všeobecný úvod do biblického štúdia

Jazyková úprava

Anežka Buriková
Tlačil

…
Vydanie

Prvé
Náklad

200 kusov
Vydal

KBD Svit ako svoju 5. publikáciu

ISBN 80-968345-3-3

1 CLOSEN, G. E., Mystérium Svätého písma, Dobrá kniha, Trnava 1994, s. 5.

2 Dokumenty II. vatikánskeho koncilu I.- II., SÚSCM, Rím 1968.

3 Dokument vyšiel v slovenskom preklade pre Katolícke biblické dielo na Slovensku v Spišskej Kapitule roku 1995.

4 Il Messaggio della Salvezza, Elle Di Ci Torino, 1969³, 1988⁵.

5BENOIT, P., Rivelazione e ispirazione, v: Il Messaggio della Salvezza 1, Torino 1969³, s. 19.

6Il Messaggio della Salvezza 1, s. 27.

7Il Messaggio della Salvezza 1, s. 28.

8Je pozoruhodné, že oba texty (2Tim 3,16-17 a 2Pt 1,20-21) apoštolských kniežat sa nachádzajú v ich posledných textoch. Hoci sa vážne berie možný rok smrti sv. Petra rok 64 pr. Kr., predsa nie je bez vážnosti ani rok 67, teda totožný s rokom Pavlovej smrti. Potom by obaja boli napísali svoje texty v jednom roku (samozrejme, opäť za predpokladu autenticity týchto listov). Obaja apoštoli vedomí si svojho blízkeho konca života odporúčajú veriacim Sväté písma ako záruku pravej náuky a ako drahocenné tajomstvo kresťanskej viery. (porov. CLOSEN, E. G., Mystérium Svätého písma, Dobrá kniha, Trnava 1994, ss. 218-219).

9Formulu treba chápať v zmysle diktát = diktovanie.

10FORCELLINI, Lexicon totius latinitatis, in: Il Messaggio 1, s. 45.

11BEA, A., Libri sacri Deo..., in: Il Messaggio 1, s. 46.

12Ďalšie citácie k tomu: DE LUBAC, H., Exégèse médiévale. Les quatre sens de l'Ecriture, Paríž 1959, s. 1964.

13Summa Theol., a. 9, q. 2.

14KROVINA, M. ThDr., Všeobecný úvod do Písma svätého, Bratislava 1970⁴, s. 27.

15JANEGA, Š. ThDr., Všeobecný úvod do kníh Starého zákona II., Bratislava 1987², s. 22.

16Kardinál Bea vysvetľuje, ža ak bol v tomto názore medzi katolíckymi teológmi v prvých desaťročiach tohto storočia nejaký nesúlad, bolo to spôsobené viac nejednotnosťou terminológie. Totiž tí, ktorí popierali verbálnu inšpiráciu (Franzelin, Pesch, Dorsch), nepopierali to, že všetko, aj slová pochádzali z vyzdvihnutej schopnosti hagiografa. Popierali ale to, že slová pochádzali bezprostredne od Boha. (Porov. BEA, A., De Sacrae Scripturae Inspiratione, Roma 1935, s. 58nn).

17POTTERIE I. DE LA, La vérité de la Sainte Ecriture..., in: Il Messaggio 1, s. 102.

18CHARLIER, C., Typologie ou Evolution, in: Il Messaggio 1, s. 110.

19RAHNER, K., Über die Schriftinspiration, Freiburg 1958, in: Il Messaggio 1, s.110.

20V prípade Origena nie je mi jasné jeho stanovisko. Il Messaggio 1, vyd. 1969³, s. 139 píše, že Origenes teoreticky popieral inšpiráciu deuterokánonických kníh SZ, Prof. Štefan Janega v knihe Všeobecný úvod do kníh Starého zákona (1993³, s. 75) tvrdí, že Origenes používal ako inšpirované deuterokánonické knihy.

21Jedno z najlepších diel v odbore kritiky textu hebrejskej Biblie je: TOV, E., Textual Criticism of the Hebrew Bible, Assen/Maastricht 1992.

22Septuaginta (značka: LXX; =sedemdesiat) je najstarší a najdôležitejší preklad Svätého písma SZ do gréčtiny. Vznikol v 3.- 2. stor. pred Kr. v Alexandrii v Afrike. Bol zhotovený na žiadosť tamojších Židov, ktorí tam žili v diaspore a hebrejský pôvodný text im už bol málo zrozumiteľný. Vznik LXX opisuje legendárny List Aristeov, malý spis, ktorý patrí do zoznamu tzv. intertestamentárnej literatúry. Podľa tohto listu preklad SZ pripravili 70-ti prekladači, z každého kmeňa bolo po 6; pracovali oddelene istý čas a po prečítaní ich prekladu ľud schválil ich texty a tento preklad dostal názov "Alexandrijský preklad". Pre kresťanov je mimoriadne dôležitý, lebo citáty z neho sa nachádzajú v gréckom texte NZ; teda prvotná Cirkev ho dobre poznala a používala. Spočiatku si ho veľmi vážili aj samotní Židia, ale po synode v Jamnii (okolo r. 90 po Kr.) sa začali od neho dištancovať jednak preto, že ho používala kresťanská Cirkev a jednak preto, že LXX obsahovala niektoré knihy, ktoré Židia nemali vo svojom kánone kníh, ktoré vzali do zoznamu svojich inšpirovaných kníh. Stalo sa tak na základe istých kritérií, ktoré boli stanovené na synode v Jamnii. Keďže tento preklad ale nie je presný, vzniklo niekoľko pokusov o upresňujúci preklad (Aquila, Symmachos, Theodotion, Origenes). Význam LXX spočíva predovšetkým v tom, že sprístupnila SZ-text ľuďom v diaspore a helenistickému svetu a tvorila tak významnú súčasť prípravy na ohlasovanie Evanjelia pohanom.

23Tabuľka je zostavená podľa schémy od: PAZZINI, M., Lezioni dell'aramaico biblico, rukopis, SBF Jerusalem 1995.

24Qumrán je dnes neobývané miesto na severozápade M⁄tveho mora, prakticky pri pobreží. Roku 1947 tam boli náhodou objavené staré zvitky textov, ktoré boli zabalené v hlinených krčahoch. Vedci ich datovali na obdobie od 3. stor. pred Kr. až po 1. stor. po Kr. Objavil ich náhodou palestínsky chlapec, ktorý hľadal svoje stratené kozy. Zvitky našiel v ťažko dostupných jaskyniach, v ktorých boli nedotknuté celé dve tisícročia. Tam ich zanechala komunita essénov; boli to sektári vzhľadom na vtedajší oficiálny kult v Jeruzaleme. Vyznačovali sa tzv. spiritualizáciou kultu. To znamená, že v ich komunite sa hlavný dôraz kládol na Písmo a na jeho výklad. Okrem textov z tohto oboru, teda textov Biblie SZ a ich komentárov sa v jaskyniach našli aj mnohé ďalšie, ktoré hovoria o živote komunity alebo o ich filozofii, o ich sebachápaní, o eschatologických predstavách. Mali veľmi rozvinutú napred angelológiu atď. Dnes sa všetky tieto texty intenzívne študujú a publikujú.

25 Rozumej: Kniha Exodus v samaritánskej recenzii (preklade) pochádzajúca zo 4. jaskyne v Qumráne.

26 Jamnia (Javné, dnešná Jebna) sa stala strediskom rabínskeho judaizmu v rokoch 70-135 po Kr. Tam bol stabilizovaný židovský kánon a tzv. halakah.

27 Jestvovalo niekoľko škôl, ktoré mali snahu vytvoriť vokalizačný systém k hebrejskému textu Biblie. Nakoniec sa ujal ten spôsob, ktorý vytvorila tzv. Tiberiadská rabínska škola masoretov. Je to tzv. infralineárny systém (samohlásky boli písané pod čiarou, teda pod spoluhláskami). Táto Tiberiadská škola účinkovala v rozpätí 6.- 10. stor.

28Vyšlo v Ríme roku 1964 pod vedením C. M. Martiniho.

29Napred v Mt 3,15 pridáva túto zvláštnosť: "Keď bol Ježiš pokrstený, zahrnula ho veľká žiara, takže všetci prítomní sa zľakli."

30Il Messaggio 1, s. 196.

31Niekedy Origenes hovorí o ešte ďalších dvoch anonymných recenziách LXX, takže do úvahy prichádza Heptapla a Oktapla.

32Sinajský kódex sa častejšie označuje hebrejským znakom alef (a).

33Porov. Il Messaggio 1, s. 213 - 214.

34Decretum de editione et usu Sacrorum Librorum, Sessione IV, 8. apríla 1546 [EB 61].

35Il Messaggio 1, s. 223.

36 KUBÁČ, V., Úvod do hebrejského textu Starého zákona, UK Praha 1991, s. 68.

37 Porov. HERIBAN, J., Bibliografická príručka pre štúdium Svätého písma, SÚSCM Rím 1986, s. 46.

38 Porov. Sväté písmo Starého i Nového zákona, SSV Trnava 1996, s. 23.

39 Porov. JANEGA, Š., Všeobecný úvod do kníh Starého zákona II., Bratislava 1987², s. 141.

40 SWATÉ BIBLIA SLOWÉNSKÉ aneb Písma Swatého částka I., II. herausgegeben von Hans Rothe und Friedrich Scholz unter Mitwirkung von Ján Doruľa.

41Podávam 10 regúl rekonštrukcie originálneho textu podľa rukopisu BUSCEMI, A. M., Metodologia del Nuovo Testamento, (ad uso privato), Jerusalem 1995, s. 16-20. Prof. Buscemi uvádza tento zoznam regúl s poznámkou, že Zimmermann ich podáva 10, K.- B. Aland ich navrhujú 12, Guillemette - Brisebois ich podávajú 16, ale nie všetky sú potrebné. Sám Buscemi z nich odporúča 3 ako hlavné: tie, ktoré sú v texte uvedené pod číslom 1, 6, 7.

42Porov. Il Messaggio 1, ss. 234-236.

43 Porov. HERIBAN, J., Príručný lexikón biblických vied, SÚSCM Rím 1992, 451.

44 Porov. PREUSCHEN, E., Griechisch-deutsches Taschenwörterbuch zum Neuen Testament, deGruyter Berlin 1976⁶, s. 85.

45 Porov. MERELL, J., Cesty k dnešní katolické biblistice, Studijní texty CMBF Praha (Litoměřice), 1971, s. p.

46 Porov. Il Messaggio della salvezza 1, Elle Di Ci Torino 1988⁵, s. 259.

47 Autor slovenského prekladu dokumentu Interpretácia Biblie v Cirkvi, Spišská Kapitula 1995, s. 83 výraz „sensus litteralis“ preložil ako „literárny zmysel“. Iste je bolo možné uvažovať o výraze „slovný zmysel“ na rozdiel od výrazu „doslovný zmysel“. Totiž starší autori používajú výraz „slovný zmysel“ (porov. KROVINA, M., Všeobecný úvod do Písma Svätého, Bratislava 1970⁴, s.111 nn).

48 Porov. TYROL, A., Poznámky k štúdiu biblickej exegézy, KBD Svit 1999, s. 58.

49 Porov. PÁPEŽSKÁ BIBLICKÁ KOMISIA, Interpretácia Biblie v Cirkvi, prel. Miroslav Kocúr, pre KBD Svit vydal Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka 1995, duchovný zmysel na ss. 85-88.

50 GRELOT, P., Bible et Théologie. In: Il Messaggio 1, s. 263.

51 EB § 524.

52 Typologický zmysel a typický treba považovať za synonymné výrazy.

53 PÁPEŽSKÁ BIBLICKÁ KOMISIA, Interpretácia Bibie v Cirkvi, slov. preklad Spišská Kapitula 1995, ss. 87-88.

54 AUGUSTÍN, Quaest. in Hept. 2,73: PL 34,623. In: Il Messaggio 1, s. 265.

55 Dalo by sa napr. namietať to, že prvky, ktoré Otcovia označovali ako typy, boli v skutočnosti iba podoby, vyobrazenia.

56 Porov. Il Messaggio 1, s. 267.

57 Dokument PBK Interpretácia Biblie v Cirkvi preložil Miroslav Kocúr a kniha vyšla v Spišskej Kapitule.

58 K tomu porov. GRONDIN, J., Úvod do hermeneutiky, Oikoumené Praha 1997.

59 Ide vlastne o slovný zmysel (sensus litteralis); názov je synonymický. Preberám ho podľa slovenského prekladu dokumentu.

60 Katechizmus Katolíckej cirkvi veľmi jasne definuje tieto štyri klasické zmysly textu SP. Sú to vlastne dva zmysly: slovný a duchovný zmysel a pritom duchovný zmysel je trojaký: alegorický, morálny a anagogický. Ich definovanie je zhodné s tými definíciami, ktoré sú prinesené na iných miestach tohto traktátu. Veľmi výstižný je istý stredoveký dvojverš: Littera gesta docet, quid credas allegoria; moralis quid agas, quo tendas anagogia (Slovný zmysel hovorí o udalostiach, alegória vedie k viere; morálny zmysel hovorí, čo treba konať a anagogia - kam životom smerovať. (Porov. Katechizm Kościoła Katolickiego, Pallotinum Poznań 1994, s. 39-40).

61Domáhali sa prijímania Eucharistie pod oboma spôsobmi.

62EB § 137-148.

63Porov. VANHOYE, A., S.J., prednáška: Problemi e progressi dell'esegesi cattolica; Dopo la Divino afflante Spiritu, in: Chiesa e Sacra Scrittura, Ed. PIB - Roma 1994, ss. 42-43.

64Porov. Il Messaggio 1, s. 290.

65Okrem etiópskeho Henocha jestvuje ešte slovanský Henoch (skr. Hen. slav., alebo 2Hen) z 10. - 11. stor. a hebrejský Henoch (skr. Hen. hebr. alebo 3Hen) z 2.- 3. stor.

66Porov. HÖSLINGER, N. W., Duszpasterstwo biblijne: czym jest, czym powinno byç, czym mog∏oby byç, Studia Theol. Vars. 31 (1993), nr. 1, s. 121.

67Porov. HÖSLINGER, N. W., Duszpasterstwo biblijne: czym jest, czym powinno byç, czym mog∏oby byç, s. 121.

68Porov. BISER, E., Glaubensprognose. Orientierung in postsäkularistischer Zeit, Graz 1991, s. 371n.

69Porov. HERIBAN, J., PLBV, ss. 320-321; 861-862; 947-948

70GÜLDEN, J. - KIEL, E. (vyd.), Unser Konzil und aus der Konzilsgeschichte, St. Benno-Verlag GmbH Leipzig 1963, s. 10.

71POLČIN, S. (prekl.), Dokumenty druhého vatikánskeho koncilu I., SÚSCM Rím 1968, s. 155. Z tohto prekladu koncilových dokumentov sú prevzaté aj citáty uvedené v tomto referáte.

72V diskusii sa mohlo aj pokračovať, pretože za jej odloženie sa nevyslovila 2/3-nová väčšina, ale iba absolútna väčšina Otcov. Napriek tomu pápež Ján XXIII. rozhodol o vymenovaní spolupredsedu a miešanej komisie a o novej schéme.

73 FISICHELLA, R., La rivelazione: evento e credibilità, Corso di teologia sistematica, EDB Bologna 1989⁴, s. 79.

74 Porov. PLATE, M., Weltereignis Konzil; Darstellung - Sinn - Ergebnis, Herder Freiburg 1966³, s. 241.

75 RAHNER, K. - VORGRIMLER, H., Kleines Konzilskompendium, St. Benno-Verlag Leipzig 1974, s. 361.

76 RAHNER, K. - VORGRIMLER, H., Kleines Konzilskompendium, s. 362.

77RAHNER K. - VORGRIMLER H., Mały słownik teologiczny, (prel. T. Mieszkowski - P. Pachciarek) PAX Warszawa 1987, s. 498-499.

78Porov. FISICHELLA, R., La rivelazione: evento e credibilità, Corso di teologia sistematica, s. 158-159.

79Porov. KROVINA, M. ThDr., Všeobecný úvod do Písma Svätého, Bratislava 1970⁴, s. 27.

80EB, § 557.

81Porov. FISICHELLA, R., La rivelazione: evento e credibilità, Corso di teologia sistematica, s. 158.

82Porov. TYROL, A., Poznámky k štúdiu biblickej exegézy, KBD Svit 1999, strán 99.

83SV. AUGUSTÍN, Quaest. in Hept. 2,73: PL 34,623.

84Porov. RAHNER, K. - VORGRIMLER, H., Kleines Konzilskompendium, s. 366.

85GOÂå NIEDZIELNY 28 (10.júla 1994), Srebrny jubileusz Katolickiej Federacji Biblijnej, in: Jahresbericht KBF, Subregion Mitteleuropa (AMB), Klosterneuburg 1994, s. 27.

86PIUS XII., Divino afflante Spiritu, č. 29.

87HÖSLINGER, N. W., Duszpasterstwo biblijne: czym jest, czym powinno byç, czym mog∏oby byç, s. 128.

88BIANCHI, E., Lectio Divina heute - Herausforderungen an die Bibelpastoral, in: Bulletin Dei Verbum, Katholische Bibelföderation, Deutsche Ausgabe, Stuttgart, N° 52 3/1999, s. 9.

89MESTERS, C., Vom Leben zur Bibel, von der Bibel zum Leben. Ein Bibelkurs aus Brasilien für uns, Main - München 1983, s. 15. In: HÖSLINGER, N. W., Duszpasterstwo biblijne: czym jest, czym powinno byç, czym mog∏oby byç, s. 121.

90Citovaný ZULEHNER, P., in: HÖSLINGER, N. W., Duszpasterstwo biblijne: czym jest, czym powinno byç, czym mog∏oby byç, s. 132.