Bojan [optrajanov

Znaeme deka “te~eweto na reakcijata” zna~i izmenuvawe na koli~estvata na u~esnicite vo 
reakcijata. Spored toa, reakcijata podaleku stasala ako pove}e reaktanti se pretvorile vo 
produkti, odnosno ako se obrazuvale pove}e produkti. 
Mo`e da primenime i pokvantitativen pristap. Pritoa, }e si go “olesnime `ivotot” ako 
zememe konkreten primer na edna reakcija, da re~eme, onaa ~ija reakciona ravenka glasi: 
 3H
2
 
 N
2
 
  2NH
3
 
Ako pretpostavime deka ravenkata opi{uva elementaren akt na hemiska transformacija
*
, od 
nea gledame deka koga }e se transformiraat tri molekuli vodorod i edna molekula azot, }e se 
obrazuvaat dve molekuli amonijak.  
Kako {to se gleda,  
koga ravenkata pretstavuva elementaren akt na hemiska transformacija, stehiometriskite 
koeficienti go davaat brojot na ~esti~ki na sekoj od u~esnicite vo toj akt.  
Se razbira, ako se transformiraat {est molekuli vodorod i dve molekuli azot, }e se obrazuvaat 
~etiri molekuli amonijak, a ako se transformiraat petnaeset milijardi molekuli vodorod i 
pet milijardi molekuli azot, }e se obrazuvaat deset milijardi molekuli amonijak.  
Znaej}i deka brojot na molekuli e ogromen (duri i toga{ koga ima sosem malku supstanca), jasno 
e deka zna~itelno podobro e da ja polzuvame veli~inata koli~estvo supstanca. Ako postapime 
vaka, toga{ mo`e da zaklu~ime deka koga }e izreagiraat 3 u N
A
 molekuli vodorod i N
A
 molekuli 
azot, }e se obrazuvaat 2 u N
A
 molekuli amonijak
†
. So drugi zborovi, ako (od po~nuvaweto na 
reakcijata do daden moment) izreagirale tri mola vodorod i eden mol azot, istovremeno se 
obrazuvale dva mola amonijak
‡
. 
Pogore re~enoto mo`e da go pretstavime i so veli~inski ravenki: 
 n
0
(H
2
) 
 n(H
2
) 
  3 mol  
 n
0
(N
2
) 
 n(N
2
) 
  1 mol  
 n(NH
3
) 
 n
0
(NH
3
) 
  2 mol  
kade {to n(H
2
), n(O
2
) i n(NH
3
) se koli~estvata na vodorod, azot i amonijak vo dadeniot moment, a 
n
0
(H
2
), n
0
(O
2
) i n
0
(NH
3
) se koli~estvata na soodvetnite supstanci na po~etokot na reakcijata. 
Ako sakame sekoga{ promenata na koli~estvata da ja smetame kako razlika me|u krajnata i 
po~etnata vrednost
§
, 'n(H
2
) }e bide ednakvo na –3 mol (od pomala, odzemame pogolema vrednost), 
                                                           
*
 Toa ne e sosem vistina. Imeno, vo elementarniot akt bi trebalo da u~estvuvaat ~etiri molekuli, a se smeta deka 
brojot na ~esti~ki – u~esni~ki vo elementaren akt na hemiska transformacija ne mo`e da nadminuva tri. 
†
 Tuka N
A
 go ozna~uva Avogadroviot broj, a ne Avogadrovata konstanta. 
‡
 Reakcijata na obrazuvawe amonijak e dosta bavna i toa ovozmo`uva eksperimentalno da se opredeli kolku od 
reaktantite izreagirale i kolku produkti se obrazuvale. So drugi zborovi, navistina mo`e da se opredeli do kade stig-
nala reakcijata.  
§
 Ne samo tuka, tuku i sekade natamu koga za ozna~uvawe na razlika }e ja upotrebuvame oznakata ', }e pretpostavuvame 
deka od krajnata vrednost se odzema po~etnata. 
 
32

---

'n(N
2
) }e bide isto taka negativno i }e ima vrednost –1 mol i samo 'n(NH
3
) }e bide pozitivno i 
}e bide ednakvo na 2 mol. Taka e, no ova ne e mnogu prakti~no. 
Me|utoa, ako promenite na koli~estvata na site u~esnici vo reakcijata gi podelime so sood-
vetnite stehiometriski koeficienti vo reakcionata ravenka onaka kako {to taa e zapi{ana, 
koli~nicite }e stanat ednakvi po apsolutna vrednost. No, koga se raboti za reaktanti, 
koli~nicite }e bidat negativni, a koga vo pra{awe se produktite na reakcijata, koli~nicite 
}e bidat pozitivni. Za site koli~nici da bidat napolno ednakvi, stehiometriskite 
koeficienti treba da gi zememe takvi kakvi {to se vo reakcionata ravenka (onaka kako {to taa 
e zapi{ana), no so negativen predznak. Inaku, odnosite od tipot 
 
 
X
Q
 
 
Y
Q
X
n
'
 ili 
Y
n
'
 definiraat 
edna va`na veli~ina {to se vika doseg na reakcijata
*
, no vo ova nema da se vpu{tame. 
Dokolku vaka postapime, odnosot na stehiometriskite koeficienti za dve supstanci (da 
re~eme, X i Y) }e bide ednakov so odnosot na promenata na koli~estvata na tie dve supstanci. 
Imeno, bidej}i 
 
 
X
X
Q
n
'
 = 
 
 
Y
Y
Q
n
'
 
(Y)
(X)
(Y)
(X)
n
n
'
'
 
Q
Q
  
Taka, ako ne nè interesira kolkavi se koli~estvata na izreagiranite reaktanti ili obrazu-
vanite produkti, tuku kakov e odnosot na tie koli~estva, mo`e da re~eme deka  
odnosot na promenite na koli~estvata na transformirani u~esnici e ednakov na odnosot na 
stehiometriskite koeficienti na tie u~esnici vo reakcionata ravenka onaka kako {to taa e 
zapi{ana. 
Se razbira, samite stehiometriski koeficienti (koi se broevi) ne mo`e da ja davaat promenata 
na koli~estvoto na soodvetnite u~esnici vo reakcijata (ovaa se meri vo molovi).  
Spored toa, od ravenkata 
3H
2
 + N
2
 = 2NH
3
 
ne sleduva deka  izreagirale tri mola vodorod i eden mol azot, kako {to vrz osnova na raven-
kata 
œH
2
 + ½N
2
 = NH
3 
ne smee da se tvrdi deka, sega, izreagirale eden i pol vodorod i polovina mol azot.  
Imeno, reakcijata “ne znae” kako nie sme ja zapi{ale nejzinata reakciona ravenka. 
                                                           
*
  
Oznakata za ovaa veli~ina e mala, kosa gr~ka bukva ksi (x ).
 
  
 
33

---