Bojan [optrajanov

kalcium fosfatot i za mnogu drugi jonski izgradeni supstanci. Mo`no e, me|utoa, da se napi{at 
strukturni formuli za oddelnite pove}eatomski joni {to se sre}avaat kaj ovie supstanci, 
dokolku se poznati podrobnostite na nivnata gradba (sl. 1.16 i 1.17). 
 
HEMISKI RAVENKI 
Hemiski reakcii; reaktanti i produkti 
ko znae{ deka koga zboruvame za hemiska 
tanci se pretvoraat vo drugi. Dve ili 
u~uvaniot sistem te~e 
arem za nekoi od prisutnite 
stanca ~ie 
 
So poimot za hemiska reakcija ve}e si se sre}aval. Seka
reakcija, mislime na promena (proces) vo koja edni sups
pove}e supstanci mo`e da se svrzat, nekoja supstanca mo`e da se razlo`i (da se raspadne), a 
mo`e da se slu~at i drugi transformacii (pretvorawa) na supstancite.  
Ako vakvi promeni se slu~uvaat, velime deka se odviva (ili deka te~e) hemiska reakcija. Za `al, 
nie nemame setilo so koe bi mo`ele neposredno da utvrdime dali vo iz
ili ne te~e hemiska reakcija. Vistina, ponekoga{ zabele`uvame fizi~ki promeni (izmenuvawe 
na bojata, izdvojuvawe na gas itn.), no postojat mnogu reakcii koi se slu~uvaat, a nie ne sme vo 
sostojba da utvrdime postoewe na nikakva zabele`liva promena. 
Deka reakcijata sepak te~e, mo`e da se utvrdi ako go opredelime koli~estvoto na supstancite 
{to go so~inuvaat sistemot. Ako, pri toa, utvrdime deka, b
supstanci, koli~estvoto se izmenuva, a supstanci ne se dovedeni i ne se odvedeni od sistemot, }e 
zaklu~ime deka reakcija te~e, a izu~uvaniot sistem }e go vikame reakcionen sistem.  
Sekoja supstanca ~ie koli~estvo vo reakcioniot sistem se namaluva se vika reaktant, dodeka 
produkt na reakcijata (se upotrebuva i nazivot reakcionen produkt) e sekoja sup
koli~estvo se nagolemuva zaradi te~eweto na reakcijata. Reaktantite i produktite se u~esnici 
vo reakcijata. 
Nakuso re~eno,
pri prote~uvaweto na hemiskite reakcii, koli~estvoto na edni supstanci se namaluva (ovie 
supstanci se vikaat reaktanti), a na drugi se zgolemuva (soodvetnite supstanci se produkti 
na reakcijata).   
Simboli~ko pretstavuvawe na hemiskite reakcii 
cii, mo`e da upotrebuvame 
obrazuvaat voda. Me|utoa, 
at (da se pretvorat) vo supstanci koi{to se produkti na reakcijata samo ako 
edinkite na reaktantite se pretvorat vo edinki na produktite. Za da go ozna~ime ona {to se 
Ako sakame da zboruvame za ona {to se slu~uva pri hemiskite reak
obi~ni re~enici. Na primer, mo`e da re~eme
 
vodorod i kislorod 
nazivite na supstancite mo`e da se zamenat so soodvetnite hemiski formuli, namesto zborot 
“obrazuvaat” mo`e da se upotrebi strelka (o), a namesto svrznikot “i” mo`e da se stavi znakot 
“”. Ako vaka postapime, }e dobieme zapis H
2
 
 O
2
 o H
2
O koj li~i na hemiskite ravenki {to si 
gi sre}aval.  
Treba da se vodi smetka za faktot deka supstancite {to gi vikame reaktanti mo`e da se 
transformira
 
28

---

slu~uva koga dve ili tri molekuli (odnosno drugi edinki) od reaktantite
*
 se pretvoraat vo edna 
ili pove}e ~esti~ki od produktite, go upotrebuvame terminot elementaren akt na hemiska 
transformacija.  
Bidej}i formulite mo`e da ozna~uvaat i edinki (~esti~ki ili samo definirani formulni 
edinki), pretvoraweto na molekulite od vodorod i od kislorod vo molekuli od voda mo`e da se 
pretstavi sosem sli~no kako pretvoraweto na supstancite vodorod i kislorod vo supstanca 
to se gleda: 
voda: 
H
2
 
 O
2
 
o H
2
O 
Kako {
vo izrazite {to go pretstavuvaat pre
aktantite vo produkti hemiskite for-
tvoraweto na re
muli mo`e da ozna~uvaat ili supstanci ili ~esti~ki (molekuli ili joni) od tie supstanci. 
H
Nieden od izrazite {to pogore se napi{ani ne e ravenka, t.e. izraz vo koj sodr`inata na levata 
nstvo e ednakva so onaa na desnata strana. Duri i ne upotrebivme znak za 
a.  
 indeksite {to stojat pokraj simbolite na elementite vo formulite 
ement vo formulnite edinki 
H
2
 
 O
2
 
o H
2
O 
                                                          
emiski ravenki 
strana od znakot za rave
ravenstvo, tuku strelk
Za da stanat ravenki, izrazite sli~ni na gornite treba da se izramnat  i toa taka {to pred 
formulite na u~esnicite }e se stavat soodvetno odbrani broevi (stehiometriski koeficienti). 
So ovie broevi se mno`at
na reaktantite ili, pak, na reakcionite produkti. Koeficientite treba da se taka izbrani {to 
da ovozmo`uvaat zbirot od proizvodite me|u koeficientite i indeksite
†
 za sekoj element od 
levata strana na strelkata da stane ednakov so soodvetniot zbir za toj element od desnata strana 
na strelkata. Duri toga{, izrazot so koj sme ja pretstavile reakcijata stanuva hemiska ravenka, 
a opi{anata postapka se vika izramnuvawe na hemiskata ravenka. 
Izramnuvaweto e neophodno zatoa {to vo hemiskite reakcii hemiskite elementi ne preminu-
vaat eden vo drug, taka {to vkupniot broj atomi od sekoj element vo formulnite edinki od 
reaktantite mora da bide ednakov so vkupniot broj atomi od toj el
od produktite. Pritoa, {tom vkupniot broj na atomi od daden vid ostanuva ednakov, ne se menuva 
nitu koli~estvoto od sekoj od elementite {to se zastapeni
‡
, makar {to koli~estvata na 
supstancite se izmenuvaat.  
Ako, sega, se vratime na izrazot  
 
*
 Postojat i reakcii kaj koi  edna ~esti~ka od reaktant se transformira vo edna ili pove}e ~esti~ki od produktite.  
†
 Se misli na indeksot {to pokraj znakot za daden element se pojavuva vo formulata za supstancata (v. str. 18). Vakov e, 
da re~eme, indeksot 2 vo formulata na vodata (H
2
O). Vnimavaj da ne gi izme{a{ dvata poima. 
‡
 Kako {to znae{, koli~estvoto na sekoja supstanca e proporcionalno so brojot na edinki od taa supstanca! 
 
29

---