Bojan [optrajanov

po~etok bide pogre{no nau~eno, podocna te{ko }e se ispravi, a pogre{nite pretstavi
*
 }e 
pre~at da se zdobijat pravilni soznanija.  
Va`no e u{te ne{to. Makar {to avtorite na u~ebnicite se trudat vo nivnite tekstovi da nema 
pogre{ni i nerazbirlivi podatoci, propusti sekoga{ se mo`ni. Zatoa u~enicite (a osobeno 
nivnite nastavnici) treba kon u~ebnicite da bidat kriti~ni, a ne “sekoja to~ka i zapirka” da ja 
zemaat, kako {to se veli, zdravo za gotovo. Ako ne{to e nejasno ili somnitelno, toa treba da se 
razbere, da se razjasni ili da se uto~ni, a ne da se u~i naizust. 
Sè na sè, 
za da pretstavuva izvor za informacii, u~ebnikot (pa i onoj po hemija) treba da bide 
prilagoden kon vozrasta na u~enikot, podatocite vo nego treba da bidat to~ni, a korisnicite 
ne treba nivnata sodr`ina da ja u~at “od zbor do zbor”. 
 
Drugi izvori na hemiski informacii 
Za potrebite na naukata, kako izvori na hemiski informacii slu`at nau~nite spisanija, 
monografiite, referativnite spisanija, prira~nicite od razli~en vid i u{te dosta drugi.  
Vo nau~nite spisanija se objavuvaat statii posveteni ili na originalni rezultati na istra`u-
vawata (vo ovoj slu~aj se zboruva za primarni izvori), ili na pregledi za vakvite istra`uvawa 
(toa se eden od vidovite na t.n. sekundarni izvori).  
Kaj nas se izdava nau~no spisanie ~ij naslov e Macedonian Journal of Chemisry and Chemical 
Engineering  (v. sl. 2.1) ~ij porane{en naziv be{e Glasnik na hemi~arite i tehnolozite na 
Makedonija
  (odnosno, Bulletin of the Chemists and Technolgists of Macedonia). Tekstovite vo ova 
spisanie se objavuvaat na angliski jazik, osven onie {to se posveteni na pra{awa povrzani so 
nastavata po hemija (tie se na makedonski). 
  
 
 
    
Sl. 2.1. Sega{nata i porane{nata korica na spisanieto na hemi~arite i tehnolozite na 
Makedonija i korica na  
Chemical Abstracts
 
                                                           
*
 
Vo naukata pogre{nite pretstavi se vikaat miskoncepcii. 
 
49

---

Monografija e tekst (kniga) posveten na opredelena tema, a referativno spisanie e spisanie 
{to sodr`i kusi podatoci za statiite i drugite primarni izvori od opredelena oblast. Vo 
hemijata, najva`noto referativno spisanie e Chemical Abstracts (sl. 2.1). 
So razvitokot na informati~kite tehnologii, bitni stanuvaat izvorite {to se del od svetskata 
mre`a Internet. Tuka mo`e da se najdat mnogubrojni informacii, pod uslov deka e sovladana 
tehnikata na prebaruvawe. Golem broj informacii (vklu~itelno i zanimlivosti i idei za 
proekti) pogodni za sredno{kolci mo`e da se najdat na “adresata” http://chemistry.about.com,  a 
tuka e i seprisutnata Wikipedia. 
 
 
50

---

 
 
2.2. METODOLOGIJA NA ISTRA@UVAWETO 
 
 
FAZI NA NAU^NOISTRA@UVA^KIOT PROCES 
Od kade da se po~ne? 
 
Sekoj proces, pa i onoj na nau~noto istra`uvawe, ima svoj po~etok. No, 
koj e po~etokot na istra`uva~kiot proces? Dali sekoj istra`uva~ 
po~nuva, taka da se ka`e, od nula? 
Se razbira, ne e taka. Naukata se razvivala, davala rezultati i ovozmo-
`uvala natamu da se istra`uva. Po toa naukata e sli~na so golemiot 
`ivoten krug
* za koj na maliot Simba mu zboruva Mufasa, Kralot Lav od 
crtaniot film (sl. 2.2). 
No, koga se raboti za konkretno istra`uvawe, treba da se po~ne od dade-
niot moment, od ona {to dotoga{ e poznato i od ona {to e cel na 
istra`uvaweto. Prvoto ne{to {to treba da se napravi e da se iznajde i 
to~no da se opi{e problemot {to istra`uva~ot saka da go razre{i.  
Sl. 2.2. Mufasa i 
Simba 
 
Potoa treba da se napravi obid da se najde patot po koj treba da se odi za 
da se stasa do re{enie na problemot. Bidej}i problemot najverojatno ne e 
“padnat od nebo”, tuku e vo vrska so ona {to dotoga{ e poznato, treba da 
se baraat i da se najdat informacii za toa {to e poznato za problemi 
sli~ni na onoj {to e izbran za razre{uvawe. So drugi zborovi, treba da 
se napravi pregled na literaturata (sl. 2.3). 
Ako “istra`uva~ot” e u~enik, negoviot nastavnik sekako }e mu uka`e 
pomo{ vo izborot na problem i vo poso~uvaweto na mo`en pat kon negovo 
razre{uvawe. 
Sl. 2.3. Pregled na 
literaturata 
Nakuso re~eno, 
prviot ~ekor vo sekoe istra`uvawe e izborot na problem, negovoto precizno definirawe i 
baraweto na~ini za toa na koj na~in problemot mo`e da se razre{i. 
                                                           
*
 
Ako e po pravo,  i ne se raboti za vistinski krug, tuku pove}e za nekakva spirala.
 
 
 
51

---

 
Hipoteza i nejzina obrabotka 
 
Na patot kon razre{uvawe na postaveniot problem 
eden od prvite ~ekori se sostoi od postavuvawe na 
hipoteza (pretpostavka) za samiot problem i za na~i-
not kako toj mo`e da se razre{i.  
Hipotezata treba da e razumna, no treba da se utvrdi 
dali taa e i pravilna. Imeno, treba prvin da se posta-
vat pra{awa od tipot “{to?”, “kako?” i sli~no, da se 
pretpostavi kakvi se odgovorite na tie pra{awa i 
hipotezata da se testira i so analiza da se utvrdi 
dali posledicite od hipotezata se vo soglasnost so 
stvarnosta. 
Sl. 2.4. [ema na istra`uva~kiot proces 
Dokolku odgovorot na poslednoto pra{awe e pozitiven, treba da se vidi dali toa e baraniot 
rezultat ili, vrz osnova na nego, treba da se odi natamu, so nov “krug” pretpostavka–testirawe–
analizirawe–zaklu~uvawe ili so pove}e vakvi krugovi, sè do postignuvaweto na kone~noto 
barano re{enie (sl. 2.4). 
Treba da se istakne deka ako edna proverka poka`e usoglasenost so o~ekuvawata, hipotezata ne 
mo`e vedna{ da bide potvrdena zatoa {to e mo`no nekoja druga proverka da poka`e deka ne e 
taka. Od druga strana, ako edna dobro obmislena i pravilno izvedena proverka poka`e deka 
rezultatot ne e vo soglasnost so hipotezata, ovaa treba ili da bide izmeneta ili da bide celosno 
napu{tena i zameneta so poinakva. 
Kako {to se gleda: 
do krajniot rezultat na istra`uvaweto se doa|a otkako }e se zavr{i pomal ili pogolem broj 
na postavuvawe hipotezi, kako i nivno testirawe i analizirawe. 
 
PRETSTAVUVAWE NA REZULTATITE 
Prethodni bele{ki 
Za tekot na istra`uvaweto treba uredno da se vodat bele{ki.  
Vo bele{kite treba jasno (i ~esno) da se formuliraat postavenite hipotezi i da se opi{at 
postapkite pri testiraweto i analiziraweto. Osobeno treba da se istaknat slu~aite koga 
o~ekuvawata  ne bile ispolneti, zaedno so mo`ni objasnenija za pri~inite za nesoglasuvawata. 
Poslednovo e va`no za da se napravi ispravawe na dotoga{noto postapuvawe. 
Ako problemot bil so eksperimentalen karakter, treba to~no da se zapi{at rezultatite od site 
izvr{eni merewa. Dobro e ako vo prethodnite bele{ki bidat dadeni i {emi na koristenite 
uredi. 
 
52

---