O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə14/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   145

yuzasidan  material  yig‘ish,  shuningdek,  m u r a k k a b   p sixo­
logik  m u n o s a b a tla r,  ichki  bogManishlar,  q o n u n i y a t l a r ,  
m ex anizm lar  to ‘g ‘risida  m u k a m m a l,  ish on chli,  b a rq a r o r  
m a ’lum otlar  t o ‘plash  im konini  yaratadi.
Longityud  m etodi  y o rd am id a   sinaluvchiga  subyektiv 
om illarning o'ziga xos t a ’siridan  tashqari,  obyektiv   (tabiiy) 
shart-sharoitlarning,  ijtimoiy  psixologik  m u h it n in g   t a ’siri 
h a m  
0
‘ r g a n i l a d i .  C h u n o n c h i ,   e g i z a k l a r n i n g   o ‘z a r o  
o ‘xshashligi  va  u la r n in g   farqlanish i,  t a 's i r l a n i s h i ,  his- 
tuyg4ilarining 
0
‘zgarishi,  shaxslar  o ‘rtasidagi  individual 
tafovutlar:  ishchanligi,  te m p e ra m e n ti,  oliy  ncrv  faoliyati 
s is t e m a s i   y u z a s i d a n   o l i n g a n   m a ’l u m o t l a r   l o n g i t y u d  
m eto din in g sharofati  bilan  ro ‘yobga  chiqadi.
XX 
asr  ikkinchi  yarmi  va  XXI  asrning  b o s h la rid a   fan 
va  te x n ik a n in g   taraq q iy oti  psixologik  te k s h iris h la r n in g  
ilm iylik  d a ra jasin i  y a n a d a   o s h irish   u c h u n   (s u b y e k tiv  
om illa r  t a ’sirini  kamaytirish  m aqsadida)  k o m p le k s   d a s tu r 
asosida  boshqa  fanlar  (m cditsin a,  fizika,  fiziologiya,  bio - 
logiya,  sotsiologiya,  kibcrnetika,  statistika,  falsafa,  m a n -  
tiq)  bilan  birgalikda  tadq iqo t  ishlarini  olib  b o rish ni  ta q o z o  
qilm oqda.  Bu voqelik  fan  o la m id a   intcgratsiya  ( q o ‘shilish, 
uyu shish )  jara y o n i  yuz  b e rayotganligi  k o ‘r s a tk ic h in in g  
ifodasidir.  Amaliy  xususiyatga  molik  ilmiy  tekshirish  a na 
shu  kom pleks  y ondashishni  talab  e tm o q d a .  Psixologiya 
sohalari  (psixofiziologiya,  kosm os,  tibbiyot  psixologiyasi, 
m u h an d islik   yoki  aviatsion  psixologiyasi)  o 'r t a s i d a   esa 
tad q iq o t  obyektiga  tizimli  y o n d a sh ish   prinsipi  a m a lg a  
oshirilm oqda.  U shb u   ijtimoiy  psixologik  voqelik  soha la r 
diffcrensiyasi  (tabaqalashuvidan)  dalolat  b e rm o q d a .  K o m ­
pleks  m etod  yo rd am id a o ‘rganilayotgan  obyektd agi  o ‘zga- 
rishlar  turii  soha  nuqtayi  n azaridan  tahlil  q ilin ad i  yoki 
h a r  xil  yondashiladi.  M asalan,  shaxsning  m u a y y a n   biiim - 
larni  egal lash  xususiyati  psixologik jih a td a n   tek sh irila y o t- 
g an d a   kompleks yondashish  t a ’sirida  a n a  sh u   o lzgartirish- 
n in g   falsafiy,  m a n tiq iy ,  fizio log ik ,  ijtim o iy ,  b io lo g ik  
xu su siy a tla ri  o c h i b   b e r ila d i.  A y ta y lik .  k e k s a y i s h n i n g  
biologik  om illarini  o ‘rganish  qari  kishidagi  psixologik, 
fiziologik,  m antiqiy jih atlarin in g  ochilishiga x iz m a t  qiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


K o m p le k s   dastu r  y o rd am id a   amalga  oshirilgan  tadqi- 
q o t n in g   natijasi  ilmiy  izlanishlar  u c h u n   rnuhim   b o ‘lib, 
insoniylik  m u am m o la rin i  hal  qilishda  ha m   aloh ida  ijobiy 
a h a m i y a t   kasb  etishiga  s h a k -sh u b h a   yo ‘qdir.
Ilm iy  tadqiqot  m etodla rin in g   ikkinchi  guruhi  amaliy 
( e m p irik )   m eto d la r  m ajm uasidan  iborat  b o'lib,  ularning 
tark ib ig a   kuzatish  ( o ‘zini  o ‘zi),  eksperim ent  (tabiiy,  labo- 
r a to r iy a d a ),  test  a n k e ta ,  s o ‘rov,  sotsiom etriya,  suhba t, 
in terv y u ,  faoliyat jarayoni  va u n in g   mahsulini  tahlil  qilish, 
t a r j i m a y i   hoi  — sh a x siy   g u v o h n o m a ,  h ujja t,  t u r m u s h  
faoliyati  voqealarini  tahlil  etish  kabilar  kiradi.  Am aliy 
m e t o d l a r   smash,  tekshirish,  d iagnoz  (tashxis)  va  prognoz 
( b a s h o r a t)   qilish  vazifalarini  bajaradi.  In so nn ing   tu g ‘i- 
lishidan  tortib  to  u m rin in g   oxirigacha  sodir  b o l a d i g a n  
p six o lo g ik   o ‘z g arishlarni  c h u q u r r o q   obyektiv  ravishda 
ta d q iq   etish  u c h u n   navbati  bilan  amaliy  m eto dlar  guru- 
h id a n   foydalanish  samarali  natija beradi.  Chunki  bir metod 
ikkinchisini  t o ‘ldirishga  xizmat  qiladi.
Ilm iy tadqiqot  m etod larin in g  uc hinchi guruhi  olingan 
natijalarni  qayta  ishlashga  moMjallangan  b o ‘lib,  statistik 
( m i q d o r )   va  psixologik  sifat  tahlili  turlariga  ajratiladi. 
P s ix o log ik -p edagog ik   tad q iq o tla rd a   ko ‘pincha  quyidagi 
statistik  m etod la rda n  foydalaniladi.
T o 'p l a n g a n   m iqdorlarni  statistik  m eto dlar yo rd am ida 
ishlab  c h iq ish d a   quyidagi  form ulalarni  q o l la s h   m um kin:
1. 
M  =   V/n
 — o ‘rtacha arifmetik qiymatni topish  uchun 
ishlatiladi.
Bu  yerd a , 
M —
 yig‘indi, 

—   variatsion  m iqdor, 
n
 — 
s in a lu v c h ila r  m iqdori  yoki  ob y e ktlarning  sa n o g ‘ini  bil- 
diradi.
2. 
G  

C/n
 — 
I
  formulasi  son  qatoridagi  o ‘rta  kvadrat 
o g ‘ishni  hiso b lash da  yoki  sta n d a rt  o g ‘ishni  a n iq la sh d a  
ishlatiladi.
Bu  yerda,    —  „sigm a“  kvadrat  og‘ish,  C —  disper- 
siya, 
—  miqdor.
3.  C  = (v -m ) —  m iq d o rlar tarqoqligini  aniqlash  u c h u n  
q o i la n il a d i.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Bu  yerda,  b a 'z a n   u  ,,S“  — dispersiya  deb  ataladi.
Psixologik  tajribalarda  o lin g a n   m iq d o rn in g   va  q o 'lla -  
nilgan  m etod larn ing ishonchlilik darajasini aniqlash  u c h u n  
Sty u d cnt  m ez o n id a n   foydalanish  m u m k in : 
t - X — X .
Bu  yerda,  / — ishonchlilik  belgisi,  X— son  qatoridagi 
yuqori  ball,  X   —  o ‘rtacha  arifm e tik   m iq d o r,  G  —  kvadrat 
og ‘ish  alom ati.
Psixologik  tajribalarda  M yo rd o k n in g  ko'chish  foizlarini 
aniqlovchi  formulasi:  £  —  C f£  —  C-100  q o ‘llaniladi  va  u 
sinaluvchilarning  to ‘g‘ri  va  n o to ‘g ‘ri  javoblarini  hisoblashga 
xizmat  qiladi.  Ikkala  miqdorning  nisbati  birining  ikkinchi- 
sidan qanchalik darajada yuksaklikka ega ekanligini ko‘rsatadi.
Bu  y e r d a ,   ,,S “  —  n a z o r a t ,   „ E “  — e k s p e r i m e n ta l  
guruhni  anglatadi.
T a fa k k u rn in g   s o 'z -m a n tiq   tejam k o rlig i  xususiyatini 
aniqlashda  quyidagi  formula  q o l l a n i l a d i   (Z .I.K a lm ik o v a  
tadqiqotlarida). T C T  =   R / R ;  ER — sinaluvchilar topshiriq- 
ni  bajargani  u c h u n   oigan  b a ila r   yig'ind isi;  ER — s i n a ­
lu v c h ila r  m ak sim a l  d a ra jad a   b a i l a r   t o lplashi  m u m k i n  
b o ‘lgan  imkoniyatlar.  T o p s h iriq n in g   yechim i  besh  balli 
shkala bilan o lch a n a d i. T o‘g‘ri yechganiga  „5“ ball, to ‘g ‘riga 
yaqiniga „ 3 “ ball,  notolg‘ri yechganiga esa  „0“ ball q o ‘yiladi.
Y uqorid agi  statistik  m e t o d l a r   tajrib a la rd a n   o lin g a n  
q iy m a tla rn in g   ishonchlilik  d a ra jasin i  aniqlashda  fo y d a - 
laniladi.  Lekin  bun g a  o ‘x sh ash   m e to d la r n in g   m iq d o r i  
h ad d an   tashqari  k o ‘pdir.  Biz  u la r n in g   eng soddalarigagina 
to 'x ta ld ik ,  xolos.
T o 'p la n g a n   m ateriallarning  psixologik  jih a td a n   sifat 
tahlili  m etodi  um u m iy  psixologiya u c h u n  alohida ah a m iy a t 
kasb  etadi.  Aniqlovchi,  tarkib  to p tiru v c h i,  tarbiyalovchi, 
tekshiruvchi  tajribalarda olingan  h a r  xil  shakldagi,  k o ‘l a m -  
dagi,  m az m u n d a g i  m a ’lu m o tla r   turli  prinsip,  pozitsiya, 
k om pleks  va  yaxlit  (sistemali)  y on d a sh ish g a   a s oslangan  
holda  s o ‘z —  m antiq yordami  bilan   sifat tahlili o ‘tkaziladi. 
Barcha  fikr va  niulohazalar  ish o n c h li  o m iliar orqali  d a lil- 
lanib,  p sixologik  q o n u n iy a t,  q o n u n ,   xususiyat,  x o s s a , 
holat,  taraqqiyot,  kamolot  q a n d a y   o ‘ziga  xosliklarga  e g a  
ekanligi  isbotlanadi.  Material  a lo h i d a  guru hlar va t u r k u m -
39
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə