O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə1/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   145
403

O  ZBEK ISTON  RESPUBLIKASI  OLIY  VA  0 ‘RTA 
MAXS*JS  TA’LIM  VAZIRLIGI
O  RTA  M A X SU S,  KASB-HUNAR  TA’LIM I  MARKAZI
E .G \G  (O Z I YE V
PSIXOLOGIYA
K a s b - h u n a r   k o lle jla ri  u c h u n   d a r s l i k
I kk in c h i  n a s h r i
„O  Q 1T U V C H I"  N A SH R IY O T -M A T B A A   I J O D I Y   UYI 
T O S H  KENT  -   2008
www.ziyouz.com kutubxonasi


M azk u r darslik umumiy psixologiya faniga bag'ishlangan b o lib , 
p s ix o lo g iy a g a  
kirish,  sh a x s  va 
u n i n g   in d iv id u a l- tip o lo g ik  
xususiyatlari t o ‘g ‘risidagi  materiallarni qam rab olgan.  Kitobda shaxs 
ehtiyojlari,  qiziqishi,  hissiyoti,  xarakteri,  irodasi,  te m p e ra m e n ti, 
bilish j a r a y o n la r ig a   oid  masalalar qiziqarli  aks  ettirilgan.
Darslik  k a s b -h u n a r koilejlarining psixologiya fakulteti  o ‘quv- 
chilari  u c h u n   m o lja lla n g a n   b o ‘lib,  u n d a n   boshqa  fakultetlarning 
talabalari  h a m   foydalanishlari  m u m k in .
TaqrizchH ar:
T . N . Q o r i - N i y o z i y   nomidagi  0 ‘zbekiston  pcdagogika  ilmiy 
ta d q iq o t  in stituti  b o ’liin  boshlig'i,  psixologiya  fanlari  n o m zo d i, 
d o tse n t  M .S H .R A S U L O V A ,
M ir z o   U l u g ‘bek  nomidagi  0 ‘zbekiston  Milliy  universiteti 
„Ijtim o iy  psixologiya“  kafedrasi  dotsenti  R. Y .TO SH IM O V.
3 0 3 2 0 0 2 0 0 0 -2 2  
^  

„ nAO
G‘----------------------------   Qat.b. -  2008
3 5 3 (0 4 )  -   2008
©   , , 0 ‘q itu v c h i“  n ash riy o ti,  2003 
IS B N   9 7 8 - 9 9 4 3 - 0 2 - 1 4 2 - 6  
©  „ O 'q itu v c h i"   N M I U ,   2008
www.ziyouz.com kutubxonasi


M U Q A D D IM A
Borliqdagi  narsa va  h od isa la rd a n   zavqlanish,  nafis  his- 
tuy g ‘ularga  g ‘arq  b o l i s h ,   a tro f-m u h it  jo z ib a s in i  c h u q u r  
his  etish,  insoniyat  y aratgan  m o kjizalardan  hay a jo n lan ish , 
s h a x s l a r a r o   m u n o s a b a t g a   k i r i s h is h   m e ’y o r i n i   b i li s h  
psixologiya  fani  tufayligina  o ‘z  yechim ini  to p a d i.  0 ‘tm ish 
z ahinatlari-yu  hozirgi  d a v rn in g   iliq  nafasi,  kelajak  ezgu 
n iyatlari-y u  o lam   x ay o lati,  ijodiy  o ‘y -fik rla r,  m a n tiq iy  
m ulohazalar,  m u sta h k a m   iroda,  kuchli  xara k ter,  yuksak 
aql-zakovat xususiyatlari v a ularning o ‘ziga xosligi  — bu lar- 
ning  barchasi  psixologik  tah litain g  m ahsulidir.  T ev a ra k - 
atrofni  sezish,  m od d iy d u n y o n i  idro k q ilish,  z a ru riy   m a ’lu- 
m otlarni eslab qolish,  m ustaqil  fikrlash,  voqelik m o h iy a tin i 
tu shunish  tegishli  tarzda  psixologiya  fani  m a z m u n id a g i n a  
aks  etadi  va  u  asta-sekin  inson  miyasida,  o n g id a   m ujas- 
samlasha boradi.
Shaxsning  fazilatlari,  faoliyati,  x u lq -atvori,  m u o m a -  
lasi,  iining  fao llash u v i,  r u h iy   t u s h k u n l i g i- y u   s h ij o a ti , 
i n t i l u v c h a n l i g i ,  m a r d l ig i ,  m e h n a t s e v a r li g i,   f id o y i li g i, 
v a ta n p a rv a r lig i,  e ’t i q o d i ,  d u n y o q a r a s h i ,   q i z i q i s h i n i n g  
n a m o y o n   boMishi  va  k e c h is h i,  rivojlanishi  — b u l a r n i n g  
ham m asi  psixologik  q o n u n iy a tla r   asosida  a m a ig a   oshadi. 
Inso n ning   hodisalar,  h olatlar,  vazifalar  va  s h a r t - s h a r o it -  
larga  m unosabati  o ‘zini  o ‘zi  anglashda,  o ‘zini  o ‘zi  b a h o -  
lashda,  o'zini o ‘zi  nazorat qilishda, o ‘ziga o ‘zi taskin  h a m d a  
b u y n iq   berishda,  o ‘z  ichki  imkoniyatlarini  r o ‘y o b g a  c h i q a -  
rishda  m ujassamlasliadi.  I n so n   h a m   ichki,  h a m   ta s h q i 
to m o n d a n   o'zini  o ‘zi  anglashi,  milliy o ‘ziga xoslik  a lo m a t-  
lari,  betakror  nafosat  egasi  ekanligi,  milliy  didi  ( t a ’bi)  — 
b u la r   milliy  qiyofa  y o r d a m i  h a m d a   m illiy  o ‘z in i  o ‘zi 
( o ‘zligini)  anglashda  pishib  yetiladi.  Milliy  qiyofa,  milliy 
xarakter,  milliy  ong,  milliy  xulq-atvor,  milliy  a n 'a n a l a r ,  
m a r o s im la r ,  r a s m - r u s u m l a r   tavsifi,  m illiy   y o k i   e t n o s  
(elat)  psixologiyasi  tu z ilm a s id a   aks  etadi.  O ila   a ’z olari 
orasidagi  o ‘zaro  m u n osa b a tla r,  ayol  yoki  e rk a k la r   o ‘rta-
www.ziyouz.com kutubxonasi


sidagi  m u lo q o t,  voyaga  yctg a n lam in g   voyaga  yetm agan 
y o s h la r   bilan  o ‘zaro  fikr  a lm ash u v i,  hir-birlariga  t a ’sir 
o ‘tkazish i,  hamkorligi,  ham dardligi,  o ‘zaro yordam  va o ‘z- 
a ro   h u r m a ti,  omilkorligi,  odilligi  m ohiyatan  psixologiyada 
o ‘z  ifodasini  topadi.
O 'y i n ,   m e h n a t  va  t a ’lim  faoliyatlari  saniaradorligi, 
m aq sa d g a  y o ‘nalganlik,  mahsuldorlik,  bilimdonlik dinam ik- 
ligi  i n s o n   shaxsini  shakllantirad i,  ongini  o 's tira d i,  turli 
k o ‘n ik m a  va malakalarni  tarkib toptiradi.  T a ’iim jarayonida 
fan  a s o s la rid a n   bilim larni  egallash  sifati  k o ‘p  j ih a td a n  
in s o n n in g   diqqatiga,  e ’tiboriga,  qiziqishiga,  fikrlash  im ko- 
niyatiga,  aqliy qobiliyatiga,  m antiqiy xotirasiga b o g liq .  Shu 
j i h a t d a n   hozirgi  k u n d a   bilim larn i  o'zlash tirish   k o 'p r o q  
t a ’lim iy   o ‘qu v   vositalariga,  yaratilgan  tabiiy  sh aroitga, 
o ‘qu vchi  va o ‘qituvchi orasidagi  m unosabatga,  o ‘qitishning 
yangi  pcdago gik   texnologiyasiga  borib  taqaladi.  T a ’lim 
ja r a y o n i  faol  m e to d la ra so s ig a  qurilsa,  o ‘quvchilar mustaqil 
fikrlashga  o ‘rgatilsa,  keng  koMamdagi  m a ’lum otlar  ularga 
ix c h a m ,  yig‘iq tarzda yetkazilsa,  bilim  olishga qiziqish  ort- 
tirilsa,  iste’dodlar,  im k oniyatlar  r o ‘yobga  chiqishiga  s h u n - 
c h a lik   p u xta   zam in  ho zirlangan  b o ‘ladi.  T a ’kidlash joizki, 
b u n d a y   hodisalar,  holatlar zam irida psixologiya fani  yotadi. 
S h u n d a y   e k a n ,  uni  o ‘rganish  va  egallangan  bilim larni 
a m a liy o tg a  tatbiq etish  m aq sad ga  muvofiqdir.
O d a td a ,  egallangan  bilim n ing   y o ‘nalishi,  u n in g   qay 
d a ra ja  p ux ta va  m u sta h k a m   egallanganligi  kasbiy  (ixtisosiy) 
qiziq ish n i  vujudga  keltiradi.  Oqibatda  o ‘quvchilarda  kasb 
t a n l a s h g a   m oyillik,  kasb iy   tayyorgarlik,  k a sbning  a h a -  
m iyati,  nufuzi to ‘g krisida ijtimoiy tasa w u rlar paydo boMadi. 
K asbiy  m aslahat,  kasbiy  maorif,  kasbiy  moslashish,  kasbiy 
s ha klla n ish  yuzasidan  m uay y a n   m a'lu m otlarga,  taassurot- 
larga ega  b o l i s h   natijasida  esa u yoki  bu  k a s b -h u n a r ianla- 
n a d i.  Bu 
0
‘rinda  k a sb -h u n a rn in g   ijtimoiy  ahamiyati  bilan 
u n i n g   m o d d iy   m anfaatdorligi  h am   m uhim   o ‘rin  cgallaydi. 
0 ‘q u v c h i  shaxsan  o lzi  yoqtirib,  o ‘zining  im koniyatlaridan 
kelib  c h iq q a n   holda  k a s b -h u n a r  tanlasa,  u  tu rg 'u n   va  bar- 
q a r o r   hisoblanadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
  1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə