O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə2/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   145

Yuqoridagi  fik r-m u lo h az a la r  yuzasidan  shaxsiy  fikrga, 
m a ’lum   bilimga  ega  b o l i s h   u c h u n   psixologiya  fani  bilan  
tanishish  va  uni  c h u q u rro q   o 'rg an is h  joiz  b o ‘ladiki,  t o   bu 
jarayon  o'zini  o kzi  o q ilo n a ,  xolisona  baholash  i m k o n in i 
vujudga  kcltirsin.
M a 'lu m k i,  „Ta'liin  t o ' g ‘risida“gi  Q o n u n d a ,  „ K a d r l a r  
tayyorlash  Milliy  dasturi“ d a   t a ’lim ning  uzluksizligi,  u n in g  
m u t l a q o   yangi  m a z m u n i   k a s b - h u n a r   kolleji  n u f u z i n i  
oshirishga, jamiyat taraqqiyotida tutgan o ‘rniga yuksak b a h o  
berilgan.  Z am onaviy  t a ï i m   m ark azid a  shaxs  tu ra d i,  u ng a 
t a ’sir  etuvchi,  zaruriy  fazilatlarni  shakllantiruvchi  b o ‘lib 
o ‘qituvchi  timsoli  m ujassam lashgan.  Barkamol,  m u sta q il 
flkrlovchi  shaxs  csa  ijtimoiy  hayotim izni  farovon  qiluv chi, 
riv o jla n ish n i  h a r a k a tl a n ti r u v c h i   q u d ratli  k u c h   s if a ti d a  
n a m o y o n   b o l a d i .  Xoh  s h a h a r d a ,  xoh  qishloqda  boMishi- 
d a n   q a t ’i  n azar  k a s b - h u n a r   egalariga  ehtiyoj  k a tta .  Bu 
o 'rin d a  kasb-hunar sohibi  —  kollej o'quvchilariga havas qilsa 
arziydi,  chunki  ular  h am   o ‘rta  t o ‘liq  m a ’lum o t,  h a m   bir 
h u n a r   egasi  bo'lib,  o ‘z  h a yotini  va  o ‘qishni  oliy  m a ’lu ­
m o t  olish  bilan  davom  ettirish  imkoniyatiga  ega boMadilar.
Prczidcntim iz  I. A.  K a rim o v   o ‘z  asarlarida  yoshlarga, 
ayniqsa,  kasb-hunar  kollejlari  va  akadem ik  litsey  o ‘q u v - 
chilariga  yuksak  ishonch  bildirib,  ularni  ba rk a m o l  avlod 
d e b   y u k s a k   q a d r l a y d il a r .  K o ‘p  t a r m o q l i   k a s b - h u n a r  
kollejlari  safi  kengayishi,  u la rn in g   m oddiy-texnika ba z asin i 
m u s t a h k a m l a n i s h i d a   y u r t b o s h i m i z   I . A . K a r i m o v n i n g  
xizmatlari  beqiyosdir.  Z ero ,  k a s b -h u n a r  kolleji  o ‘quvchilari 
kelajagi  buyuk 0 ‘zbekistonning  rivojiga qudratli kuch sifatida 
m u h im   hissa  qo'shsalar,  m u  rod  hosil  b o l g a n   b o l a r   edi. 
K a sb -h u n a r kolleji  o ‘quvchilarining kamolotiga psixologiya 
fani  m uayyan  hissa  q o ‘shadi,  d eg a n   uniiddam iz.
/
www.ziyouz.com kutubxonasi


Birinchi  boTim 
P S IX O L O G IY A G A   K I R I S H

b o b
P S IX O L O G IY A   FA N IN IN G  
P R E D M E T I
P s ix o lo g iy a   haqida  tu shuncha
J a h o n   fanlarining  m a i u m  qonuniyatlariga  asoslangan 
h o l d a   b u   fan  m u a y y a n   tu r k u m g a   k iritilg a n .  C h u n k i  
psixologiya fani bu  tiz im d a   nufuzli o ‘rin  egallashiga barcha 
obyektiv  sha rt-sha ro itla r  yetarli.  Bunday  q a t ’iy  ishonch 
bilan  aytilgan  fikr  z a m irid a   bir  qator  m u h im   ham   tabiiy, 
h a m   ijtimoiy om illar  m avjud.  Zéro,  psixologiya  fani  inso- 
niyat  t o m o n i d a n   k a s h f   qilingan  fanlarning  ichida  eng 
m urakkabligi  bois,  biosferik  t a i i m o t d a n   kelib  c h iq q a n  
h o ld a,  psixika yuksak darajad atash k il topgan  m ateriyaning 
xususiyatini  aks  e ttiru v c h i  kategoriya  sifatida  o 'rganilib 
kelindi.  Lekin  bugungi  k u n d a   neosferik  t a ’lim otga  binoan 
fazoviy  m unosabatlar,  sayyoralararo  aloqalar,  o 'z a ro   t a ’- 
sirlar,  m o d dalar,  z a rra c h a la r,  nurlar  harakati,  a lm ashi- 
nishi,  q o ‘shilishi to ‘g krisida faraziy asosda b o i s a   ham   m ulo- 
h a z a la r  yuritilm oqda.  S hu n g a   muvofiq,  biosferaga  kirib 
ke lay o tgan   m o d d a la r   o ‘z a ro   birikib,  ayniqsa,  m uayyan 
fazoviy  m ay d o n n in g   hosil  qilishi,  t o ‘planishi  inson  tana 
a ’zolariga  ijodiy  t a ’sir  ko'rsa tm o q d a ,  natijada  favqulodda 
h o latla r  sodir  b o i i s h i ,   kashfiyotlar  yuz  berishi,  intuitiv 
(lo tin c h a   intueri — sinchkovlik,  ciiqqat  bilan  qaram oq yo ki 
ic h k i  sezgirlik  d e m a k d i r )   shakldagi  ru hiy  h o la tla r n in g  
kuchayishi  n a m o y o n   b o i i s h i   kutilmoqda.  Bular  qaîoriga 
telepatik  (y u n o n ch a   tele — uzoqni,  pathos — sezam an  de- 
g a n   m a ’n o   anglatadi)  sam aralar,  o ‘ta  sezgirlik,  ekstrasen- 
zitivlik  (lotincha  extra  — o ‘ta,  sensus — sezgirlik  degani), 
ekstrasenslik  (lo tin c h a   extra — o'ta,  sensus — his  qilaman 
m a ’nosini  bildiradi)  kabi  psixologik  holatlarning  kechishi 
sabablarini  kiritsa b o i a d i .   Biroq omadsizlik,  ichikish,  kasal 
6
www.ziyouz.com kutubxonasi


k im n id ir  intizor  kutishi,  nasib  etm aslik,  ishqiy  k e c h in -  
m alar,  tu sh da  ayon  b o l is h   kabi  ruhiy  holatlar,  h odisalar 
h a n u z g ac h a   ishonchli  dalillar  hilan  tushuntirib  berilgani 
y o ‘q.  A n i m o   bilish  o by ekti  ( l o t i n c h a   objectum   — j i s m  
dcm akdir)  bilan  subyektining  (lo tin c h a   subjectum — tashq i 
olam ni  biluvchi  inson)  birik uv id a  psixologiyaning  q u la y  
imkoniyatlari  mavjud  ekanligini  t a ’kidlab  o ‘tish  o ‘rinli.
U s h b u   fikrning  tu s h u n a rliro q   b o 'lishi  u c h u n   a y rim  
misol  va  talqinlarni  qayta  tahli!  qilib  o ‘tamiz.  M a sa la n , 
c h a q a lo q   d u n y o n i  taniy  b o s h la g a n   k u n id a n   b o s h la b o q  
uning idrokida tcvarak-atroí'va u n g a m ch r bilan boqayotgan 
kishilarning  muhiti  aks cta boshlaydi.  S h u ndan  s o ‘ng u n d a  
dastavval  obyektiv  (tashqi)  va  subyektiv  (ichki)  o d a m l a r  
o ‘rtasidagi  m uhitga  m o sla shish g a   oid  sodda  in s tin k tla r  
(lo tin c h a   ¡nstinctus — tabiiy q o'zg'atuvchi,  tu g ‘n w  x u su siy a t 
d e m a k d i r ) ,   shartsiz  rcflck slar  ( lo t i n c h a   r c fle x u s —  a k s  
eltirish)  y o rd am ida  oddiy  t a ’sirlanish  tarzida  n a m o y o n  
boMadi. Taraqqiyotning m a z k u r  davrida u 
0
‘zligini  tu s h u n a  
vil anglay olmaydi,  hatto buning yuzaga kclishi haqida m u lo -  
haza yuritishi  ham   aslo  m u m k i n   em as.  Bola b i r y o s h g a c h a  
davrda  tez  su r’atlar  bilan  rivojlanadi,  yil  davom ida  u n i n g  
jism o niy   a ’zolari  50%  g a c h a   o ‘sib  yetilishi  m u m k in .  Bu 
davrda jismoniy  o'sish — psixik  (ruhiy)  taraqqiyotni  tezlash- 
tirishga  puxta  zamin  hozirlaydi,  natijada  ko'rish,  u s h la s h , 
talpinish,  xo'm rayib  lab  b u rish  va  quvonish,  s a m im iy lik  
ham   b e g ‘uborlik  singari  in so niy   tu y g ‘ular  vujudga  keladi. 
B o r a -b o ra   n u tq   faoliyatining  p a y d o   boMishi  esa  u n i n g  
tushunish  darajasini  yangi  sifat  b o sqichiga  k o ‘taradi.  E n d i 
bola  psixikaning  muayyan  xususiyatlari,  holatlari,  h o d i s a -  
lari,  xossalari,  sifatlari,  fazilatlari,  q o n uniyatla ri  o r q a li 
m o d diy   dun y oni  anglay b o rad i.  Bolalik  dunyosining  ich ki 
m u ra k k a b   qatlam larid an   a s ta - s e k in   „ o ‘z!ik“ ni,  s h a x siy  
„ m e n "   likm  tushunish  tu y g ‘usi,  sezish,  his  qilish  j a r a -  
yonlari  shakilana  boshlaydi  h a m d a   u  yoki  bu  o 'ziga  xo s 
to 's i q l a r n i   yengish  im k o n iy a ti  p a y d o   b o i a   b o s h la y d i . 
M azkur taraqqiyot bosqichi  psixologiya fanida  „ m e n “  davri 
yoki  ,,o‘zlik“ ni  anglash davri d e b  yuritiladi.  Bu davr b o l a d a  
nutq  paydo  bo'lganidan  b o s h la n ib ,  bir  necha  rivojlanish
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə