O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə16/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   145

liklar  u ch ra sa ,  ularni  yengish  u c h u n   q o 's h im c h a   v o s ita la r 
qoMlash,  o'zgartirishlar  kiritish  im k o n i  borligi  bilan  a jra lib  
t u ra d i.  M a s a l a n ,  a v to m o b il  i s h d a n   c h iq s a ,  inson  u n i  
sozlaydi,  y o m g 'ir   yog ‘sa,  n a r s a l a r n i   panaga  oladi,  a y b  
ish  qilib  q o 'ysa,  him oyalanish  y o 'l-y o 'riq la rin i  o ‘ylaydi, 
m u a m m o  yechimini qidiradi va  hokazo.  Shaxs favquloddagi 
vaziyatning  qurboniga  a y la n m ay d i,  aksincha  u  kelajakni 
k o'rab ilishg a qodir,  aql-farosati  bashorat qilish  imkoniyatini 
yaratadi.  Inson  faoliyat  m ah su lin i  o ld in d a n   payqash,  f e ’l- 
a tv o r  o q i b a tin i  o ld in d a n   s e z is h g a   q o d i r   ekanligi  b i l a n  
ustuvorlik  qiladi.  Hayvonlarning  a m a liy   tafakkuri  u l a r n i  
yaqqol  vaziyatdan  bevosita  t a ’sirotga  b o ‘ysunishini  t a q o z o  
etadi.  Shaxsning  m avhum   fikrlashga  b o ‘lgan  qobiliyati  u n i 
m uayyan vaziyatga bevosita b o g ‘liqlikdan xalos etadi.  I n s o n  
bevosita  m u h im   t a ’sirga  ja v o b   berish  bilan  q a n o a tla n ib  
qolm ay,  balki  uni  kutayotgan  t a ’sirni  h am   ba rta ra f e tish g a  
q u rb i  y e ta d iA   I n s o n   psixikasi  b i l a n   h a y v o n   p s ix ik a s i 
o'rtasidagi birinchi  farq shaxsning o 'z i   anglagan  q a driy atga 
bin o an   ongli  xatti-harakat  qilish  qobiliyati  mavjudligidir./ 
N  Shaxsning  hayvondan  ik kinchi  farqi  — uning  m e h n a t  
qurollarini  yaratish  va  saqlashga  layoqatli  ekanligi  b o 'l ib ,  
u  m e h n a t  qurollarini  o ld in d a n   tu zilg an   rejaga  m u v o fiq  
yasaydi va muayyan  maqsadni amalga oshirishda foydalanadi
keyinchalik uni  qayta ishlatish  n iyatida  asrab,  olib q o ' y a d i y  
U la rd a n   o d a m la r   ham korlik d a  foy d ala n ad ilar  va  u l a r n i  
hamkorlikdagi  faoliyatida yaratadilar. O 'zaro  tajriba alm asha- 
dilar, bilim larni boshqalarga ye tkazishadi,  u m u m iy  vorislik 
tufayli  u  yana  yuksaladi.
\ I n s o n   psixikasining  h a y v o n n i k i d a n   y a n a   b ir  f a r q i 
shundaki,  u  ijtimoiy tajribani  b o sh q a la rg a  uzluksiz  ravishda 
y e t k a z i s h i d a   aks  e t a d i . ' T a j r i b a l a r n i   i n s tin k tiv   x a t t i -  
harakatlar tarzida o'zlashtirish  h a m   insonga,  ham   hayvonga 
xosdir,  lekin  shaxsiy  tajribaga  k o ‘ra  ijtimoiy  ta jrib a n in g  
ustu v o rligi  o d a m n i n g   ongli  m a v j u d o t   sifatida  y a n a d a  
m u k am m a lla sh u v id a   asosiy  m a n b a   hisoblanadi.  S hax sni 
ijtimoiy  m u no sa b a t,  ijtimoiy tajriba  shakllantiradi,  m o d d iy  
va ma'naviy qurollami egallash natijasida unda yuksak insoniy 
fu nk siya la r  (ixtiyoriy  xotira,  ixtiyoriy  d iq q at,  m a v h u m
www.ziyouz.com kutubxonasi


tafakkur)  vujudga  keladi  va  rivojlana  boradi\ Subyekt  torno- 
nidan  kishilik dunyosida yaratilgan madaniy merosni o ‘zlash- 
tirilishi, ayrim o ‘zgartirishIar kiritilishi  lining kamolotida sifat 
jihatidan yuksak bosqichni yuzaga keltiradi. Yuksak funksiyalar, 
nutqiy  faoliyatning  takom illashuvi,  m e h n a tn in g   hayotiy 
ehtiyojga  aylanishi,  ertangi  hayot  t o ‘g ‘risida  m ulohazalar 
tug'ilishi  ongning  rivojlanishi  uchun  m u h im   imkoniyatlar 
yaratdi.  Shu  b o is  i n s o n   va  hayvon  o ‘rtasidagi  tafovut 
tajribaning vorislik fîmksiyasini  kasb etishi  bilan yakunlanadi. 
Jismoniy va aqliy faoliyat kundalik zaruratga aylanishi sababli 
o n g   b e v o s ila   n a z o r a t   fu n k siy a sin i  b a j a r a   b o s h la y d i , 
shuningdek, jam iyat, ja m o a ,  tabiat  to ‘g‘risidagi  tasawurlarni 
tushunishi,  anglash  h a m   uning  tasarmfiga  aylanadi.
Borliq  voqeliklarini  bir  tekis  in ’ikos  ettirish  vositasi 
sifatida insonda  his-tuyg‘ular rivojlana boshlaydi.  Inson bilan 
hayvonot  olam i  o ‘rtasidagi  tafovut  h is - tu y g ‘u lar  orqali 
n a m o y o n   b o l a d i .   L ekin  atro f-m u h itd ag i  o ‘zgarishlarga 
nisbatan befarqlik h a r  ikkala toifadagi  m avjudotlarda birdck 
hu km   surm aydi,  y a ’ni  tashqi  t a ’sirlar  ijobiy  yoki  salbiy 
hissiy  q o ‘zg‘atishni  vujudga  keltiradi.  Em otsional  holatlar 
ha yvonlarda  u s tu v o r   o ‘rin  egallaydi,  u larga  o ‘zlarining 
m u n o s a b a t l a r i n i   b i ld i r a d i .   Biroq  h a y v o n l a r d a n   farqli 
oMaroq,  o d a m   o ‘z in i n g   yuksak  h is-tu y g ‘ulari  (axloqiy, 
aqliy,  nafosat,  p raksik —  lazzatlanish)  bilan  jam iyatga  va 
t a b i a tg a   n i s b a t a n   m u n o s a b a t i n i   b i ld i r a d i .  J u m l a d a n ,  
q u v o n c h ,  g ‘a m - g ‘ussa,  m eh r-m u h a b b a t,  achinish,  ham - 
dardlik,  zavqlanish,  faxrlanish,  iflixor  va  boshqalar.  Tabiat 
manzaralari,  m e h n a t  mahsuli,  turmush  lahzalari,  ezgulik, 
a rm o n   insonni  faollikka  undaydi  va  h a r   b ir  soniyadan 
maqsadga  muvofiq  foydalanish  xohishlari  motiv  vazifasini 
bajarishga  o'tadi.  Yuksak  his-tuyg’ular  inson  xulq-atvorining 
regulatoriga  aylanadi.  Undagi  vijdon,  uyat,  mas'ullik  esa 
qadriyat  tariqasida  xizmat  qiladi.  His-tuyg'ularni  boshqarish, 
nazorat  qilish  onglilikni  taqozo  etadi,  ko‘zlangan  maqsadni 
amalga oshirishni t a ’minlashga yordam beradi.
A garda  p s ix ik a n in g   taraqqiyoti  biolo g ik  evolutsion 
q o n u n la r   t a ’siri  bilan  r o ‘y  bergan  bo'lsa,  inson  ongining 
rivojlanishi  ijtim o iy -ta rix iy   taraqqiyot  q o n u n la ri  tufayli
44
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə