O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə18/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   145

tadqiq  qilishga  q o d ir mavjudotdir.  Shaxs o 'z  xulq-atvorini, 
bilish  j a r a y o n l a r i n i   aqliy  va  ijodiy  faoliyatini,  irodaviy 
sifatlarini  ongli  ravishda oqilona b aholay oladi  ham da o ‘zini 
o ‘zi  b o s h q a ra  biladi.
H a r  qaysi  in sond a  h u k m   suruvchi  ,,m e n “ likning  ,,m cn 
e m a s “ lik d a n   ajratishga  intilishni  „ o 'z in i  nam o y o n   qilish, 
o ‘zini  o ‘zi  ifodalash,  kimligini  k ash f etish,  o lzini  o ‘zi  ta- 
ko m illashtirish,  o ‘ziga  o ‘zi  buyruq  berish,  o ‘ziga  o ‘zi  t a '-  
sir  o ‘tk azish  singari  jara y o n la rd a “  o n togenetik  hayotning 
dastlabki  ta ra q q iy o t  pallasidan,  y a ’ni  bolalikning  i!k  daqi- 
q a la rid a n   b o s h la b ,  to  yetuk lik ning   u  yoki  bu  b o sqic h- 
larini egallash davrigacha davom etib, o ‘zini o kzi anglashning 
yuzaga  kelishi  bilan  yakunlanadi.  Lekin  „ m e n “ lik  m u am - 
m o sin in g   b o s h q a   qirralari,  xususiyatlari,  m ex anizm lari, 
t a ’sir  e tu v c h i  om illari,  yangi  sifat  darajalari  o ‘zini  o ‘zi 
anglashning takom il bosqichlarida  nam oy o n   bolaveradi,  bu 
jarayon  k o m il  inson — jismoniy  va  m a'naviy  barkamollik 
darajasiga  erishgunga  qadar  davom  etishi  mumkin.  Biroq 
yuksak  k a m o l o t   darajasiga  erishish  shaxsning  iste’dodi, 
salohiyati,  ishchanlik 
qobiliyati,  aqliy  va  ijodiy  faoliyati 
mahsuldorligiga  b o g liq   boMib,  barch a  insonlar  taraqqiyot 
c h o ‘qqisiga  erishadi,  degan  m a 'n o n i  anglatmaydi.  Chunki 
ijtimoiy  hayotdagi  u m um bashariy  talab,  ehtiyoj  negizida 
m u a y y a n   h u d u d iy   qulay  (senzitiv)  h am   obyektiv,  h a m  
sub y e k tiv   s h a r t- s h a r o itla r   taq o zo si  bilan  ja h o n   fani  va 
m ad a n iy atid a   keskin  o kzgarishlar  yaratishga  qodir  tarixiy 
yakka shaxs dunyoga  keladi.  Bizningcha,  komil  insoniylikka 
erish ish n in g  o ‘ziga  xos  axloqiy,  aqliy,  irodaviy,  g'oyaviy 
tarkiblari  mavjud  bo'lib,  tanlangan  idealga  intilish,  kasbga 
sodiqlik,  samoviy  m uhabbat  uning  negizini  tashkil  qiladi. 
Tashqi  o la m   taassurotlaridan  m utlaqo   voz  kechish,  fikriy 
soflikka  erishish,  tana  a'zolarini  musaffolashtirish  (ortiqcha 
m o d d a la rd a n   tozalash),  qulaylikka  tortilganlik  orqali  shaxs 
oliy  darajaga,  ya'ni  komillikka  yetishi  m um kin,  lekin  bu 
bosqich  nisbiy  xususiyat  kasb  etadi.
\ O n g n i n g   u c hin c h i  psixologik  tavsifi  shaxsning  m aq- 
sadini  k o ‘zlovchi  faoliyatini  ta'm in la sh g a   oid  ta ’rifi  ifoda- 
langan  b o ‘lib,  uning  yana  bir funksiyasi  mazkur  maqsadini 
48
www.ziyouz.com kutubxonasi


yaratishga  yo'naltirilganligi  bilan  b o sh q a la rd a n   farq  qiladiV 
Ushbu  jara y o n d a   shaxs  faoliyatining  turli  xususiyatga  ega 
motivlari  yuzaga  keladi,  ular  inson  t o m o n i d a n   chamalab 
chiqiladi,  b u n in g   natijasida  motivlar  kurashi  nam oyon  b o ‘- 
ladi  va  bu  o ‘rinda  ustuvorlikka  erishish  yetakchilikni  ta ’- 
minlaydi,  irodaviy  zo‘r  berish  o q ib a tid a   m uayyan  qonun 
qabul qilinadi,  harakatlami bajarishning izchilligi qay yo‘sinda 
amalga oshirilishi hisobga olinadi,  m aqsadni qaror toptirishga 
t o ‘siq  vazifasini  o ‘tovchi  fikriy  t o ‘siqlar  bartaraf  etiladi  va 
unga mutanosib o ‘zgarishlar kiritiladi,  samaradorlikni oshirish 
uchun  ba’zi  bir  tuzatishlar  amalga  oshiriladi.
M a q sa dn i  k o ‘zlovchi  faoliyatning  a m a lg a   oshirilishi 
jaray on ida,  u n in g   m uvofiqlashuvida,  v o qelikka  y o ‘nalti- 
rilishida  o b y e k tiv   va  subyektiv  s a b a b la rig a   k o ‘ra  ayrim 
nuqsonlarga  yoM  q o ‘yilishi,  buzilish  vujudga  kelishi  ong 
funksiyasining  zaiflashuvini  bildiradi.  Faoliyat  ongli  m u n o - 
sabatni  taqozo  etganligi  tufayli  un ing  tarkibiy qismlari  baja- 
rilishida  ayrim  kamchilikka  y o l   qo'yilsa,  b u   holat  ongning 
nazorat  funksiyasi  izdan  chiqqanligini  anglatadi.

O ng n ing   t o ‘rtinchi  psixologik  tavsifi  u ning  tarkibida 
muayyan darajadagi,  m a'lum  tizimga xos cmotsional  (hissiy) 
m unosabatlar  q a m ra b   olinganligini  aks  ettiradi.  Shundan 
keyin  shaxs  ongiga  m u q arrar  rav ish d a   t u r li- tu m a n   his- 
tuyg‘u lar  ( h a r  xil  darajali  ijobiy,  salbiy,  barqaror,  statik, 
dinam ik),  kechinmalar,  stress,  affekt  h o latlar  t o ‘g ‘risidagi 
axborotlar  oqim i  kirib  kela  b oshlaydi.'
S h a x s n in g   b o s h q a   k ish ilarg a ,  t a b i a t g a ,  j a m iy a tg a , 
ashyolarga  n isb a ta n   m u n o sa b a tla ri  m a v ju d   m ezon larg a 
asoslansa,  muayyan  qoidalarga  bevosita  am al  qilinsa,  har  bir 
narsaga oqilona, odilona va omilkorlik bilan yondashilsa, ongning 
nazorat  flinksiyasi  hukm  surayotganligidan  dalolat  beradi.
Shaxsdagi  m o ‘tadillik,  ruhiy  s o g 'lom lik   ongning  bosh- 
qaruv  imkoniyati  mavjudligini  bildirsa  va  ayrim  hollarda 
hissiyotga berilsa,  demak,  uning o ‘z funksiyasini bajarishdan 
c hetlashganligi  n a m o y o n   b o 'la d i.  A g a r   turli  xususiyatli 
m unosabatlar  on g   nazoratida  am alga  oshirilsa,  shaxs  xulq- 
atvorida,  faoliyatida  va  m u o m a la  j a r a y o n id a ,  hech  qanday 
nuqsonlar,  c h etg a  o g ‘ishlar  sodir  b o ‘lm aydi.  Shu  narsani 
t a ’kidlash  o 'rin lik i,  patologik  h o latla rn i  tahlil  qilish,  on g
4  P sixologiya 
49
www.ziyouz.com kutubxonasi


m oh iy atining   genezisini  atroflicha  anglab  olishga  k o ‘m ak- 
lashadi.  S h u  bois ongn ing  zaiflashuvi  shaxsning his-tuyg‘u- 
lari va m u n o sa b a tla rin i  o ‘zgartiradi  h a m d a  vaqt-vaqti  bilan 
sim patiya  a n tip a tiy a   bilan,  quvonch  q ay g‘u  bilan,  opti- 
m izm  p e ssim iz m   bilan  o ‘rin  alm ashib  turishi  kuzatiladi.
v  O n g n in g  y u q o rid a  t a ’kidlab o ‘tilgan barcha funksiyalari 
n a m o y o n   b o M i s h i n i n g   m u q a r r a r   s h a r t i   til  va  n u t q  
hisoblanadi.  Sh a x s  nu tq  faoliyati  y o rd am i  bilan  bilimlarini 
o kzgartiradi,  a jd o d l a r t o m o n i d a n   ijtimoiy-tarixiy taraqqiyot 
d a v o m id a   y u z a g a   keltirilgan  ta jr ib a la r   m ajm u asi  tilda 
m u s ta h k a m la n a d i,  u  o 'zin in g   tafakkuri  orqali  hayoti  va 
faoliyatini  boyitadiNTil  alohida  obyektiv  tizim   sifatida  n a ­
m oyon  b o ‘lib,  ijtimoiy-tarixiy jaray on îard a  vujudga  kelgan 
a n ’a n a la r,  m a r o s im la r ,   q a d riy a tla r,  g ‘o y a la r  m ajm uasi 
tariqasida  ijtim oiy  ongda  aks  ettirilgandir.  Psixologik  tal- 
qinlarga  q a r a g a n d a ,  alohida,  yakkahol  shaxs  to m o n id a n  
egallangan  til boyliklari,  qoidalari  m uayyan  m a 'n o d a  uning 
yaqqol,  individual ongi sifatida yuzaga keladi, shaxsiy hayoti 
va faoliyatini  muvaffaqiyatli amalga oshirishda m uhim   o'rin 
tutadi. Til bilan  nu tq borliqni anglashning aloqa quroli  hamda 
vositasi  fu n k siy a s in i  bajarib,  s h a x sn in g   b o s h q a   m avju- 
dotlardan   farqlash  sharti  hisoblanadi  va  til  bilan  tafakkur 
birligi  o n g   u c h u n   m od d iy  negiz  vazifasida  ishtirok  etadi, 
qaysidir  m a ’n o d a   m exanizm   rolini  bajarishi  ham   m um kin.
n
  S h u n d a y   qilib,  ontogenezda  o n g n in g   paydo  b o lis h i 
( „ m e n “  d a v rin in g   boshlanishi),  un ing taraqqiyoti,  tarkibiy 
qism lari,  u n d a   ijtim oiy  m u hitning,  z a ru r  sh a rt-sh a ro it- 
larning o ‘rni,  biologik va  ijtimoiy shartlanganlikning t a ’siri, 
tarbiyaning  ustuvorligi  t o ‘g‘risidagi  ilmiy  tadqiqot  ishlari 
m azku r  m u a m m o n i n g   psixologik  tafsifîni  ishlab  chiqishga 
m u h im   negiz  yaratdi.
Tekshirish  uchun  savollar
1.  O n g  q a n d a y   p a y d o  boMgan?
2.  O n g  d e g a n d a  siz  nim ani  tushunasiz?
3.  O n g n in g   q a n d a y   tavsiflari  bor?
4.  O n g  q a n d a y   bosqichlardan  iborat?
5.  T a 'l i m d a  o n g  q an d ay   funksiyani  bajaradi?
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə