Zaza anCabaZe evropuli saqarTvelo

48

mtrebi iyvnen islamisa da qristianebi da 

jvarosnebi oqros urdosa da mamluqebTan 

erTad ibrZodnen. hulagus deda, meuRle, 

uaxloesi megobari da sardali kitbuqa 

Kitbuqa, nestorianeli qristianebi iyvnen. 

is 1264 wels Sexvda somex istorikoss var-

Tan arevelTsis Vartan  Areweltsi da uTxra, 

rom dabadebidan qristiani iyo. 

miuxedavad imisa, rom icoda berqas 

islam 

ze moqcevis ambavi, hulagum mainc 

daarbia islamis mimdevari ori cen 

t 

ra-

luri qalaqi – 1258 wels baRdadi da 1260 

wels damasko. hulagus mier baRdadis darbeva STambeWdavi aRmoCnda. 

baRdadis dangrevis Semdgom monRolTa Zalebi gaerTianda im regionis 

qristian vasalebTan, iseTi rogoric iyo kilikiis somxeTis armia 

hetoumis  Hetoum meTaurobiT da antioqieli frankebis jari bohemond 

VI-is  Bohemond meTaurobiT, daipyres muslimuri siria, aiubidis Ayyubid 

dinastiis samflobelo. maT SeZles ori qalaqis, damaskosa da alepos 

erTdroulad aReba monRoli kitbuqas meTaurobiT 1260 wels. bevri 

istorikosi aRwers am ambavs, Tu rogor Sevida damaskoSi sami qristiani 

mbrZanebeli (kitbuqa, bohemondi da hetoumi) erTdroulad triumfiT 

da didi qristianuli dResaswaulic gaimarTa. rogorc qarTvelTa 

avtorebi iuwyebian, yvela am omSi qarTveli cxenosanTa jari aqtiurad 

monawileobda. 

me-13-me-14 saukunebSi bevrs ecadnen CamoeyalibebinaT aliansi 

dasavleT evropisa da monRolebis samefo kars Soris. gaerTiandnen 

muslimebis winaaRmdeg (ZiriTadad egvipteli mamluqebi), ilxanebma da 

evropelebma kvlav ver SeZles gaeerTianebinaT Zalebi palestinaSi. 

hulagus jari egviptisken miemarTeboda jvarosnebTan erTad, Tum-

ca  1260 wels SeCerdnen palestinaSi ain jalutis brZolaSi didi 

damarcxebis gamo egviptel mamluqebTan, aseve berqasTan mtruli 

damokidebulebis gamo, romelic emuqreboda ilxanats zurgidan.

berqa ganrisxebuli iyo hulagus gamZvinvarebuli brZoliT musli-

mebis winaaRmdeg da maTi xocva-JletiT. man hulagu xans uCivla mon-

RoleTis didi yaenisTvis miweril SetyobinebebSic. Tavisi diswuli 

noRai yaeni aamxedra, ieriSi mietana poloneTze 1259 wels, raTa 

moegrovebina finansebi omisTvis. poloneTis ramdenime qalaqi 

gaZarcves, krakovis CaTvliT. 1261 wels berqam gaayalba aliansi, 

romelSic iyvnen egvipteli mamluqebi, sulTani quTuzi Qutuz da 

mogvianebiT sulTani baibarsi Baibars, da mxari dauWira qarTuli saxelm-

baTu yaenis qandakeba TurqeTSi

---

49

wifos ajanyebas hulagus mmarTvelobis winaaRmdeg brZolaSi 1259-1260 

wlebSi. am periodSi hulagu yaeni gansakuTrebulad keTilganwyobili 

iyo qarTveli mefeebis mimarT im mizniT, rom mieRo maTi mxardaWera 

Crdiloel metoqesTan brZolaSi. oqros urdosa da ilxanebs Soris 

omma  1262 wels ifeTqa, arsebiTad ki aRsaniSnavi iyo gaerTianebuli 

monRolTa imperiis dasasrulis dasawyisi, romelic erTi saukunis 

Semdeg,  1340-60 wlebSi dezintegrirebuli iyo Savi WiriT.

mamai  Mamai (1380 w.), TaTarTa winamZRoli, cdilobda aRedgina 

Zalaufleba rus meamboxeebze, raTa CaexSo maTi ajanyeba. igi gaxda 

mokavSire litveli jogailas Jogaila princisa da rusi ufliswuli 

olegisa, romlebic moskoveli dimitris dauZebeli mtrebi iyvnen. 

mamaim Tavisi karavi mdinare donis napirTan dadga mokavSireTa – 

litvisa da riazanis armiebis molodinSi. troicko-sergievis lavraSi 

dimitri Sexvda wm. sergi radoneJels, romelmac daloca rusuli 

armia kolomnasTan brZolis dros. dimitrim gadawyvita saswrafod 

dasxmoda Tavs mamais, sanam gaZlierdeboda. 1380 wlis 7 seqtembers 

rusebma gadakveTes doni da kulikovos brZolaSi, sami saaTis Semdeg, 

gaimarjves kidec. mamai yirimSi gaiqca, magram genuelebma igi mokles, 

radgan ar apaties genueli mSvildosnebis ganadgureba, romlebic 

daxoces rusebma. 

mamais damarcxebis Semdeg ToxTamiSma Tokhtamysh warmatebuli 

laSqroba moawyo 1382 wels ruseTis winaaRmdeg, raTa samagiero 

gadaexada kulikovos damarcxebisTvis. 6 welSi ToxTamiSma SeZlo 

gaeerTianebina oqros urdo yirimidan balxaSis tbamde. man 1382 

wels alyaSi moaqcia moskovi. am dros ruseTis istoriaSi pirvelad, 

moskovelebma gamoiyenes cecxlsasroli iaraRi. agvistoSi ToxTamiSis 

mxardamWerebma: suzdalelma dimitrim, riazanelma olegma, niJni 

novgorodis hercogma semionma daarwmunes moskovelebi, gaexsnaT 

qalaqis karibWe, im pirobiT, rom mebrZoli Zalebi ar daazianebdnen 

qalaqs. ToxTamiSis armiam gadawva da gaanadgura moskovi da daxoces 

24 000 adamiani. ruseTs gadarCenis Sansi mieca aziuri urTierTqiSpobis 

gamo, rodesac ToxTamiSi gaanadgura Temur lengma sul ramdenime 

wlis Semdeg, 1390 wels. ToxTamiSi, rogorc Temur lengi, imedovneb-

da Cingis yaenis msgavs warmatebis miRwevaze da 50  000 kaciani armiiT 

kackasiis gavliT gadavida samxreTSi, SeiWra sparseTSi da 1385 

wels aiRo Tavrizi, romelic 1383 wels ukve iyo dapyrobili Turq-

monRolTa axali ambiciuri sardlis Temur lengis mier. rodesac 

ToxTamiSi kavkasiidan ukan gadavida CrdiloeTSi, Temur lengma 1386 

wels isev dalaSqra sparseTi, saqarTvelo da azerbaijani. dabolos, 

1391 wels Temur lengi Tavs daesxa oqros urdos. ToxTamiSi sastikad 

---