Didaktika odborných predmetov

Metódy problémového vyučovania

Problémový výklad

Podstatou problémového výkladu je ukázať žiakom ako tvorivé myslenie prebieha, aby sa naučili systematicky, vedecky a tvorivo myslieť. Učiteľ rozpráva o tom ako vznikol daný problém, ako vedci prišli na jeho vyriešenie, ako sa vytyčovali hypotézy, aby sa dokázala ich pravdivosť. Žiaci sledujú chod učiteľových myšlienok, premýšľajú a prežívajú udalosti súčasne s ním a začleňujú sa do atmosféry vedeckého tvorivého myslenia. V priebehu výkladu môžu u žiakov vznikať pochybnosti, otázky, ktoré v procese výkladu, alebo po ňom môžu vysloviť. Výklad sa stáva presvedčivejším, žiaci vidia odkiaľ sa vzala vedecká istota, vedomosti sú uvedomenejšie a to umožňuje prechod vedomostí do presvedčenia. Výklad je emocionálnejší, pretože zvyšuje záujem žiakov o preberané učivo. Formuje v žiakoch predstavu, vzor kultúry tvorivého myslenia, je pre nich akousi školou myslenia. Výklad je myšlienkový dialóg učiteľa so žiakmi, ktorý ich má dostať do stavu napätia a zápalu pre ďalšiu tvorivú prácu, uvádza ich do laboratória vedeckého myslenia, dáva im pocítiť poéziu hľadania a radosť z objavovania. Problémový výklad vedie učiteľ otvorene, stále sa obracia k žiakom, kladie im otázky, ktoré stimulujú myslenie.

Heuristická metóda

Podstata tejto metódy je v tom, že žiaci sa aktívne zúčastňujú na objavovaní nových poznatkov a na osvojovaní učiva. Neriešia samostatne celé úlohy, ale len ich časti. Heuristická metóda sa môže realizovať spôsobmi:

1. 
   Učiteľ nastolí problémovú situáciu prostredníctvom problémovej úlohy a hypotézy navrhujú žiaci.
   
2. 
   Učiteľ demonštruje nejaký pokus, jav a žiada od žiakov vyvodenie záverov a odhalenie súvislostí medzi javmi.
   
3. 
   Ak učiteľ zistí, že riešenie problémovej úlohy robí žiakom veľké ťažkosti, zadá inú, ľahšiu problémovú úlohu, ktorých riešenie je súčasťou riešenia pôvodnej úlohy a po ich vyriešení sa vráti k pôvodnej úlohe.
   
4. 
   Žiaci krok za krokom aplikujú všeobecný algoritmus riešenia úloh, v relatívne nových podmienkach, napr. riešenie úloh nového tematického celku.
   
5. 
   Učiteľ vypracuje systém úloh v podobe otázok, ktoré usporiada tak, že každá otázka vyplýva z predchádzajúcich otázok. Tieto otázky tvoria malé problémy a ich súhrn predstavuje riešenie pôvodného problému.
   
6. 
   Po zadaní problémovej úlohy učiteľ naznačí žiakom smer možného riešenia v podobe príkazov alebo otázok, ktoré majú všeobecný charakter. Žiaci postupne vypĺňajú jednotlivé príkazy, zodpovedajú otázky a takto postupne riešia danú úlohu.
   

Výskumná metóda

Činnosť žiakov sa svojim charakterom a etapami blíži k výskumnej práci vedca a preto táto metóda dostala názov výskumná. Učiteľ sám, spolu so žiakmi alebo žiaci sami nastolia problémovú úlohu. Učiteľ si ujasní, či žiaci pochopili formuláciu úlohy a potom nasleduje samostatné riešenie tejto úlohy žiakmi. Dôležité je, aby žiaci samostatne vykonali všetky etapy riešenia úlohy, aby si osvojili metódy riešenia v celku. Mali by pritom postupovať podľa niektorého heuristického návodu. Činnosť učiteľa spočíva v zostavení takých problémových úloh, ktoré zabezpečia tvorivé použitie základných pojmov, princípov, zákonov a teórii. Učiteľ sleduje priebeh práce žiakov, usmerňuje ich v prípade potreby, preveruje výsledky práce a organizuje ich hodnotenie.

Výskumná metóda sa konkretizuje vo vyučovacom procese najmä metódou riešenia úloh a metódou práce s knihou (Turek, 2008).

Ukážka vyučovacej jednotky v problémovom vyučovaní je v prílohe M.

5. Projektové vyučovanie

Projektové vyučovanie patrí medzi veľmi efektívne koncepcie vyučovania. Predstavuje inovačný prvok, ktorý podporuje aktívny prístup k učeniu a samostatnosť žiakov. Rozvíja ich schopnosti a zručnosti aplikovať získané vedomosti. Umožňuje prepojenie teórie s praxou, vychováva k samostatnosti a zodpovednosti Pri získavaní záujmu o riešenie problémov má významnú úlohu motivácia žiakov. V priebehu projektového vyučovania si žiaci osvojujú dôležité zručnosti, ktoré budú môcť využiť v praktickom živote. Problémy, ktoré žiaci riešia, sú komplexné, nemusia vychádzať z obsahu učiva jedného predmetu, ale predovšetkým zo života, z mimoškolských skúseností. Ich riešenie si vyžaduje poznatky aj z iných vyučovacích predmetov. Problémy, ktoré žiaci riešia z vlastného záujmu a bez vonkajšej motivácie, vedú ku konkrétnemu výsledku - produktu, napr. písomné eseje, konštrukčná dokumentácia, tvorba modelu, videoprogramy, reálne predmety. Takéto komplexné problémy sa nazývajú projekty.

Cieľom projektov je aktívne zapojiť žiakov do poznávacieho procesu. Učitelia vytvárajú problémové scenáre a úlohy, ktoré vedú k tomu, aby žiaci rozmýšľali o tom, čo sa učia. Realizácia projektu závisí od žiakov, od ich tvorivosti, fantázie, kritického myslenia, vnútornej motivácie, záujmov a potrieb. Pri tvorbe scenárov sú učitelia i žiaci inšpirovaní svojim najbližším okolím a problémami, ktoré vychádzajú v bežného života.

Všeobecným cieľom projektového vyučovania je výchova k samostatnosti a vlastnej zodpovednosti. Umožňuje prehlbovať a rozširovať poznanie, integrovať poznatky do uceleného systému poznania, rozvíjať tvorivé myslenie, uvedomovať si význam a zmysel poznania. Žiaci sa naučia samostatne a tvorivo pracovať, plánovať vlastnú prácu a dokončiť ju, niesť zodpovednosť za svoju prácu a prekonávať prekážky, pracovať s informáciami, prezentovať svoju vlastnú prácu, správne sa vyjadrovať a argumentovať, spolupracovať, komunikovať, tolerovať a prijímať iné názory, hodnotiť svoju prácu a prácu iných.
Podľa cieľa možno projekty rozdeliť na:

• 
  problémové,
  
• 
  konštrukčné,
  
• 
  hodnotiace,
  
• 
  drilové.
  

Projektové vyučovanie sa opiera o tieto princípy (Kosová, 1995/96):

• 
  Pri výbere témy projektu je potrebné prihliadať na potreby a záujmy žiakov, žiaci majú vplyv na výber a špecifikáciu témy projekt.
  
• 
  Projekt musí súvisieť aj s mimoškolskou skúsenosťou žiakov, vychádzať zo zážitkov žiakov, má otvoriť školu širšiemu okoliu, spoločenstvu, ale aj osobnej situácii žiaka a riešeniu jeho problémov.
  
• 
  Predpokladom projektového vyučovania je zainteresovanosť žiakov, ich záujem, vnútorná motivácia.
  
• 
  Projekty by mali umožňovať interdisciplinárny prístup, komplexný pohľad na skutočný svet, mali by prekonávať rámec jednotlivých vyučovacích predmetov.
  
• 
  Projekty by mali riešiť žiaci v skupinách, v kooperatívnom vyučovaní.
  
• 
  Projekty majú viesť ku konkrétnym výsledkom a na ich základe si žiaci majú osvojiť príslušné vedomosti, zručnosti, postoje, prípadne kvalifikáciu, ale aj z riešenia vyplývajúcu odmenu.
  

Postup pri projektovom vyučovaní sa skladá z týchto etáp:

• 
  Voľba témy projektu, jej špecifikácia, určenie cieľov projektu – jeho konkrétnych výstupov.
  
• 
  Plánovanie riešenia projektu. Vypracovanie postupu – plánu riešenia projektu, jeho rozdelenie na čiastkové úlohy, rozdelenie žiakov do skupín, pridelenie úloh skupinám, určenie časových limitov a pod.
  
• 
  Riešenie projektu. Realizácia plánu, pri ktorom rozhodujúcu úlohu zohrávajú žiaci a učiteľ je skôr v pozadí a iba v prípade hrá rolu pomocníka, oponenta, podnecovateľa, sprostredkovateľa, rozhodcu a organizátora.
  
• 
  Zverejnenie výsledkov riešenia projektu. Zhodnotenie práce na projekte.
  

Postup pri projektovom vyučovaní je uvedený v prílohe N.

6.