Didaktika odborných predmetov

Hodnotenie učebníc

Metódy hodnotenia učebníc možno rozdeliť do troch základných skupín:

1. 
   Experimentálna metóda - kvalitu učebnice je možné najlepšie určiť pomocou pedagogického experimentu. Nezávisle premennou je učebnica – učebný text. Závislou premennou sú ciele vyučovania, učiteľ, žiaci, učebňa, vyučovacie postupy a pod. Experimentu sa zúčastnia žiaci a učiteľ v kontrolnej a experimentálnej skupine. Výsledky sa porovnajú – ide o vedomosti, zručnosti a postoje žiakov.
   
2. 
   Expertné metódy - pomocou nich sa hodnotí primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť, zložitosť alebo iné vlastnosti učebníc na základe výrokov hodnotiteľov – učiteľov a žiakov.
   

Najvhodnejšou metódou hodnotenia kvality učebnice považujeme dotazníkovú metódu. V prílohe I je ukážka dotazníka na hodnotenie kvality učebnice učiteľom.

Zoznam bibliografických odkazov.

SADKER, M. P. – SADKER, D. M.: Teachers, Schools and Society. 2nd. Ed. New York: McGraw-Hill, 1991.

TUREK, I.: Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2008. ISBN 978-80-8078-198-9.

ZUJEV, D. D.: Ako tvoriť učebnice. Bratislava: SPN, 1986.

7. KONTROLA VYUČOVACIEHO PROCESU

Pod pojmom kontrola vyučovacieho procesu rozumieme proces, ktorým sa zisťujú a posudzujú výsledky vyučovacieho procesu, t. j. stupeň dosiahnutia jeho cieľov. Kontrola vyučovacieho procesu skladá z dvoch vzájomne prepojených a závislých činností:

1. 
   Zisťovanie výsledkov vyučovacieho procesu. Túto činnosť budeme nazývať preverovanie alebo skúšanie žiakov. Pri preverovaní alebo skúšaní žiakov ide v podstate o meranie ich výkonu, o zistenie toho čo žiak vie, a čo nevie; aká je miera toho, čo vie, oproti tomu, čo vedieť má; ako sa žiak zlepšil v porovnaní sám so sebou.
   
2. 
   Posúdenie výsledkov vyučovacieho procesu. Túto činnosť budeme nazývať hodnotenie žiakov. Hodnotenie je pripisovanie hodnoty tým, kto hodnotí - subjektom hodnotenia (učiteľom), tomu, koho alebo čo subjekt hodnotí - objektu hodnotenia (žiakovi, jeho výkonu). Podstatou hodnotenia je porovnanie výsledkov činnosti (vedomosti, zručnosti, postoje atď.) žiaka zistenými preverovaním (skúšaním) s určenými požiadavkami, vzormi, normami alebo so sebou samým. Hodnotenie žiakov sa zvykne vyjadrovať aj v koncentrovanej podobe formou čísla, známky, čomu hovoríme klasifikácia.
   

Klasifikácia je zaraďovanie jednotlivých výkonov žiakov do výkonnostných skupín, stupňov. Základom na pridelenie klasifikačného stupňa - známky, t. j. zaradenie žiaka alebo jeho určitého výkonu do niektorej výkonnostnej skupiny, je výsledok získaný skúšaním (preverovaním). V pedagogickej praxi sa zvykne klasifikácii žiakov hovoriť tiež hodnotenie známkou (číslom).

Kontrola vyučovacieho procesu znamená preverovanie (skúšanie) a hodnotenie, ktorého súčasťou môže byť klasifikácia.

Kontrola vyučovacieho procesu má tieto funkcie:

1. 
   Kontrolnú (diagnostickú) - určenie miery vedomostí, zručností a návykov žiakov, ich schopností, postojov, hodnotovej orientácie, zistenie predností a nedostatkov.
   
2. 
   Prognostickú - určenie perspektívy žiakov, možností ich ďalšieho vývoja, čím sa môžu stať a za akých predpokladov.
   
3. 
   Motivačnú - udržiavanie a zvyšovanie študijnej aktivity žiakov.
   
4. 
   Výchovnú - formovanie pozitívnych vlastností a postojov.
   
5. 
   Informačnú - dokumentácia výsledkov vyučovacieho procesu a ich oznámenie rodičom žiaka, jeho budúcim zamestnávateľom a pod.
   
6. 
   Rozvíjajúcu - rozvoj schopnosti sebakontroly a sebahodnotenia žiakov.
   
7. 
   Spätnoväzbovú - získavanie informácií o úspešnosti vyučovacieho procesu žiakmi i učiteľom na reguláciu ďalšieho postupu tak, aby sa efektívne dosiahli ciele vyučovacieho procesu.
   
8. 
   Certifikačnú - zisťovanie, či si žiak osvojil požadovanú sumu vedomostí, zručností, či má požadované schopnosti a postoje, aby mohol vykonávať profesiu, na ktorú sa pripravuje, či mu môže byť vydané príslušný vysvedčenie, certifikát a pod.
   

1. Metódy a formy preverovania a hodnotenia žiakov

Metódy a formy preverovania (skúšania) žiakov sa zvyknú klasifikovať podľa viacerých kritérií.

Podľa spôsobu vyjadrovania sa žiaka pri skúšaní, skúšanie môžeme rozdeliť na:

• 
  ústne skúšanie - žiaci sa pri skúšaní vyjadrujú ústne,
  
• 
  písomné skúšanie - žiaci sa pri skúšaní vyjadrujú písomne,
  
• 
  praktické skúšanie – žiaci vykonávajú pri skúšaní praktickú činnosť, robia laboratórne práce, opravujú poruchu prístroja, pracujú s s náradím a pod.
  

Podľa počtu súčasne skúšaných žiakov poznáme skúšanie: individuálne (jeden žiak), skupinové (viac žiakov) a hromadné, frontálne (učiteľ skúša naraz všetkých žiakov skupiny, ročníka).

Podľa časového zaradenia a funkcie rozoznávame: prijímacie skúšky (pri výberovom konaní na stredné školy), priebežné skúšanie (z učiva jednej alebo iba niekoľkých vyučovacích jednotiek v priebehu školského roka), súhrnné skúšanie (z učiva tematického celku alebo za celé klasifikačné obdobie), záverečné skúšky a opravné skúšky.

Metódy a formy hodnotenia žiakov sa rozdeľujú podľa viacerých kritérií. Podstatou hodnotenia je porovnávanie. Podľa toho, s čím sa žiak (jeho výkon) porovnáva, poznáme tieto druhy hodnotenia:

1. 
   Rozlišujúce hodnotenie - alebo tiež hodnotenie relatívneho výkonu. Výkon žiaka je porovnávaný s výkonom iných žiakov, spravidla s priemerným výkonom preverovaných žiakov.
   
2. 
   Overujúce hodnotenie - alebo tiež hodnotenie absolútneho výkonu. Výkon žiaka je porovnávaný s určitou dopredu stanovenou normou.
   
3. 
   Individualizované hodnotenie – žiak je porovnávaný s úrovňou vlastných možností a schopností, alebo so sebou samým v čase.
   

Podľa časového zaradenia poznáme priebežné hodnotenie (žiak sa hodnotí a aj klasifikuje viackrát, a to v priebehu celého vyučovacieho obdobia) a záverečné hodnotenie (žiak sa hodnotí a klasifikuje jednorazovo, na konci vyučovacieho obdobia).

Podľa cieľa sa rozoznáva formatívne a sumatívne hodnotenie.

Formatívne hodnotenie - cieľom je spätná väzba, získavanie informácií, ako sa žiaci učia, odhalenie, diagnostikovanie nedostatkov, chýb, ťažkostí a ich príčin v procese učenia sa žiaka za účelom ich odstránenia a zefektívnenia učebnej činnosti žiaka. Formatívne hodnotenie nebýva spojené s klasifikáciou žiakov.

Sumatívne hodnotenie - cieľom je určenie výsledkov procesu učenia sa žiaka, úrovne jeho vedomostí, zručností a postojov. Je spravidla spojené s klasifikáciou žiakov. Priebežné i záverečné skúšanie a hodnotenie žiakov je spojené so sumatívnym hodnotením.

Podľa toho, či študenti vedia, že sú hodnotení alebo nie, existuje hodnotenie formálne - žiaci sú naň dopredu upozornení a majú možnosť sa pripraviť a neformálne hodnotenie -založené na pozorovaní bežnej činnosti žiakov vo vyučovacom procese.

Existuje hodnotenie priebehu nejakej činnosti žiakov, napr. laboratórneho cvičenia alebo hodnotenie výsledku činnosti, napr. hodnotí sa žiakom vyriešený didaktický test, vyhotovený model, nakreslený výkres a pod.

Hodnotenie môže vykonávať učiteľ, ktorý žiakov vyučuje, a vtedy hovoríme o internom hodnotení, alebo hodnotenie môže vykonať niekto cudzí (učiteľ z inej školy,

odborník z praxe a pod.), a vtedy hovoríme o externom hodnotení.

2.