Didaktika odborných predmetov

VŠEOBECNÉ CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania sú rozpracované v zákone 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch

a) bezplatnosti vzdelania v materských školách jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,

b) bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len "štátna škola"),

c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb

jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,

d) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,

e) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,

f) celoživotného vzdelávania,

g) výchovného poradenstva podľa § 130,

h) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,

i) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja,

j) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti

muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie.

Medzi výchovou, vzdelávaním a spoločnosťou je vzájomné prepojenie. Pri určovaní cieľov výchovy a vzdelávania je potrebné rešpektovať zmeny, ktoré vo vývoji spoločnosti prebiehajú: ide o rozvoj vedy, techniky, kultúry, výroby, ekonomiky. V Národnom programe výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov (MŠ SR, 2002) sú uvedené zmeny a trendy, ktoré by mali najviac ovplyvniť charakter vzdelávania na školách v Slovenskej republike. Ide o tzv. megatrendy vývoja spoločnosti. – spracované podľa (Turek, 2008):

• 
  Zintenzívňovanie konkurenčného boja na svetových trhoch. Vyhrať v konkurenčnom boju je možné najmä permanentnou inováciou a vysokou kvalitou výroby a výrobkov s čo najnižšou pridanou hodnotou. Ekonomické prežitie štátov Európskej únie (EÚ) bude stále závisieť najmä od tvorivosti občanov, ich originality a schopnosti inovovať. Jeden vysoko a kvalitne vzdelaný odborník môže priniesť štátu viacej finančných prostriedkov ako tisíce nekvalifikovaných pracovníkov. Len kvalitné školstvo vytvára predpoklady pre rozvíjanie tvorivých schopností žiakov i študentov, ich tvorivé myslenie, schopnosť riešiť problémy. Neoddeliteľnou súčasťou tohto školského systému musí byť aj systém celoživotného vzdelávania.
  
• 
  Explózia informácií a rýchle tempo inovácií, najmä informačných. Vedomosti a zručnosti, ktoré sú zamerané iba na jednu konkrétnu situáciu, rýchle zastarávajú, stávajú sa neužitočnými. Preto je potrebné rozvíjať také kompetencie (zručnosti, schopnosti, vedomosti, postoje), ktoré sú využiteľné vo väčšine povolaní, ktoré umožnia jedincovi zastávať viacero pracovných pozícií, vykonávať rôzne povolania a ktoré sú vhodné na riešenie množstva nepredvídateľných problémov, umožňujúcimi sa úspešne vyrovnať s rýchlymi zmenami v práci, osobnom i spoločenskom živote. Kľúčové kompetencie majú slúžiť na riešenie mnohých problémov, na dosahovanie cieľov, majú sa uplatňovať v rôznych sférach spoločenského a osobného života jedinca. Medzi kľúčové kompetencie sa zaraďujú najmä: informačné kompetencie (informačná a počítačová gramotnosť), učebné kompetencie, kognitívne kompetencie (riešenie problémov, kritické a tvorivé myslenie), komunikačné kompetencie, interpersonálne kompetencie (efektívne žiť a pracovať s inými ľuďmi, učiť sa s nimi a od nich) a personálne kompetencie.
  
• 
  Explózia informácií vyvoláva stále väčšie protirečenie medzi obmedzenou kapacitou ľudskej pamäti absorbovať explozívne narastajúce informácie, ktoré sa navyše rýchlo menia a zastarávajú. Hlavným cieľom škôl už nebude odovzdávanie faktografických informácií študujúcim, ale formovanie trvalejších hodnôt ako sú vedomosti, teda postoje, záujmy, motivácia, hodnotový systém, rozvinuté schopnosti – kľúčové kompetencie a zručnosti.
  
• 
  Škola prestáva byť hlavným zdrojom informácií. Pre školu to znamená zmena jej zamerania z tradičného odovzdávania poznatkov na osvojenie si metód spracovania a aplikácie informácií študujúcimi, na rozvoj ich osobnosti.
  
• 
  Prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej, učiacej sa spoločnosti. Rozhodujúce pre fungovanie informačnej spoločnosti je vzdelanie a jeho ciele: rozvíjať schopnosť tvoriť, využívať informácie, orientovať sa v nich, vedieť ich aplikovať. Znamená to rozvíjať záujem o učenie, schopnosť efektívne sa učiť po celý život a pružne sa prispôsobovať rýchle meniacim sa podmienkam života.
  
• 
  Prudký vedecko-technicky rozvoj, v ktorom dominantné postavenie majú fyzikálne vedy doplnené o ďalšie možnosti biológie, biotechnológií a ekológie. Čím budú technológie a technika vyspelejšia, tým dokonalejšia musí byť príprava jedinca, čo si vyžaduje predlžovanie školskej dochádzky, najmä v  podobe vysokoškolského a celoživotného vzdelávania.
  
• 
  Demografické zmeny v spoločnosti., ktoré si vyžadujú z dôvodov veku populácie a zvyšovania priemernej dĺžky života. Jednou z ciest je efektívny systém celoživotného vzdelávania.
  
• 
  Migrácia ľudí, medzinárodná mobilita. Tento jav prináša toleranciu rozdielov medzi ľuďmi, komunikovať s inými ľuďmi, pripravovať myslenie a konanie ľudí k životu v nadnárodných komunitách. Medzinárodná mobilita ľudí je veľmi prínosná a výkonné orgány EÚ ju prostredníctvom mnohých programov podporujú.
  
• 
  Globálna kultúrna gramotnosť - spôsobilosť chápať a akceptovať potreby, požiadavky, hodnotový systém, náboženstvo i zvyky iných kultúrnych prostredí, zohľadňovať ich pri tvorbe, výrobe, predaji výrobkov a služieb, chápať miestne stratégie pri vyjednávaní atď.
  
• 
  Európska dimenzia vzdelávania si vyžaduje aktívne ovládanie aspoň troch jazykov EÚ. Mimoriadne dôležité sú mobilita žiakov, študentov, učiteľov v rámci EÚ, aktívne zapájanie sa do programov EÚ a spolupráca škôl.
  
• 
  Celosvetové globálne problémy. Škola sa má stať humanistickou a tvorivou, má prispievať k politickému dozretiu obyvateľstva a k rozvoju jeho schopností aktívne a zodpovedne sa zúčastňovať na verejnom živote, posudzovať problémy nielen z osobného a národného hľadiska, ale aj z medzinárodného a globálneho hľadiska.
  
• 
  Tvorba a ochrana životného prostredia. Absolventi škôl by si mali osvojiť rešpekt k prírode a k životnému prostrediu, mali by si osvojiť profesionálnu etiku, ktorou je aj povinnosť prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju a zodpovednosť za zachovanie zdravého životného prostredia.
  
• 
  EÚ ako jedna z najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta. Ide o rozvíjanie ducha podnikavosti na všetkých typoch a stupňoch škôl.
  
• 
  Informačné a komunikačné technológie (IKT) a ich rozhodujúce miesto v živote spoločnosti. Tu treba spomenúť vyučovanie a učenie sa prostredníctvom IKT – e -learningu. Najväčšie možnosti uplatnenia e - learningu sú vo vysokoškolskom vzdelávaní a najmä v celoživotnom vzdelávaní. Na základných a stredných školách má najväčšiu perspektívu zmiešané vyučovanie – blended learning.
  

Ideálom vzdelávania by mal byť dobrý, múdry, aktívny, šťastný a zodpovedný človek. Výsledkom vzdelávania by mal byť človek pripravený na celoživotné vzdelávanie a učenie sa, pripravený adaptovať sa v budúcnosti na množstvo rozličných zmien v spoločnosti, človek pripravený efektívne vykonávať všetky svoje životné role, človek, ktorý si bude formovať tvorivý štýl života prostredníctvom vnútornej motivácie, citovej bohatosti, rozvinutých intelektuálnych schopností, dobrej socializácie a hodnotovej orientácie.

2.