MYŠLIENKOVÁ POJMOVÁ MAPA
Časť prípravy učiteľa a didaktická analýza učiva zahŕňa aj tzv. myšlienkovú pojmovú mapu, ktorú by bolo možné zaradiť aj do časti o vyučovacích metódach. Pojmovú mapu môže učiteľ robiť pri príprave na vyučovanie, aby žiakom pri vyučovaní prehľadne prezentoval vzťahy a súvislosti príslušného učiva – vtedy praktizujeme didaktickú analýzu učiva. Rovnako ju môžu „konštruovať“ aj žiaci – vtedy hovoríme o grafickej schéme vedomostí žiaka. Pojmová mapa môže plniť funkciu motivácie – nakresliť, čo s ním súvisí, zamyslieť sa ... . Môže plniť funkciu osvojovania si nového učiva – pokúsiť sa nájsť a nakresliť vzťahy ..., môže plniť funkciu fixácie – graficky znázornite, ..., ba môže mať aj funkciu diagnostickú – načrtnúť, nakresliť ...
Pojmovú mapu sme pripomenuli predovšetkým preto, aby sme prízvukovali potrebu vytvárania pojmových máp už v príprave na vyučovanie a ich využívanie vo vyučovaní. V neposlednom rade má kladný význam aj pri autodidakcii žiaka. Nejeden čitateľ si ani neuvedomuje, že keď sa učí robí si pojmové mapy – skice, výpisky a medzi nimi šípky a znaky a pod. Niektorí jedinci sa bez takéhoto „čmárania“ ani nevedia učiť, značne im to uľahčuje učenie sa, osvojili si akúsi „vlastnú metodiku učenia sa“.
Uvedená myšlienková pojmová mapa je prevzatá z literatúry ( Švec, 1998).
Príprava učiteľa na vyučovanie je veľmi dôležitá, z toho dôvodu dodávame ešte pohľad, ktorý uvádza CH. Kyriacou. Navrhuje, aby si učiteľ v prípravnej fáze položil tieto otázky. Na uvedené otázky si môže učiteľ odpovedať aj po skončení vyučovania v rámci sebareflexie, o ktorej sa zmieňuje nižšie.
-
Stanovil som si pre túto hodinu jasný vzdelávací cieľ, v ktorom je jasne vyjadrené, čo sa majú žiaci naučiť?
-
Zodpovedajú stanovené vzdelávacie ciele potrebám žiakov, teda ich schopnostiam, záujmom, motivácii, kontextu hodiny a ich práci na minulých hodinách?
-
Slúži náplň hodiny, zvolené učebné činnosti a štruktúra hodiny na dosiahnutie zamýšľaných vzdelávacích cieľov? Sú vhodné na udržanie motivácie a záujmov žiakov?
-
Aké výkony môžem od žiakov očakávať v priebehu hodiny a ako budem sledovať a skúmať ich pokrok v práci, aby som mohol ohodnotiť, či im hodina slúžila na získanie zamýšľaných vedomostí a zručností?
-
Pripravil som si a skontroloval všetok materiál, pomôcky a vybavenie, ktoré budem potrebovať?
-
Zapísal som si do prípravy všetky informácie, ktoré budem potrebovať vyhľadať?
-
Pripravil som žiakov dostatočne na túto hodinu, upozornil som ich vopred, čo si majú zopakovať alebo pripraviť?
-
Mám všetky odborné vedomosti potrebné na to, aby som zvolenú tému mohol vyučovať?
-
Akým spôsobom budem počas hodiny uskutočňovať hodnotenie?
-
Musím niekomu alebo niečomu venovať osobitnú pozornosť? (Kyriacou, 1996)
K uvedenému dodávame, že dôkladná príprava učiteľa na vyučovanie s dôslednou didaktickou analýzou učiva musí v práci zastávať významnú úlohu. V neposlednom rade treba pripomenúť aj to, že dnešní žiaci majú veľa vedomostí. „tabula rasa“. Pre tieto a aj mnohé ďalšie aspekty musí učiteľ urobiť dôslednú didaktickú analýzu učiva, dôslednú prípravu a sebareflexiu, potom možno predpokladať, že vyučovanie bude tvorivé (Petlák, 2004).
TYPY DIDAKTICKEJ ANALÝZY UČIVA
Didaktická analýza učiva rozhoduje, ktoré pojmy a vzťahy z uvedených hľadísk sú podstatné, ktoré pomocné, prípadne doplnkové, ktoré sú žiakom známe a ktoré neznáme, aké operácie a zručnosti si majú žiaci osvojiť, alebo zdokonaliť atď. Stručne povedané, urobí pojmovú, operačnú a vzťahovú analýzu učiva a podľa jej výsledkov postupuje ďalej. (Obdržálek, 2003).
Východiskom didaktickej analýzy učiva sú tri typy analýzy (Švec, 1998):
1) Pojmová analýza
2) Operačná analýza
3) Analýza učiva z hľadiska medzipredmetových vzťahov
Pojmová analýza
Svoju podstatu má vo vytvorení logickej pojmovej štruktúry v danom učive. Vychádza zo známych, už osvojených pojmov s rešpektovaním systému základných pojmov pomocných a rozširujúcich, pokiaľ je to v konkrétnej učebnej situácii účelné. Mala by rešpektovať hierarchiu pojmov podľa miery ich všeobecnosti (pojmy všeobecné a zvláštne, nadradené a podradené). Pretože s danými pojmami bezprostredne súvisia vzťahy medzi nimi, možno rovnakým spôsobom analyzovať aj tieto vzťahy (vzťahová analýza). Pojmová analýza predpokladá dobrú orientáciu v základnom učive. Základné učivo (niekedy je definované ako učivo kľúčové, prípadne fundamentálne) je teda učivo, ktoré musia žiaci zvládnuť, aby mali na čom zakladať ďalšie učenie sa a vzdelávanie v ďalších témach iných predmetov v nasledujúcich ročníkoch. Je dôležité, aby toto učivo zvládli všetci žiaci, hoci v rozdielnej kvalite, priamo v škole. Na základné učivo potom nadväzuje učivo prehlbujúce a rozširujúce, prípadne pomocné a doplnkové. Každý tematický celok učiva je prezentovaný sústavou pojmov, ktorá však musí byť vnútorne usporiadaná, štruktúrovaná tak, aby žiaci videli vzájomné vzťahy medzi danými pojmami (Baďuríková a kol., 2001).
Operačná analýza
Je to analýza činností a operácií, ktoré musia učiteľ a žiaci s učivom uskutočniť, aby si ho žiaci osvojili, alebo aby sa dosiahol cieľ výučby. V tomto type analýzy dominuje skutočnosť, že učivom sú nielen informácie (vedomosti), ale i činnosti (zručnosti). Napríklad zložkami myšlienkovej činnosti sú myšlienkové operácie (analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, komparácia a i.). Zložkami pamäťovej činnosti (spomínanie), vybavovanie z pamäti (reprodukcia) a i. Odhaliť tieto činnosti nám pomáha sústava učebných úloh, ktoré si učiteľ pripraví pre žiakov k danému učivu. Žiaci môžu dostať za úlohu napr. porovnať rôzne pojmy, použiť získanú spôsobilosť v novej situácii, zaujať hodnotiace stanovisko k situácii alebo veci, použiť informácie a predchádzajúce skúsenosti novým alebo tvorivým spôsobom (Baďuríková a kol., 2001).
Operačná analýza vyplynie najčastejšie z rozboru učebných úloh, ktoré si učiteľ pre žiakov k danej téme vzdelávania pripraví, prípadne voľbou týchto úloh učiteľ prezentuje svoj didaktický zámer z hľadiska učebných aktivít a zapojenia žiakov.
Analýza učiva z hľadiska medzipredmetových vzťahoch
Táto analýza je nutným predpokladom zaistenia prirodzených nadväzností učiva. V najširšom zmysle je to rozbor časovej i obsahovej nadväznosti (kontinuity) učiva v rámci učebného plánu i učebných osnov tak v ročníku (horizontálne), ako aj v priebehu celého štúdia (vertikálne). Predpokladá hĺbkové analyticko-syntetické spracovanie učiva vo vyučovacích predmetoch, ktoré obsahovo alebo metodologicky súvisia. Tým, že sa učivo predstavuje vo všetkých súvislostiach v integrovanej podobe, je poznávanie žiakov reálnejšie, žiaci učivo lepšie chápu a osvojujú si ho nielen verbálne, pamäťovo, ale skutočne použiteľným spôsobom. Prakticky to znamená, že učiteľ musí byť dôkladne oboznámený s učebnými osnovami, mal by pri preberaných témach vedieť kedy, v akých predmetoch a do akej miery boli preberané podobné témy, ako je možné získané vedomosti, zručnosti a schopnosti využívať v ďalšom učení, prípadne do akej miery v akej kvalite musí byť učivo zvládnuté, aby žiaci boli schopní naň naviazať ďalšie spravidla náročnejšie učivo (Baďuríková a kol., 2001).
Tieto tri typy analýzy sú východiskom didaktickej analýzy učiva. Učiteľ by mal pri uskutočnení didaktickej analýzy učiva urobiť taký rozbor učiva príslušného tematického celku, ktorého úlohou je vystihnúť jeho vzdelávaciu a výchovnú hodnotu.
Dostları ilə paylaş: |