Didaktika odborných predmetov

PRÍPRAVA UČITEĽOV NA VYUČOVANIE

Príprava na vyučovanie sa obmedzuje väčšinou na opis učiva, ktoré sa má prebrať na vyučovacej jednotke. Mnohí učitelia chápu svoje povolanie tak, že ich úlohou je vyložiť či precvičiť učivo predpísané učebnými osnovami a potom skúšať, ako si toto učivo žiaci osvojili. Učiteľ má svojich žiakov naučiť, súčasne rozvíjať ich poznávacie, tvorivé, komunikatívne schopnosti, schopnosť racionálne sa učiť, formovať postoje žiakov, ich hodnotových systém a pod. V takomto prípade si musí učiteľ premyslieť, koľko učiva môže prebrať na vyučovacej jednotke, čo si majú žiaci osvojiť a akými metódami, formami. Pomocou akých učebných pomôcok a didaktickej techniky je potrebné učivo preberať, ak si majú osvojiť nielen výborní, ale aj priemerní a slabší žiaci, žiaci s rôznymi štýlmi učenia i rôznym tempom učenia a pritom výučba bude pre nich výučba bude zaujímavá a príjemná.

Ak takto učiteľ chápe svoju úlohu, potom si svoju činnosť vopred dôkladne premyslí, naplánuje v podobe písomnej prípravy na vyučovanie. Formy písomnej prípravy sú rôznorodé , príloha B a príloha C.

Je podstatné, aby mal učiteľ v príprave na vyučovaciu jednotku zdôvodnené odpovede na tieto otázky (Turek, 2008):

• 
  Prečo budem vyučovať? Aké ciele majú žiaci učením dosiahnuť? (špecifické – konkrétne ciele)
  
• 
  Čo budem vyučovať? (učivo)
  
• 
  Ako získam žiakov pre učenie, ako udržím pozornosť, aktivitu? (motivácia)
  
• 
  Ako budem vyučovať? (metódy)
  
• 
  Ako organizujem vyučovaciu jednotku, na aké časové úseky ju rozvrhnem? organizačné formy)
  
• 
  Pomocou čoho budem vyučovať (učebné pomôcky a didaktická technika)
  
• 
  Ako zistím, či vyučujem tak, ako som si naplánoval, či sa žiaci naozaj učia a čo som ich naučil? (spätná väzba)
  

Po realizácii vyučovacej jednotky by učiteľ mal urobiť jej analýzu, v ktorej:

• 
  porovná skutočný priebeh s  plánovaným,
  
• 
  zaznamená mimoriadne okolnosti, zaznamená tie vyučovacie ciele a vyučovacie situácie, ktoré sa vydarili a ktoré sa nevydarili, a prečo,
  
• 
  formuluje opatrenia na zlepšenie postupu.
  

Príprava učiteľa na jednu vyučovaciu jednotku je v prílohe B a príprava učiteľa na vyučovaciu jednotku, ktorá trvá dve vyučovacie hodiny, je uvedená v prílohe C.
Zoznam bibliografických odkazov

LERNER, I. J.: Didaktické základy metód výuky. Praha: SPN, 1986.

PRŮCHA, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997. ISBN 80-7178-170-3.

TUREK, I.: Didaktika. Bratislava: IURA Edition, 2008. ISBN 978-80-8078-198-9.

TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. 2., dopl. vyd. Bratislava: Metodické centrum, 1998. ISBN 80-88796-89-X.

3. KURIKULUM

Na rozdiel od pojmu učivo sa pojem kurikulum chápe veľmi široko a jeho rámec je možné vymedziť otázkami typu: prečo? (zmysel, hodnoty, funkcie a ciele vzdelávania), koho (ktorú časť populácie), v čom (s akým obsahom – učivo), ako (pomocou akých vyučovacích metód a foriem), kedy (v ktorých obdobiach života, v akých časových úsekoch a s akými časovými dotáciami), za akých podmienok (v akom prostredí – legislatívny rámec, riadenie, financovanie, organizácia vzdelávania) a s akým efektom vzdelávať(aké sú očakávané výsledky, ako sa budú hodnotiť – kontrola a hodnotenie). Tieto vzájomne súvisiace otázky sa vzťahujú na proces plánovania, realizácie a hodnotenia inštitucionálneho vzdelávania a vyžadujú si rozhodovanie a praktické riešenie na úrovni štátu, školy i triedy (Walterová, 1994).

V súčasnosti prevládajú dva významy pojmu kurikulum:

1. 
   vzdelávací program, projekt, plán vzdelávania (vyučovania),
   
2. 
   vlastný vyučovací proces, jeho obsah a priebeh.
   

Prvý význam pojmu kurikulum sa vzťahuje na všetky pedagogické dokumenty zamerané na plánovanie, projektovanie vzdelávania:

• 
  učivo, obsah vzdelávania,
  
• 
  učebný plán, študijný program,
  
• 
  učebná osnova,
  
• 
  časovo-tematický plán vyučovania písomná príprava na vyučovaciu jednotku.
  

Na označenie pojmu učebný plán možno použiť pojem kurikulum študijného (učebného) odboru, na označenie pojmu učebná osnova pojem kurikulum predmetu, na označenie písomnej prípravy na vyučovaciu jednotku pojem kurikulum vyučovacej jednotky, na označenie pojmu študijný program školy pojem kurikulum školy.

Ukážka kurikula vyučovacieho predmetu tvorí prílohu D.

Čo sa týka druhého významu pojmu kurikulum – vlastného vyučovacieho procesu, terminologicky sa zvykne rozlišovať formálne, neformálne a skryté kurikulum.

Formálne kurikulum je komplexný projekt cieľov, učiva, prostriedkov a organizácie vyučovacieho procesu (asi to, čo predstavujú učebné plány a učebné osnovy), jeho realizácia vo vyučovacom procese a predpísané spôsoby kontroly a hodnotenia výsledkov.

Neformálne kurikulum sú aktivity a skúsenosti žiakov v mimotriednych a mimoškolských aktivitách organizovaných školou, napr. V rámci exkurzií, športovej činnosti, rôznych súťaží.

Skryté kurikulum sú skúsenosti žiakov, ktoré nie sú obsiahnuté vo formálnom aj neformálnom kurikule, ale ktoré vznikajú skôr náhodne, nesystematicky v rámci sociálnej interakcie žiakov v triede, ich vzťahov s učiteľmi, odrážajú klímu školy, ale aj vplyv mimoškolských zdrojov vzdelávania a výchovy. Skryté kurikulum je to, čo sa žiak naučí, čo si osvojí mimo učebných osnov, mimo cieľov vedomej činnosti školy.
Zoznam bibliografických odkazov

TUREK, I.: Didaktika. Bratislava: IURA Edition, 2008. ISBN 978-80-8078-198-9.

TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. 2., doplnené vyd. Bratislava: Metodické centrum, 1998. ISBN 80-88796-89-X.

WALTEROVÁ, E.: Kurikulum: Proměny a trendy v mezinárodní perspektívě. Brno: Masarykova univerzita, 1994.

4.