Didaktika odborných predmetov
Príloha L Metóda riešenia úloh v kooperatívnom vyučovaní
Yüklə 0,8 Mb.
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- Príloha M
Príloha LMetóda riešenia úloh v kooperatívnom vyučovaníPredmet: Konštrukcia odevov Školský rok: 2008/2009 Trieda: 1. E Učiteľ: Ing. Jana Budayová 1.Obsahová príprava Tematický celok: Dámska sukňa Téma: Modelovanie dámskej spoločenskej sukne Výchovnovzdelávací cieľ: Osvojiť si strihovú konštrukciu, zo základného strihu dámskej sukne vymodelovať sukňu podľa nákresu. Vyučovacie metódy: metóda riešenia úloh v kooperatívnom vyučovaní, motivačný rozhovor, praktická ukážka Učebné pomôcky a technické prostriedky: krajčírske meradlo, rysovacie pomôcky, farebné kriedy, módne časopisy, priesvitky, tabuľky veľkostí, strihové šablóny M 1:3, tabuľa, monitor PC. Motivácia: urobiť si pre seba strih dámskej sukne a dostať dobrú známku. Úloha: Vymodelovať dámsku spoločenskú sukňu, vybrať vhodný materiál, a stanoviť vhodnosť jej použitia. Postup:
Priebeh kooperatívneho vyučovania: Žiaci boli rozdelení do troch skupín po 6 žiakov, pričom v každej skupine bol jeden „problémový žiak“ s cieľom eliminovať jeho správanie a jeho zapojenia do vyučovacieho procesu. Každá skupina dostala tú istú úlohu. K dispozícii mali učebné pomôcky a technické prostriedky. Žiaci si zvolili zástupcu, ktorý obhajoval ich návrhy. Reakcia žiakov na danú úlohu bola okamžitá, živo diskutovali medzi sebou, dokonca sa zapojili aj „problémoví žiaci“. Oveľa lepšie sa im darilo začleniť sa do kolektívu ako na tradičnej vyučovacej jednotke. Učiteľka pozorovala činnosť žiakov v skupine,, ale nezasahovala do ich činnosti. Len kontrolovala, aby všetci žiaci sa zúčastnili na riešení úlohy. Ani jedna zo skupín nemala rovnaký model dámskej sukne a ani materiál. V závere učiteľka vyhodnotila riešenia žiakov v troch skupinách. Boli prezentované 3 typy dámskej sukne: na ples, na stužkovú slávnosť a na oslavu výročia svadby. Konštatovalo sa, že žiaci sa navzájom povzbudzovali, dopĺňali, súťažili medzi sebou a že vedia pracovať v skupine ( bez nadradenosti a odsúvania slabších žiakov). Žiaci boli spokojní s priebehom vyučovacej jednotky , boli aktívnejší , smelší a živší. Dokázali svoje vedomosti využiť pri osvojovaní nového učiva. Prejavili sa ako tvoriví a schopní pracovať v kolektíve, medzi sebou komunikovať a niesť zodpovednosť za výsledok riešenia úlohy. Učiteľka hodnotila aj aktivitu žiakov, komunikáciu, logické myslenie a schopnosť pracovať v kolektíve. Záver: Pri porovnaní úrovne schopností žiakov vyučovaných tradičným vyučovaním a kooperatívnym vyučovaním bolo zistené, že pri tradičnom vyučovaní bola dosiahnutá aktivita žiakov na úrovni 40 % , komunikácia 25 %, schopnosť pracovať v kolektíve 30 % a logické myslenie 23 % . Pri kooperatívnom vyučovaní aktivita na úrovni 61 %, komunikácia 45 %, schopnosť pracovať v kolektíve 39 % a logické myslenie 30 %. Ako vyplýva z uvedeného, pri kooperatívnom vyučovaní je vysoká aktivita žiakov, zlepšenie komunikatívnych zručností, nárast sebavedomia, logického myslenia, schopnosti žiakov pracovať v kolektívne. Ako nevýhodu je potrebné spomenúť náročnejšiu prípravu učiteľa na vyučovací proces a aj jeho časovú náročnosť. Počas vyučovania sa zvyšuje nielen hlučnosť žiakov, ale aj učiteľa.
Príloha MProblémové vyučovanie v predmete Technické kreslenieUpravené podľa Mgr. Martiny Valáškovej Ročník : 1. Rozsah: 2 h/týždenne Tematický celok: Kótovanie Téma učiva: Pravidlá priameho kótovania Výchovný a vzdelávací cieľ: Naučiť žiakov kótovať telesá v pravouhlom premietaní Vyučovacie metódy: problémový výklad, cvičenie Učebné pomôcky a technické prostriedky: počítač, dataprojektor, tabuľa, učebnica AutoCad (Omura, 2003), ineternet Problémový výklad Pomocou dataprojektoru a počítača sa žiakom vysvetlia postupy priameho kótovania. Pri výklade učiva sú zapojení aj žiaci. Po každom pravidle kótovania sa ukážu obrázky3. Každý žiak určí, ktorý z obrázok podľa neho je správne a ktorý nesprávne zakótovaný. Žiaci odpovedajú jednotlivo. Po odpovedi posledného žiaka učiteľ povie, ktorý obrázok je správne zakótovaný a vysvetlí, prečo to tak je. Na konci vyučovacej jednotky je žiakom zadaná domáca úloha. Majú nakresliť a zakótovať dané teleso. Táto úloha má slúžiť na to aby učiteľ zistil, či žiaci učivu porozumeli. Na začiatku nasledujúcej vyučovacej jednotky učiteľ s nimi preberie, aké mali problémy s kreslením a budú sa snažiť tieto problémy vyriešiť.
Pri kótovaní je potrebné dodržať základné pokyny, lebo ináč kótovanie nebude správne. Nakreslia sa pravouhlé priemety telesa. Potom sa kreslia kóty. Kóty sa musia umiestniť k obrysom telesa buď pomocou uchytávacích režimov, alebo výberom objektu. Pri umiestňovaní kóty treba dodržať rovnaké predpísané vzdialenosti kót od obrysov telesa, ako aj medzi kótami. Vzdialenosť kóty od telesa má byť 7 až 8 mm a kót medzi sebou 8 mm. Treba mať na pamäti, že každé teleso musí mať 3 hlavné kóty: celková dĺžka, šírka a výška telesa. Súčiastka musí byť správne zakótovaná. Preto musí kótovanie spĺňať nasledovné pravidlá: a.) úplnosť kótovania – na výkrese sa musia kótovať (len jedenkrát) všetky rozmery potrebné na jednoznačné určenie geometrického tvaru a veľkosti súčiastky, ako aj jej vzťahu k iným súčiastkam. Kóty sa majú voliť tak, aby sa potrebný rozmer odčítal priamo z výkresu a nebolo ho potrebné počítať z niekoľkých kót. 
 b.) zrozumiteľnosť kótovania – ak na zobrazenie súčiastky je potrebných niekoľko obrazcov, zapíše sa kóta do toho obrazca, v ktorom je kótovaný rozmer najzrozumiteľnejších, a nie tam, kde sa premieta ako čiara alebo sústava čiar. Prvok súčiastky sa nesmie kótovať v obraze kde sa zobrazuje skrátený alebo neviditeľný (nakreslený čiarkovanou čiarou). Kóty, ktoré patria jednému prvku súčiastky (napr. priemer diery, jej poloha a hĺbka), sa majú umiestniť v jednom obrazci, aby ich pri výrobe nebolo nutné hľadať po výkrese. 
c.) účelnosť kótovania kóty sa majú tvoriť s ohľadom na funkciu súčiastky, výrobný postup, možnosti merania, montáž a pod. Ak je vopred známy spôsob a postup výroby, kótujú sa najskôr rozmery, ktoré sú dôležité z funkčného i výrobného hľadiska súčasne. Za základne kótovania sa majú voliť dôležité funkčné plochy alebo ich osi súmernosti, stredy a pod., prípadne plochy, ktoré sú východiskom pre predpokladaný postup výroby alebo i montáž. Vhodnou voľbou základne možno dosiahnuť hospodárnejšiu výrobu pri rovnakej presnosti výrobku. d.) normalizované požiadavky na kóty
e  .) kótovacie číslo nesmie nič pretínať ani ho rozdeľovať, ani sa ho dotýkať. Kóta musí byť jasná a zreteľná. Číslo píšeme nad kótovacou čiarou a nie na čiaru, vedľa osi (ak sa to nedá tak os prerušíme).
f g Žiaci boli rozdelení do 4 skupín po 5 žiakov. Každá skupina mala rovnaké zadanie úloh. Prostredníctvom internetového prehliadača google mali vyhľadať odpovede na otázky. Každá skupina pracovala samostatne a odpovede si zaznamenávali do zošita. Žiaci si za každú skupinu zvolili zástupcu, ktorý v rozhovore prezentoval získané poznatky v skupine. Učiteľ sa počas samostatnej práce žiakov nezapájal do riešenia problémov v skupine. Bol len ako pozorovateľ. Zasahoval až v rozhovore, kedy dopĺňal problémy v skupine. Na konci vyučovania zhodnotil prácu žiakov. Otázky:
Ukážka vypracovaného zadania:
Kótovanie je priraďovanie rozmerov predmetu na jeho obraze. Využíva sa pri tvorbe technických výkresov. Pre realizáciu kótovania sa používajú nasledovné prvky: Kóta – údaj zložený najmä z číslic udávajúcich veľkosť príslušného rozmeru, ktorý môže byť doplnený aj ďalšími nečíselnými, alebo grafickými znakmi. Kótovacia čiara – čiara ktorá označuje ku ktorému rozmeru sa kóta vzťahuje. Kótovacia čiara môže byť: úsečka – pri kótovaní dĺžkových rozmerov polomerov a priemerov kružnicový oblúk – pri kótovaní uhlov
Prvky kótovania sú: pomocná čiara, kótovacia čiara, odkazová čiara, zakončenie kótovacej čiary, označenie počiatku a samotná kóta. Pomocné čiary – kreslíme kolmo na kótovaný rozmer a sú po celej svojej dĺžke v rovnakej vzdialenosti od seba. Predlžujú sa za príslušnú kótovaciu čiaru. Využívajú sa pri kótovaní zaoblených prechodov alebo skosených hrán. Nemajú sa pretínať s inými čiarami, okrem prípadov, keď sa tomu nedá zabrániť. Kótovacie čiary – kreslia sa plnou tenkou čiarou. Dĺžka kótovacej čiary sa musí rovnať dĺžke zobrazeného rozmeru. Kótovacie čiary sa nesmú pretínať. Čiara musí mať zreteľné označenie začiatku a zakončenia. Zakončenie sa môže robiť šípkou, bodkou, šikmou úsečkou alebo krúžkom (obr.1). Na jednom výkrese sa môže použiť len jeden spôsob zhotovenia šípky. 
Odkazové čiary sú tenké, plné, lomené priamky, ktoré spájajú kóty alebo údaje s príslušným tvarovým prvkom, obrysovou alebo kótovacou čiarou. Odkazová čiara vedená do zobrazenej plochy sa ukončí bodkou, k zobrazenej ploche alebo prvku sa ukončí šípkou a ku kótovacej čiare sa nesmie ukončiť šípkou ani bodkou (obr.2).  
a) b) c)
Obr. 2: Kreslenie a ukončenie odkazových čiar: a) bodkou, b) šípkou, c) bez bodky a šípky Zapisovanie hodnôt rozmerov musí sa použiť písmo dostatočne veľké, aby bola jednoznačná čitateľnosť údajov. Sú zapísane tak aby sa dali čítať zdola alebo z pravej strany (obr. 3). Hodnoty sa umiestňujú rovnobežne s kótovacími čiarami, prednostne blízko ich stredu. Hodnoty rozmerov sa musia umiestniť tak, aby ich nepretínali alebo nerozdeľovali žiadne iné čiary. 
Kóty je možné usporiadať podľa štyroch sústav kótovania: Reťazcové kótovanie je najmenej presný spôsob kótovania, môže sa použiť vtedy, keď súčet medzných odchýlok jednotlivých rozmerov nemôže ovplyvniť funkciu výrobku. Ak pri reťazcovom kótovaní je nejaká kóta v zátvorke, chápe sa ako informatívna. Na informatívne rozmery sa nevzťahujú žiadne medzné odchýlky. Kótovanie od jednej základne je najpresnejšie. Používa sa vtedy, keď sa niekoľko kót toho istého smeru vzťahuje na spoločný začiatok. Kótovanie od spoločnej základne sa môže urobiť ako: a) rovnobežné kótovanie – pri tomto spôsobe sa mimo obrazu umiestňuje niekoľko samostatných kótovacích čiar, ktoré majú spoločný začiatok a sú navzájom rovnobežné, tak aby sa dali ľahko zapísať hodnoty rozmerov nad kótovacie čiary. b) priebežné kótovanie – môže sa použiť tam, kde sú priestorové obmedzenia alebo to vyžadujú požiadavky. Možno ho použiť aj pri kótovaní v dvoch smeroch. Kombinované kótovanie je kombináciou reťazcového kótovania a kótovania od základne. Pri všetkých tvarovo zložitejších predmetoch so zárezmi, žliabkami, dierami a inými prvkami sa vždy kótuje kombinovaným systémom paralelných a reťazcových kót. Kótovanie súradnicami - polohu prvkov môžeme určiť súradnicami. Hodnoty súradníc sa uvádzajú pri jednotlivých bodoch alebo tabuľkovou formou.
Všeobecné zásady kótovania stanovuje norma: STN ISO 129 (01 3130).
Otvoríme si program AutoCad. Nakreslíme si úsečku, ktorá bude tvoriť os hriadeľa. Potom začneme postupne kresliť základný tvar hriadeľa. Po nakreslení budeme kótovať. Začneme kótovať základné dĺžky a priemery. Klikneme na ikonu kótovania  . Myšou zadávame vždy dve hrany, ktorými chceme dať presnú vzdialenosť. Najskôr okótujeme celkovú dĺžku hriadeľa kliknutím na prvú hranu zľava a potom na poslednú. Takto pokračujeme dovtedy kým nebudú všetky základné vzdialenosti určené. Nakoniec môžeme dokončiť posledné úpravy na hriadeli ako zaoblenie alebo skosenie ikonou skos, zaobli na ľavom paneli.
Výskumná metóda Výskumná metóda - metóda riešenia úloh a metóda práce s internetom zameraná na osvojovanie učiva
Správne riešenie
- Kóty sa musia uviesť v tom obraze (pohľade, reze), ktorý zobrazuje skutočný (neskreslený ) tvar kótovanej časti najzreteľnejšie. - Všetky dĺžkové rozmery musia mať rovnakú meraciu jednotku.
Zhodnotenie problémového vyučovania V problémovom výklade učiteľ vysvetlil učivo, pri ktorom použil aj názorne ukážky správne a nesprávne zakótovaných obrázkov. Každý žiak sa sám za seba musel rozhodnúť, ktorý obrázok je správne a ktorý nesprávne zakótovaný. V heuristickej metóde učiteľ nastolil problémovú situáciu prostredníctvom úlohy týkajúcej sa kótovania. Žiaci skupinovou prácou hľadali odpovede na dané úlohy pomocou internetu. Na konci hodiny zástupca každej skupiny oboznámil s výsledkami riešenia danej skupiny (skupinové vyučovanie). Výskumná metóda bola zameraná na osvojovanie učiva Kótovanie samostatnou prácou každého žiaka.. a metódou práce s knihou a internetom. Zoznam bibliografických odkazov OMURA, G.: AutoCad 2002. Praha: Grada, 2003, 1096. ISBN 80-247-0339-4. Petlák, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 2004. ISBN 80-89018-64-5. Skalková, J.: Od teórie k praxi vyučovaní. Praha: SPN, 1978. Turek, I.: O problémovom vyučovaní. Bratislava: SPN, 1982, 352 s. Turek, I.: Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2008, 595 s. ISBN 978-80-8078-198-9. http://aladin.elf.stuba.sk/Katedry/KMECH/vzdelavanie2/prednasky/cvicenie_3.pdf Yüklə 0,8 Mb. Dostları ilə paylaş:
|
.) Nesmú chýbať celkové kóty. Ak by mohol vzniknúť uzavretý reťazec kót, musí sa jedna kóta vynechať.
.) nie každý spôsob usporiadania kót je vhodné aplikovať na ľubovoľné teleso.
omáca úloha
