O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

Inson  passiv  x a y o ln i  old ind an   rejalashtirib  yuzaga 
keltirishi  ham  m u m k in .  Xuddi  shu  bois  iroda  bilan  bo gliq  
b o ‘lm a g a n ,  j o ‘r tt a g a   „ k a s h f “  qilin gan ,  b ir o q   h a y o td a  
gavdalantirishga yo'naltirilgan xayolning o ‘ziga xos obrazlari 
majmuasi  „shirin  xayol“  deyiladi.  Odatda  „shirin  xayol“da 
f a n t a z i y a n i n g   m a h s u l l a r i   b ilan   i n s o n n i n g   e h tiy o jla ri 
o ‘rtasidagi  aloqa  yengillik  bilan  yuzaga  kelganligi  tufayli 
quvonchli,  yoqimli,  qiziqarli  narsalar  haqida  o d a m la r xayol 
suradilar.  Inson q anchalik shirin xayolga berilsa,  u shunchalik 
d a ra ja d a   passiv  shaxs  sanaladi,  bu  holat  u n in g   nuqsoni 
hisoblanadi.
Passivlik  (sustkashlik)  kishining  qiyinchiliklarini  yen- 
g ish d a n   ch etlash tiradi,  yashash  uch u n   kurashga  chorla- 
maydi,  demak,  u  reallikdan  uzoqlashadi.  G o h o   passiv xayol 
hech  o ‘ylamaganda,  ixtiyorsiz  ravishda  vujudga  kelishi  ham 
m u m k i n ,   b u n d a   q u y i d a g i   h o lat  y u z   b e r a d i ;   a)  o n g  
nazoratining  kuchsizlanishi;  b) ikkinchi  signallar  tizimining 
s u s a y i s h i ,  d )  i n s o n n i n g   v a q t i n c h a   h a r a k a t s i z l a n i s h i ,
e )  uyqusirash;  0  affektiv  vaziyat;  g) tush  k o ‘rish;  h) gal- 
lutsinatsiya;  i)  patologik  holatlar va hokazo.
Yuqorida  t a ’kidlab 
0
‘tiIganidek,  passiv  xayol  ixtiyoriy 
va  ixtiyorsiz  turlarga  ajratilganidek,  aktiv  xayol  tiklovchi  va 
ijodiy xayollarga bo'linadi.
0 ‘zining mohiyati  bilan tasawurlarga  muvofiq  keladigan 
ta s a w u r la r ,  tasvirlar  tizim in i  yaratuvchi  xayol  „tiklovchi 
x a y o l “  deb  ataladi.  T a b ia tg a ,  jam iyatga  va  shaxslararo 
munosabatga, bilimlarga oid  m a ,lumot!aro',rganilishida xayol 
bevosita  ishtirok  etadi  h a m d a   uning  yordam ida  matnlarda, 
rasmlarda,  xaritalarda  aks  ettirilgan  narsalar  xayolda  qayta 
tiklanadi.  Ijtimoiy tajribada, ta'lim-tarbiya jarayonida fazoviy 
xayol,  vaqt  va  harakat  birliklariga  oid  axborotlar,  masofa, 
hajm  to ‘g Lrisidagi xabarlarga sinchkovlik bilan qarash,  tikilish 
jaray on ida  mazkur  xayol  turi  rivojlanadi.
Ijodiy  xayol  tiklovchi  xayoldan  farqli  o'Iaroq,  original 
va qimmatli moddiy,  ijodiy mahsulotlarda gavdalanuvchi yangi 
obrazlarning  yaratilishidan  iborat  xayol  turidir.
328
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Xayolning  x u su siy a tla ri
Xayolning  m u h im   to m o n la rid a n   biri  — uning  ijod  va 
shaxs munosabatining yaxlit h olda  talqin qilish xususiyatidir. 
Ijod shaxsning ichki  imkoniyatlari va zaxiralarining ro'yobga 
chiqishining  asosiy  shartlaridan  biridir.  Shu  sababdan  shaxs 
o ‘zining  ijodiy  faoliyati  bilan,  b irin c h id a n ,  yaratuvchilik 
qudratini  amaliyotda  namoyish  qiladi.  Ikkinchidan,  u  ijod 
ta'sirida  yangi  fazilatlarni egallaydi,  nafosat,  badiiy  ijod,  tex- 
nik  qobiliyat,  kashfiyot,  ijtimoiy  m u am m o la rn i  integratsiya 
qilib,  differcnsiallashtiradi.  U c h in c h id a n ,  ja h o n   faniga  o ‘z 
hissasini  q o ‘shadi  va  sivilizatsiyaga  o ’z  ta'sirini  o ‘tkazadi, 
ijtimoiy  taraqqiyotni  harakatlantiaivchisiga  aylanadi.  Ijod 
davom ida  shaxs  motivatsion,  e m o tsio n al,  irodaviy  b a rq a - 
rorlik,  xarakterning  mustahkamligi  va  boshqa  individual- 
tipologik  xususiyatlari  samaradorligiga,  sifatiga  munosib  ra - 
vishda ijobiy ta ’sir o ‘tkazadi.  Ijod xususiyatlari bilan shaxsning 
xususiyatlari  o ‘rtasidagi  uyg‘u n likn in g   yuzaga  kelishi  ikki 
yoqlama  t a ’sir o'tkazish  m exanizm i  sifatida  m uh im   rol  o ‘y - 
naydi, ya’ni faoliyatda shaxs o 'z in in g  yangi qirralarini och adi, 
un ing  fazilatlari  esa  ijodiy  izlanishlarning  muvaffaqiyatli 
yakunlanishini  ta ’minlaydi.
X ayolning  a n a litik -sin te tik   xususiyati
X a y o l n in g   a n a litik   x u s u s iy a t i   ( n e m i s c h a  
te n d e n s, 
lo tin c h a  
tendere  degan  s o ‘z d a n   kelib  c h iq q a n )   p s ix o - 
logiyaning tarixiy taraqqiyoti d a v o m id a  har xi! k o ‘rinishlarda 
hukm  surib  kclmoqda.  Analitik  holat  xayolning m a z m u n in i, 
m ohiyatini,  prcdm etini,  asosan,  yangi  mahsullar,  yang ic h a  
obrazlar,  timsollar,  tasvirlar  yaratilishini,  a tr o f -m u h itn in g  
ifodasi,  yangi  bezakli,  jiloli  ek anligini  qayd  qilishni  t a n  
olishdir. Yangilik elementlari,  b a ’zi jabhalarining q o 's h im c h a  
a lo m a tla r  bilan  boyitilishi,  ijod  qilinishi  xayolning  asosiy 
vazifasi ekanligini aks ettiruvchi tendensiya psixologiya fanida 
a k s a r iy a t  ilm iy   m a k ta b la r   t o m o n i d a n   t a n   o l in g a n   v a  
taraqqiyot harakatlantiruvchisi sifatida qat'iy ravishda him oya
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

qilinib kelinmoqda.  Ikkinchi tendensiya biosfera va  neosfera 
t o ‘g ‘risidagi  m a 'l u m o t l a r ,   tas a w u ria r,  t a ’sirlanish,  tim - 
s o lla r,  i jt i m o i y - t a r i x i y   ta ra q q iy o t  d a v o m i d a   q a y ta d a n  
tiklanish  orqali xayol  mahsuli sifatida saqlanib  keladi,  degan 
g ‘oyaga asoslanadi.  Bu tendensiyada obrazlarning tiklanishi, 
saqlanishi,  kuchayishi  yoki  o ‘chm as  iz  tariqasida  uzluksiz 
ravishda  inson  xotirasida,  ko‘z  o 'n g id a  n a m o y o n   b o ‘lishi, 
gavdalanishi  h a yot  va  faoliyat  u c h u n   birlam chi  ekanligi 
isbotlashga harakat qilinadi.  Har ikkala tendensiya ham  xayol 
holatining analitik vazifasini bajarish  imkoniyatiga ega b o ‘- 
lib, o ‘zaro bir-birini  in k o r etish darajasiga olib bormasligini 
taq o zo   qiladi.  S h u n in g   uch u n  ijodiy  xayol  yangi  ob raz ­
larning vujudga  keltirish  bilan  taraqqiyotga  ulush  q o ‘shadi, 
yaqqol  voqelik va  u la rn in g  timsollar haqidagi  m a ’lumotlar, 
chizgilar  tasviri  h a m d a   tasawurlarini  qayta  tiklash  orqali 
insoniyat  bilimi,  tajribasini  boyitadi.
Tiklovchi  xayol  insoniyat  to m o n id an   oldin  yaratilgan 
n a rsa lar  va  h o d i s a l a r   t o ‘g‘risidagi  o b ra z la r,  a x b o ro tlar 
sifatida  qay tad an  joylanishiga  m uhim   ta 's ir  etadi,  o ‘zining 
harakat  tezligi  bilan   h a r  qanday texnika  m o ‘jizasini  dog‘da 
qoldiradi.  H ar ikkala tendensiya uyg‘unlashuvi  orqali  ijodiy 
va  tiklovchi  xayol  turlari  vazifasiga,  ahamiyatiga,  m ahsul- 
dorlik darajasiga o q ilo n a  baho berish  m um k in.
Aks holda  ikki  tendensiya ikki xil talqin,  turlicha yakun, 
o ‘zgacha  m a z m u n ,  a lo h id a   yondashuv,  ustuvorlikka  d a ’vo 
keltirib  chiqarishi  ayni  haqiqatdir.
Xayol analitik ho latdan tashqari sintetik xususiyatga ham 
egadir.  Xayolning  sintetik  holati  ushbu  fe n o m e n la r  orqali 
i f o d a l a n a d i :   a g g l u t i n a t s i y a   ( l o t i n c h a  
ag glutin are — 
y o p ish tirm o q ,  y e lim la m o q   d e g a n   m a ’n o n i   b ild i r a d i )  
m u ay y a n   ta s a v v u rla rn i  bir-biriga  q o ‘shib  yoki  ulardan 
foydalanib,  narsa  va  hodisalarning  yangi  obrazlarini  yara- 
tishdan  iborat xayol  fenom enidir;  giperbolizatsiya (yunon- 
ch a  
huperbole — b o ‘rtîirish,  kuchaytirish  m a ’nosini  angla- 
tadi);  sxematizatsiya  (y u n o n ch a   „
schéma“  — obraz,  shakl 
vujudga  keltirish  d e m ak d ir);  tipizatsiya  (y u n o n ch a   J ip o s“
3 3 0
www.ziyouz.com kutubxonasi

---