O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

vistik ,  f o n e m a tik ,  fleksiv  va  h o k a z o ),  q o n u n iy a tla rig a , 
mexanizm lariga  (jonli  ifodalarni  mujassamlashtirgan  holda) 
a soslangan  tarzda,  m u a y y a n   shartli  alo m atlar  (grafiklar) 
y o rd a m id a   shakli  tuzilishi,  m a ’no,  m az m u n   va  m ohiyatni 
uzluksiz,  tadrijiy  ravishda  axborotlarga  aylantirib  beruvchi 
n u tq   turi  yozma  n u tq   deyiladi.
H a r   bir  tiln in g   t o ‘la  m o h iy ati  y o z m a   n u tq   orqali 
i f o d a l a n a d i ,  u z o q   va  y a q in   m aso fa la r  u c h u n   a x b o ro t 
(k o m m u n ik a t s i y a )   v ositasi  (quroli)  vazifasini  bajaradi. 
M illat  madaniyati,  m a ’naviyati,  fan  va  texnikasi,  s a n ’ati 
va  adabiyoti  yozm a  n u tq   orqali  uzatilib,  millatlararo  aloqa 
vazifasini  ado etadi.
Y o ‘zm a nutq, o ‘z navbatida, quyidagi tarkiblardan tash- 
kil  topadi:  a)  m o nolog ik  (dram a),  b)dialo gik   (badiiy  asar 
j a n r l a r i d a ) ,   d)  ich ki,  e )   lak o n ik   (yig‘iq,  q a tr a ) ,  f)  epik 
(yoyiq,  yirik  rom a n ,  qissa  va  boshqalar).
Y o z m a   nutqning  m o n ologik  va  dialogik  turlari  badiiy 
a sarlard a  o kz  ifodasini  to p g an   b o ‘lib,  og‘zaki  nutqdagidan 
farqli o ‘laroq,  til boyliklariga bevosita asoslanadi.  Yangiliklar 
y aratish,  ijod  qilish  s o ‘zlar  orqali  mohiyat  kasb  etadi,  u 
yoki  bu   shaklda  tartibga  keltiriladi.  Lakonik  (yig‘iq,  qatra) 
n u tq   h a m   o g ‘zaki  n u tq d ag id a y   m a ’no  kasb  etadi.  Epik 
( y o y iq )  n u tq   yirik  a s a r l a r ,  m o n o g ra fiy a la r  m o h iy a tin i 
toMaqonli  aks  ettirish  bilan  boshqa  nutq  turlaridan  farq- 
lanadi.  Til  m ex a n izm laridan   tashqari  badiiy vositalar orqali 
inson   ruhiyati  tavsiflanadi.
Bizningcha,  his-hayajonlar orqali  ifodalanuvchi,  m u ay­
y a n   axborotlarni  o ‘z id a   mujassamlashtiruvchi  n utq   tu r- 
larini  quyidagi  tiplarga  shartli  ravishda  ajratish  m um kin: 
a )  ekspressiv,  b)  inipressiv,  d) affektiv,  e) daktiologik  va 
boshqalar.
U larning  psixologik  m az m u n i,  mohiyati,  xususiyatlari 
t o ‘g ‘risida yuqorida fikr bildirilganligi u c h u n   qaytadan   tah- 
lil  qilish,  tavsiflashga  h e c h   qanday  hojat  y o ‘qdir.  Lekin 
m a z k u r   nutq  turlari  b o s h q a   turkum lardan  h a m   jo y   olishi 
m u m k in .  Biroq  ilmiy  j ih a td a n   hech  qanday  q a ra m a-q a r- 
322
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

shiliklar vujudga  kelmaydi,  a k s in c h a ,  bir-birini  t o ‘Idirishga 
xizm at  qiladi,  xolos.
N u t q   va  nu tq   faoliyati  y u z a sid a n   bildirilgan  m u l o -  
hazalar,  ilgari  surilgan  ayrim  g ‘o yalar  mutlaqlikka  d a ’vo 
em as,  albatta,  chunki  ularning  k o kpgina jihatlari,  q irra la ri, 
m exanizm lari,  qonuniyatlari,  tavsiflari  c h uq urroq  izla n ish - 
ni  talab  qiladi.  Ayrim  o ï i n l a r d a   ularning  har  biri  e k s p e ri- 
m cn ta l  tadqiq  etishni  ta q o z o   qiladi,  yangi  m e to d ik a la r, 
testlar,  treninglar  ishlab  c h iq ishn i  izlanish  p redm etig a  o lib 
kiradi,  am aliy  va  nazariy  m u a m m o l a r   y e chim ini  t e z r o q  
hal  qilishga  safarbar  etadi.  N u t q n i   tavsiflashga  m u o m a l a  
jarayonida qanday ishtirok e tish id a n  kelib chiqib yo n d a sh ish  
bilan  qim m atli  materiallar  t o ‘plash  m u m k in .  S hu  b i la n  
birga,  un ing negizida  harq ay si  psixolog mutaxassisni  n o t iq -  
lik  s a n ’atiga  o'rgatish  kadrlar  tayyorlash  sifatini  osh irish g a  
m u h im   hissa  b o ‘lib q o kshiladi.
Tekshirish  uchun  savollar
1.  S iz  n u t q  d e g a n d a   n i m a n i  t u s h u n a s i z ?
2.  N u t q   q a n d a y  va z ifa la m i  b a j a r a d i ?
3.  Til  b ila n   n u t q n i n g  q a n d a y   o ‘xs h a s h lik   t o m o n l a r i   b o r ?
4.  N u t q  q a n d a y  turlarga ajra tila d i?
5.  N u t q   h ay o t va faoliyatda q a n d a y  a h a m iy a tg a  ega?
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

X V I I   b o b  
XAYOL
Xayol  t o ‘g*risida  umumiy  tushuncha
Xayol  tafakkur singari  bilish jarayonlaridan  biri  bo'lib, 
u  insonning  ichki  va  tash q i  xususiyatli  va  izlanishli  faoliya- 
tida,  m uayyan  darajaga  ega  bo‘lgan  m u am m oli  vaziyatning 
vujudga  kelishi  va  u n in g   liai  qilinishida  ishtirok  etadi.  Agar 
xayolning  kelib  chiqishi  genetik jih atd an  tahlil  qilinadigan 
b o ‘lsa,  u  albatta  in so n n in g   m ehnati  m ahsulini  obrazlar, 
tim so llar  y ordam i  b ila n   aks  ettirm asdan  turib,  bevosita 
faoliyatga  kirishishi  m u m k in   emas,  chunki  fikr-m uloha- 
z a la r  t a s a w u r   qilish  tufayli  tafakkur  predm etiga  uzatiladi. 
S h u   b o is d a n   x ayo l  y o r d a m i   bilan  in so n  k u tila y o tg a n  
natijani,  ya'ni  k u tilm a g a n   ta s a w u r   obrazlarini  yaratadi, 
g o ‘yoki  bu  j a r a y o n d a   ijodiy  faoliyatning  m od eli  ishlab 
chiqiladi,  fantastik  tim s o lla r  tizimi  yangiliklar  tarkiblari 
bilan  boyib  boradi,  ichki  faollik  esa  uning  mexanizmiga 
a y l a n a d i .   O d a m n i n g   h a r   q a n d a y   f a o l i y a t i   x a y o li y  
jarayonlarni o ‘z ichiga qa m ra b  oladi,  kashfiyotning dastlabki 
obrazlari,  tarkiblari  a n iq   voqelikdan  uzoq  b o'lishidan  q a t ’i 
n azar,  taraqqiyot  (rivojlanish)  turtkisi  vazifasini  bajaradi. 
O d a td a   xayol  inson  faoliyatining  zaruriy  tarkibi,  m uhim  
sharti  sifatida  u n in g   faoliyat  turi  atatflasi  nom lari  bilan 
ifodalanadi,  c h u n o n c h i   badiiy,  adabiy,  iimiy,  musiqaviy, 
k o n s t r u k t o r l i k ,   c v r i s t i k   ijodiy  f a o liy a t  k a b i l a r   sha xs 
t o m o n id a n   bajarilishi,  am alga  oshirilishi  lozim  b o l g a n   har 
q a n d a y   faoliyatning  m ah su li  oldindan  t a s a w u r   qilinishi, 
yaxlit  timsol  shaklda  k o “z  oldiga  keltirilishi  shart.
Psix olog iy ad a  x a y o l  in so n n in g   ijodiy  faoliy atinin g 
tarkibiy  qismi  sifatida  ta lq in   qilinadi,  u  x atti-harakatning 
o raliq  va  yakuniy  m ahsullari  orqali  aks  etadi,  m uam m o li 
vaziyatda noailiqlik,  n o m a 'lu m lik  alomatlari vujudga kelsa, 
u  h old a   faoliyat  rejasini  qayta  k o ‘rib  chiqishni  ta'm inlaydi. 
S h u   narsani  alohida  t a 'k id la b   o ‘tish  kerakki,  hech  qachon
www.ziyouz.com kutubxonasi

---