O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə138/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   134   135   136   137   138   139   140   141   ...   145

xayol  ijodiy  fao liy at  d a s t u r i n i n g   y a ra tu v c h is i  s i f a t i d a  
n a m o y o n  b o ln ia y d i,  balki  u n in g  ayrim o ‘rinlarini t o l d i r i s h  
va  alm ashtirish  timsollarini  y aratadi,  xolos.
X a y o ln in g   bilish  j a r a y o n i   sifatidagi  asosiy  v a z ifa s i 
s h u n d a n   iboratki,  u  amaliy  faoliyat  bo shlanm asdan  tu rib , 
un ing m ahsulini oldindan  t a s a w u r  qilish va ularni  tim s o jla r 
tariqasida vujudga keltirishdan  iboratdir.  in so n n in g  shaxsiy 
faoliyatida ayrim qiyinchiliklar vujudga kelsa,  ularni b a r t a r a f  
qilish  u c h u n   odam   o ‘ylanadi,  fikriy  obrazlarni  y a ra ta d i, 
ularga  yangi  q o ‘shim chalar  kiritadi,  xullas  m a h s u lo tn in g  
s ifatli  c h i q i s h i n j ,   u n i n g   b u y u m   t a r i q a s i d a   n a m o y o n  
bo  lishini  xayol uzluksiz ravishda t a ’minlab turadi.  Aytaylik, 
inson stul yasamoqchi b o i s a ,   u e n g  a w a l unga oid q ism larni 
tayyorlaydi,  shaxs  xayolan  u n in g   sifatiga  e ’tib o r  b e r a d i , 
keyin  ularni  yaxlitlaydi,  o ‘z a ro   birlashtiradi  h a m d a   b u y u m  
shaklida  gavdalantiradi.  B in o b a rin ,  xayol  ishning  h a r   b ir 
b o s q ic h id a   bevosita  is h tiro k   e ta d i,  y o ‘l - y o klakay  u n g a  
q o ‘s h im c h a la r  kiritib  boradi.
Xayol  bilish  ja ra y o n la ri  b ila n   uzviy  a lo q a d a   h u k m  
suradi,  ularni  aks ettirish  im k on iy atin in g to 'la ro q   r o 'y o b g a  
chiqishiga yordam beradi.  Ayniqsa, u tafakkur bilan bevosita 
aloq ad a  b o l a d i ,   xuddi  sh u   boisd an   ularning  h a r  ikkalasi 
ham   b asho rat  qilish,  o ld in d a n   payqash,  sezish,  istiq b o l 
rejasini  tuzish   in ik o n iy a tig a   ega.  S h u n in g   u c h u n   u l a r  
o ‘rtasida bir qator o ‘xshashliklar va ayrim farqlar m avjuddir. 
Bu  holat quyidagilarda o‘z ifodasini topadi:  1) xayol ta fa k k u r 
singari  m uam m oli vaziyatda,  m asala va topshiriqlar y e c h is h  
jarayonida tug‘iladi;  2) yangi  ye c h im ,  usul, vosita q id iris h d a  
va  ularni  saralashda  um u m iy lik   mavjud;  3)  xayolning  h a m ,  
tafakkurning  ham   paydo  boMishi  shaxsning  eh tiy o jla rig a  
b e v o s ita   bogMiq;  4) e h ti y o jl a r n i   q o n d i r i s h n in g   d a s t l a b  
xayoliy obrazlari yaratiladi,  u n in g  natijasida vaziyatni y o r q in  
t a s a w u r   qilish  imkoni  t u g ‘iladi;  5) xayolda  o ld in d a n   aks 
ettirish  jonli  tasavvurlar  ta r z id a ,  yaqqol  tim sollar  s h a k lid a  
vujudga  kelsa,  tafakkurda  u la r   u m u m las h m a la r,  t u s h u n -  
chalar,  bilvositalik  xususiyati  orqali  r o ‘yobga  ch iqadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


Shuni  alohida  t a ’kidlash  joizki,  m u am m o li  vaziyatda 
aqliy  faoliyat  natijalari  o n g   nazoratidagi  obrazlar,  tasav- 
vurlar  h a m d a  tu s h u n c h a la r   tizimida  ifodalanadi.  O brazlar 
va  tasvirlar  tanlash  (saralash)  xayolning  funksiyasi  orqali, 
tu sh u n c h a lar  va  u la rn in g   yangilik  alomatlari  esa  tafakkur 
y o rd am id a   ro ‘yobga  c h iq a d i.  T a sa w u rla r bilan  tu sh u n c h a - 
larning  o ‘zaro  uyg‘unlash u v i  ikkita  ijodiy  xususiyatli  bilish 
jarayonlarining ham korlikdagi ijodiy faoliyatida bir davrning 
o ‘zida qatnashishni  bildiradi.
Xayol  jarayoni  tafakk u rdan   farqli  o l a r o q ,   m u am m oli 
vaziyatning  m a ’lu m otlari  qanchalik  noaniq  b o i s a ,   shun- 
chalik  t a s a w u r   obrazlari  yaralishi  uch u n  qulay  imkoniyat 
tu g ‘iladi,  uning  m ex a n izm lari  tezkorlikda  ishga  tushadi. 
M a s a l a n ,  y o z u v c h i n i n g   xayoli  asar  q a h r a m o n l a r i n i n g  
taqdiri  bilan  uzviy  b o g i i q   b o ‘lib,  konstruktor,  m uhandis, 
m e ’m o r   kabi  mutaxassislarga  qaraganda  nihoyat  darajada 
katta  noaniqliklarga ega,  voqelikdan tubdan  uzoq  fantaziya 
o l a m id a   obrazlar,  c h iz g ila r,  badiiy  to 'q im a la r   yaratadi. 
M a ’l u m k i,  a n iq   d u n y o v i y   f a n la rn in g   q o n u n i y a t la r ig a  
q a r a g a n d a   in s o n n in g   psixikasi,  u n in g   x a tti- h a ra k a tla ri 
qonuniyatlari  m u rak k ab   va  yetarli  darajada  m a ’lumotlarga 
ega emas.  Xuddi  shu b o isd a n   bosh  miya  katta yarimsharlari 
funksiyasining  qariyb  u c h d a n   bir  qismini  ilmiy  dalillar 
asosida  tushuntirib  b e ra   olishimiz  m um kin,  xolos.
M u a m m o li  vaziyat  o ‘zining  xususiyatiga  k o ‘ra,  bir 
d avrn ing   o ‘zida  h a m   xayolning,  h am   tafakkurning  ishtirok 
e tis h in i  ta q o z o   q ila d i.  A g a rd a   m u a m m o n i n g   y e c h im i, 
m a s a la n in g   s h a rti  a n i q   b o i s a ,   bu  h o ld a   t a f a k k u rn in g  
ishtiroki  ustuvorlik  q ila d i,  m ab o do   n o m a 'lu m lik la rn in g  
m iqd o ri  ko'payib  ketsa,  u  taqdirda  xayol  yoki  fantaziya 
y etakch i  roi  o ‘ynay boshlaydi.  M u a m m o  yechim ining  turli 
u s u l l a r i ,   u l a r n i n g   i n v a r i a n t l a r i ,   m u a y y a n   q o n u n l a r i ,  
qoidalari,  ta ’riflari  m avjud  bo'lgan taqdirda faoliyat tafakkur 
y o rd a m i bilan amalga  oshiriladi.
Xayolning  eng  a ham iyatli  tom o n i  s h u n d a n   iboratki, 
u  t a f a k k u r   p r e d m e t i g a   t a a llu q li  h o l a t la r d a g i   y e tis h -  
326
www.ziyouz.com kutubxonasi


m ovchilikda  h am   m u am m o li  vaziyatdan  yengilroq  c h iq i b  
k e t i s h g a   m u h i m   z a m i n   h o z i r l a y d i .   I n s o n d a   m a v j u d  
narsalarning  ichki  tuzilishi,  u n in g   rivojlanishi,  o ‘zgarishi 
to 'g 'risid a g i  m a 'lu m o tla rn in g   yetishmasligi  tufayli  s h a x s  
xayolga va fantaziyaga murojaat qiladi.  Biosfera va neosferada 
insoniyat  u c h u n   n o m a ’lu m ,  o ‘rganilm agan  sohalar m a v ju d  
e k a n ,  d e m a k ,  xayol  u z lu k s iz   rav ishd a  o ‘z  fu n k siy a s in i 
bajaraveradi,  shuning  u c h u n   xayolning  qaysi  turi  h u k m  
s u ra y o tg a n lig id a n   q a t ’i  n a z a r ,   u  ijobiy  h o d isa   s i f a t i d a  
b a h o la n is h i  lozim.  C h u n k i   x a y o l  in so n n in g   a q liy   z o ‘r 
berishda,  stress,  affekt  h o la tla rid a   asab  tizimini  ta n g lik d a n  
xalos  etib,  ta n a   a'zolari  funksiyasini  tiklaydi,  is h c h a n lik  
qobiliyatini  barqarorlashtiradi.
X ayol  tu rlari  to ‘g ‘risid a   umumiy  tu sh u n ch a
Xayol  o ‘zining faolligi shaxs  ijodiy faoliyatining  m u h i m  
sharti sifatida xizmat qiladi.  Ba'zi bir psixologik m a'lu m otlarga  
q araganda,  goho  xayol  fao liy atn in g   funksiyasini  b a ja ra d i, 
b u n d a   u  xatti-harakatlarning  s u n ’iy  ravishdagi  m a jm u a s i 
vazifasini  ijro etadi,  xolos.  l n s o n   quyidagi holatlarda y a q q o l 
t a s a w u r d a n   yiroq  boMgan  x ay o lot  olam iga  kirib  b o r is h i 
m um k in:  l ) i n s o n   hech  q a n d a y   y o ‘l  bilan  hal  qilib  b o ll- 
m aydigan  masalalar,  m u a m m o l a r   iskanjasidan  b e rk i n i s h  
m a q s a d i d a ;   2)  t u r m u s h n i n g   o g ‘ir  s h a r o i tl a r i d a n ,  z a h -  
m a tla r id a n   him oyalanish  n iy a tid a ;  3)  shaxsiy  n u q s o n l a r  
t a ’q ibidan  qutulishda;  4)  u s h a lg a n   a rm onda ;  5)  p a to lo g ik  
h o la tg a   (ru h iy   n u q s o n g a )   u c h r a g a n d a ;   6)  a l k o g o l i z m ,  
n a rk o m a n iy a   va  boshqa  vaz iy a tla rd a .  Xayol  ( fa n t a z i y a )  
t u r m u s h d a   g a v d a la n is h i  m u m k i n   b o M m agan,  a m a l g a  
osh irish  im koniyati  y o ‘q  x a tt i- h a r a k a t la r   d a s tu r in i  n a -  
m oy o n  etadi.
Y u q o rid ag i  m u lo h a z a l a r   n e g iz id a n   kelib  c h i q u v c h i  
xayolning  b unday  shakli  psixologiya  fanida  passiv  (su st) 
xayol  deb  nomlanadi.  Psixologiyada  aktiv  (faol),  ixtiyoriy, 
ixtiyorsiz,  tiklovchi  va  ijodiy  xayol  turlari  to  g  risida  h a m  
m uayyan  m a'lum otlar  m avjuddir.
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   134   135   136   137   138   139   140   141   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə