O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə134/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   130   131   132   133   134   135   136   137   ...   145

d)  paradigmatik fonetika ( 1,3 —  1,5 yoshgacha) — buvi, 
buva,  o ‘tir, 
0
‘tirdi,  o £tiradi;
e)  n utq n ing  vaziyatbopligi  (J.Piaje — situativ  nutq);
0   n utq  egosentrizmi  (J.Piaje — egosentrik  nutq). 
N u tq n in g   vujudga  kelish  nazariyalari 
P s ix o lo g iy a ,  p s ix o f iz io lo g iy a ,  p s ix o lin g v istik a   fan
soh alarida t o ‘plangan  nazariy va amaliy materiallar tahliliga 
k o ‘ra,  akustik  nutq  signallari  m urakkab  muvofiqlashgan 
h ara k a tla rn in g   natijasida  n am o y o n   b o ‘luvchi  m ajmuaviy 
ho latla rn in g   birlashuvi  n u tq   apparati  deb  ataladi.
O d a td a ,  o ‘pka  va  nafas  olish  tana  a'zolarining  muskul 
harakatlari bosimining oshishini va havo oqimlarining (ichki 
va  tashqi)  nutq  aktida  artikulatorlar qatnasliishini  uzluksiz 
ravishda t a ’minlab turadi.
N u tq n i  vujudga  keltiruvchi  um u m iy  apparat  sxemasi 
sakkiz  jihatni  o ‘zida  aks ettiradi.
I.  N u t q n i n g   a n ato m ik   tasviri:
1.  K o ‘krak qafasi.
2.  0 ‘pka.
3.  Traxeya.
4.  Ovoz  paychalari  (aloqalari).
5.  T o m o q   trubkasi.
6.  H a lq u m   b o ‘sh!ig‘i.
7.  Tanglay  pardasi.
8.  O g ‘iz  b o ‘sh!ig‘i.
9.  Burun  b o ‘shlig‘i.
II.  N u tq n in g   funksional  elementlari:
1.  N afas  olish  to m irlari,  muskullarning  kuchi.
2.  0 ‘pka sig‘imi.
3.  Traxeya  harakati.
4.  O voz  paychalari  tebranishi  yoki  harakati.
5.  T o m o q   trubkasining  funksiyasi.
6.  H a lq u m   b o ‘shlig‘ining  organik  vazifasi.
7.  T ang lay   pard asin ing  holati  (torayishi,  kengayishi, 
shilimshiqligi).
www.ziyouz.com kutubxonasi


8.  O g‘iz b o ‘shlig‘i  (uning  tarkiblari,  a ’zolari:  tish,  h a v o  
harakati,  kuchaytirgich,  susaytirgichlar  va  hokazo).
9.  BuRin b o ‘shlig‘i va u n i n g  tarkibiy a ’zolari  (k ataklari, 
tuklari,  namligi,  quruqligi).
10.  O g 'iz d a n   nur  (yorugMik)ning  kirib  kelishi,  y a ’ni 
nurla n ish .
1 1 .B u ru n d a n   nurning  kirib  kelishi.
12.  O g ‘iz  va  b u a m d a n   h a v o   oqim ining  kirishi.
13.  Ichki tana a ’zolaridan  havo oqimining chiqib ketishi.
III.  N u tq n in g   ekvivalent  b lo k  sxemasi:
1,2,3  — o ‘pka va traxeya sig‘imi;
4 — ovoz  (tovush)  te b ra n ish in in g   m anbayi;
5,6 — hiqildoq  va  to m o q   a'z o larining  sig‘imi;
7  — tanglay  pardasi  m exanizm i;
8  — o g ‘iz  b o ‘shlig‘i  sig‘imi;
9 — bu ru n   b o ‘sh!ig‘i  sig‘imi;
10 — og‘iz  traktidan  c hiqish  signali;
11  — burun  traktidan  ch iq ish   signali;
12  — shovqin  manbayi.
IV.  N u tq n in g   xususiyatlari:
1.  M a tn   — m a ’no — fik r  bildirish.
2.  M a 'lu m o t  (xabar,  a x b o ro t)  bayoni.
3 . 0 g ‘zaki  n u t q d a   a x b o r o t n i n g   m u a y y a n   d a r a j a d a  
y o kqolishi.
V.  N u tq n in g   fonetik  elem enti.
VI.  N u tq n i  idrok  qilish  nazariyasi:
1.  Shkalalashtirish.
2.  U nu tish.
3.  Xalaqit beruvchi vaziyat va sharoitda  idrok qilish: 
a)  akustik,  b) vizual,  d)  taktil.
VII.  D inam ik  spektrogramma:
a)  u n d o s h ,
b)  unli.
www.ziyouz.com kutubxonasi


V III.  N u tq   faoliyati:
1.  Anglash.
2.  Anglash  ( tu s h u n is h ) .
3.  Qayd  qilish  (fiksatsiya):
a)  nazariy va  am aliy   axborotlar;
b)  takroriy  fikrlar;
d)  diqqatni  y o 'n a ltirish   (soxta  diqqat);
e)  inson  shaxsiyati  (shaxs,  motiv,  motivatsiya,  e m o -  
tsiya,  hissiyot,  iroda:  e m otsional  —  motivatsion,  shaxsiy, 
irodaviy,  kognitiv,  regulativ  va  boshqalar).
Nutq  turlarining  psixologik  tavsifl
Psixologiya fanida nutqqa va nutq faoliyatiga bag‘ishlangan 
bir  q a n c h a   ilm iy-tadqiqotlar  mavjud  bo'Isa-da,  lekin  bu 
b o r a d a   um um iylik,  t a ’riflar  birligi,  lining  evolutsion  va 
ijtimoiy-tarixiy taraqqiyotiga oid qarashlarda  mohiyat hamda 
shakl jih a td a n   o'x shashlik   yo‘q.  N utqn in g  neyropsixologik 
asoslari,  mexanizm lari,  artikulatsion va  fonetik apparatlari, 
psixolingvistik tuzilishi  (fonem a,  fleksiya)  to'g'risida  ilmiy- 
a m a liy   u m u m la s h m a la r  ishlab  chiqilmagan.  Xuddi  shu- 
ningdek,  nutqning genezisi,  lining filogenetik va ontogenetik 
xususiyatlari,  paydo b o ‘lishi, o ‘sishi,  o'ziga xos tavsiflanishi 
rivojlanish bosqichlari,  fazalari,  patologiyasi bo'yicha xilma- 
xil  yon d ashuv lar  mavjuddir.
Psixologlar  t o m o n i d a n   nutqning  psixologik  m u a m m o  
sifatida  o ‘rganilishida  h a m   o ‘ziga  xoslik,  u n in g   shakliy 
tuzilishi,  m antiqan  izchilligi,  tasniflanishi  mavjud  bo'lib, 
u la r  ilmiy talqinning  tu b   mohiyati,  bayoniyligi  bilan  o lzaro 
fa r q la n a d i.  Y o n d a s h u v la r   tahliliga  to 'x ta lis h d a n   o ld in , 
n u tq n in g   psixologik  tavsiflarini  qarab  chiqish  m aqsadga 
muvofiqdir.
Bizningcha,  n u tq n in g   m uayyan  asoslariga  suyangan 
h o ld a   no an'an av iy   tasnifini  berish  uning  qiymatini  yanada 
oshiradi.  (Odatda,  nutq o g ‘zaki va yozma 
(verbaI va noverbal) 
tu rk u m g a  ajratiladi):
www.ziyouz.com kutubxonasi


G en etik   kelib chiqish jih a tid a n   noverbal  nutq birlam chi 
hisoblanadi,  chunki  insonning  ijtimoiy-tarixiy  taraq qiyoti 
davrida dastaw al  tovushsiz,  so 'z siz   nutq  turi  p a y d o  boMgan 
b o l i b ,   u  shaxs kam olotining  katta davrini q a m ra b  olgandir. 
Insonda  nutqning hozirgi  z a m o n   avlodiga xos artikulatsion 
app arati  paydo  b o ‘lgunga  q a d a r,  u  im o -is h o ra   negiziga 
qurilgan.  M a'lumki, qadimgi ajdodlarimizning nutqi va  n utq  
faoliyati  hozirgi  z a m o n   k is h ila r id a   q a n d a y   f u n k s iy a n i 
b ajarayo tgan  b o ‘lsa,  o ‘sha  d a v rd a   h a m   x uddi  s h u n d a y  
vazifani  bajargan.  U  d a v rla rd a   axborotlar,  m a ’l u m o t la r  
k o ‘lami  to r   bolganligi  tufayli  insonlar  noverbal  n u tq d a n  
kolp  davrlar  muvaffaqiyatli  foydalanib  kelganlar.  A vlodlar 
tarbiyasi,  m a ’lum otlar uzatish  noverbal  nutq  orqali  am alga 
oshirilgan.
Noverbal  nutq  turini  shartli  ravishda  quyidagi  k o ‘ri- 
nishlarga  ajratish  mumkin:
—  im o-ishora;
—  m imika;
—  panto m im ika;
— exologik,  ya’ni  aks  sado;
— signifikatsiya;
— daktiologik  (barm oq  nutqi).
Inson  hayot  va  faoliyatining  dastlabki  pallalarida  im o -  
ishora asosiy nutq turi  sifatida alohida aham iyat  kasb etgan. 
Etnik  stereotiplarasosida  m uayyan kechinm alarni,  m a ’lum  
axborotlarni  shaxslararo  m u n o s a b a t  jarayonida  u z a tish   va 
q abu l  qilishda  ifo d a lan u v c h i  tovushsiz,  Ickin  m a ’n o li, 
m azm u nli  nutq  turi  im o-ishorali  nutq  deyiladi.  M a sa la n , 
o ‘zbeklarda flkrni  tasdiqlash  old to m o ng a bosh siltash  bilan 
ifodalansa,  xuddi  shu  m a 'n o n i   bulg'orlarda  boshni  sa ra k- 
sarak  qilish  orqali  anglatiladi.  Bir  xalqda  s a n a s h   b o s h -  
m a ld o q d a n   boshlansa,  b o s h q a s id a   jim jilo q d a n ,  b iris id a  
barm oqlarbukilsa,  ikkinchisida unday qilinmaydi.  Aksariyat 
h o lla rd a   im o -is h o ra   h is - tu y g ‘usiz  n a m o y o n   b o 'l g a n   va 
shaxslararo  m u n o sa b a tn in g   tu b   m a ’nodagi  h a m   q u r o li, 
h am   vositasi  funksiyasini  bajarib  kelgan.  Lekin  u n i  his-
31 5
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   130   131   132   133   134   135   136   137   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə